Protiinflačný balíček opatrení na pomoc rodinám, ktorý prezidentka Zuzana Čaputová vrátila do parlamentu, musí byť znova schválený či už v pôvodnom znení alebo aj s akceptovaním pripomienok hlavy štátu. V diskusnej relácii RTVS o 5 minút 12 to povedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina). Poslanca Národnej rady (NR) SR a podpredsedu Hlasu-SD Richarda Rašiho Krajniak vyzval, aby zákon podporili.
"Keď je dobrá vec, tak ju podporme," povedal Krajniak. Sme rodina preto podľa neho zahlasuje za prelomenie veta prezidentky. "Sme pripravení ho prelomiť s akceptovaním pripomienok pani prezidentky, ak bude taká dohoda. Ak nebude taká dohoda, tak aj bez akceptovania pripomienok, pretože chcem, aby od 1. júla dostali rodiny s deťmi pomoc," dodal minister.

Zdroj: TASR/Extra plus

Minister financií Igor Matovič (OĽANO) urobí všetko pre to, aby bol prorodinný balíček v Národnej rade SR prijatý a veto prezidentky Zuzany Čaputovej prelomené. Matovič je presvedčený, že prezidentka nepodpísala protiinflačný balíček, pretože ide z jej strany o pomstu. Tvrdí, že prezidentka si vzala za rukojemníkov rodičov s deťmi. S jej rozhodnutím "hlboko" nesúhlasí. V prípade, že bude budúci týždeň v parlamente prelomené veto prezidentky a tá sa obráti na Ústavný súd SR, Matovič tvrdí, že sa jeho rozhodnutia neboja. "Ak bude ústavný súd rozhodovať tak, ako rozhodoval doteraz, tak rodiny podrží," povedal minister financií s tým, že je potrebné prelomiť veto a nechať rozhodnúť ústavný súd. V prípade, ak by bol Matovič v parlamente, tak by za odvolanie ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) nehlasoval. "Aj keby si to zaslúžil," povedal. Zároveň dodal, že Heger je lepším premiérom, ako bol on.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ak by sa prezidentské voľby konali budúci víkend, 15 percent ľudí by za prezidentku určite volilo Zuzanu Čaputovú a pre ďalších 31 percent ľudí by bola jednou z kandidátok, ktorej voľbu by zvažovali. Podľa prieskumu by získala maximálne 46 percent hlasov. Rovnaký počet ľudí uviedlo, že by ju za prezidentku nevolilo. Najväčšiu obľúbenosť si Čaputová drží medzi voličmi Progresívneho Slovensko, vysokú podporu má aj u voličov OĽaNO, z ktorých by ju volilo alebo zvažovalo voliť 80 percent a u voličov SaS, ktorých by bolo 70 percent. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre reláciu Na telo televízie Markíza pripravila agentúra Focus.

Zdroj: Na telo/Extra plus

Na Slovensku je v rámci posilnenej predsunutej prítomnosti NATO aktuálne 1089 spojeneckých vojakov. Schválený mandát umožňuje pôsobenie spolu najviac 3000 vojakov aliancie. Zo Spojených štátov prišlo na Slovensko 354 vojakov, z Nemecka 275, Česká republika, ktorá je veliacou krajinou skupiny, vyslala zatiaľ 246 vojakov, Holandsko má aktuálne na Slovensku 111 a Slovinsko 103 vojakov.

Výstavba kontajnerového a stanového mesta v Lešti a Sliači, ktorú už odobrila vláda, je momentálne v štádiu prípravy verejného obstarávania. „Po jeho uskutočnení sa začne s realizačnou časťou projektu, pričom dodávky by sa mali uskutočňovať vo viacerých fázach. Predpokladáme, že lokality by mali byť vybavené stanmi a kontajnermi v požadovanej kapacite do konca roka 2022,“ uviedla hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková. Vláda na vybudovanie ubytovacích kapacít vyčlenila pre rezort vyše 31 miliónov eur.

Zdroj: TASR/Extra plus

Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus vyzval vlády štátov sveta, aby nenadobúdali dojem, že pandémia choroby COVID-19 sa skončila. Upozornil, že riziká objavenia sa nových nebezpečných variantov nového koronavírusu zostávajú reálne. Podľa agentúry DPA Tedros uznal, že počet nahlásených prípadov covidu a úmrtí klesol o 90 percent v porovnaní s ich maximom v januári. Konštatoval, že aj na základe toho boli v mnohých krajinách zrušené obmedzenia. Upozornil však, že dojem, že pandémia sa skončila, je mylný.

Počas svojho vystúpenia v Indonézii konštatoval, že WHO je stále veľmi znepokojená nedostatočným testovaním na covid. Upozornil, že pre nízku mieru testovania a sekvenovaniu „nevnímame vývoj vírusu“. Tedros tlmočil i obavy, že ponaučenie z pandémie vyvolanej koronavírusom SARS-CoV-2 vyprchá a „cyklus paniky a opomenutí sa bude opakovať“.

Zdroj: TASR/Extra plus

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell vyhlásil, že voči Rusku by mala byť vyvodená zodpovednosť, ak bude naďalej blokovať vývoz životne dôležitého obilia z Ukrajiny.
„Je nepredstaviteľné, že milióny ton pšenice sú zablokované na Ukrajine, zatiaľ čo ľudia vo zvyšku sveta trpia hladom. Toto je skutočný vojnový zločin,“ povedal Borrell novinárom po príchode na zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxemburgu. „Nedokážem si predstaviť, že to bude trvať ešte dlhšie,“ dodal. „Vyzývame Rusko, aby odblokovalo ukrajinské čiernomorské prístavy,“ apeloval.

Borrell je presvedčený, že potravinovú krízu nespôsobujú sankcie, ktoré proti Moskve zaviedla EÚ pre ofenzívu na Ukrajine. „Naše sankcie nie sú zamerané na potraviny, ich predmetom nie sú hnojivá,“ povedal Borrell. „Problémom je ruská blokáda ukrajinského obilia,“ konštatoval. Ukrajina patrí k najväčším producentom obilia na svete. Vývoz cez ukrajinské prístavy sa však zastavil. V silách je zablokovaných vyše 20 miliónov ton obilia.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ukrajinská armáda v pondelok údajne zasiahla vrtné plošiny v Čiernom mori. Prostredníctvom aplikácie Telegram o tom informoval predstaviteľ proruských úradov na Kryme Sergej Aksionov. Agentúra AFP poznamenala, že ide o prvý hlásený zásah proti pobrežnej energetickej infraštruktúre na Kryme od 24. februára, keď Rusko začalo svoju tzv. špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine. Ukrajinská strana sa k vyhláseniam o útoku na vrtné plošiny v Čiernom mori zatiaľ nevyjadrila.

Podľa Aksionova sa v čase údajného útoku na plošinách nachádzalo celkovo 12 ľudí, z ktorých päť sa podarilo zachrániť a traja boli zranení. Pátranie po ostatných pokračuje aj v spolupráci s ruským ministerstvom obrany a Federálnou bezpečnostnou službou (FSB), dodal Aksionov. Aksionov nešpecifikoval, ktoré plošiny boli útokom postihnuté. Spoločnosť Černomorneftehaz ťaží plyn a ropu v deviatich ložiskách, nachádzajúcich sa v Čiernom a Azovskom mori, ako aj na Kryme.

Zdroj: TASR/Extra plus

Advokáta Mareka P. prepustili z väzby. V pondelok o tom rozhodol dozorový prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. „Vykonaním predmetných výsluchov dôvod väzby pominul, preto prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry obvineného z väzby prepustil,“ informoval hovorca Generálnej prokuratúry SR Dalibor Skladan. U obvineného boli súdom konštatované iba dôvody tzv. kolúznej väzby, ktoré mali trvať do vykonania výsluchu presne konkretizovaných osôb. Národná kriminálna agentúra (NAKA) zadržala advokáta Mareka P. 20. apríla. Obvinený je zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny.

Zdroj: TASR/Extra plus

EÚ musí vyvinúť diplomatické úsilie vo svete, aby vysvetlila, že za zvyšujúcimi sa cenami potravín nie sú jej sankcie proti Rusku, ale ruská agresia proti Ukrajine. Uviedol to minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok v rámci zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxemburgu. Korčok potvrdil, že hlavnou témou bola snaha EÚ pomôcť Ukrajine pri vývoze jej obilia. Zdôraznil, že krajiny eurobloku musia lepšie koordinovať všetky kapacity a vyviezť obilie na sever po železnici, najmä do Poľska, a na juh do Rumunska.

Dodal, že na prevoz ukrajinských obilnín je pripravené aj Slovensko, ale je to aj vec konkurencieschopnosti, cien za prepravu obilia a problémom je tiež menší dostatok vagónov, ktorými disponuje slovenská strana. Korčok zároveň upozornil, že vo svete vzniká dojem, akoby hlavným vinníkom rastu cien obilnín boli sankcie EÚ, čo podľa neho nie je pravda. „My sami cítime, že musíme so zvyškom sveta hovoriť podrobnejšie, že problémom nie sú sankcie, ale ruská agresia,“ spresnil.

Zdroj: TASR/Extra plus

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Martin Klus privítal v pondelok na pôde rezortu diplomacie v Bratislave žiakov Základnej školy Karloveská 61. „Už celá generácia mladých ľudí nezažila Slovensko pred vstupom do Európskej únie, oni sa už do mierovej, demokratickej a prosperujúcej EÚ narodili, a preto sú výhody nášho členstva pre nich samozrejmosťou. O to dôležitejšie je vysvetľovať im, že toto všetko nie je nič automatické a ľahko o to môžeme prísť, ak sa o náš spoločný európsky domov nebudeme zaujímať a starať,“ uviedol štátny tajomník M. Klus.

Veľký význam preto štátny tajomník pripisuje vzdelávaniu detí a študentov o fungovaní EÚ a osvete o európskych hodnotách, ktoré sú aj po dekádach inšpiráciou. Dôkazom je aj záujem viacerých európskych krajín o členstvo v EÚ.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ruský prezident Vladimir Putin sa obáva „iskry demokracie“, ktorá by mohla zasiahnuť aj jeho krajinu. Vyhlásil to nemecký kancelár Olaf Scholz. „Putin má očividne strach z toho, že iskra demokracie by mohla padnúť aj na Rusko,“ povedal Scholz v rozhovore pre nemecký denník Münchner Merkur. Ruský prezident podľa Scholza práve preto už roky presadzuje politiku, ktorá má za cieľ rozklad NATO a EÚ: „Chce sa vrátiť k politike zón vplyvu. To sa mu však nepodarí.“

„Ruský prezident musí takisto prijať skutočnosť, že v jeho susedstve je spoločenstvo demokracií a právnych štátov, ktoré sa čoraz viac vzájomne zbližujú,“ dodal kancelár. Scholz takisto opätovne zdôraznil, že Rusko musí stiahnuť svoje sily z Ukrajiny. „Je jasné, že nadiktovaný mier podľa Putinovej vôle je neprijateľný,“ povedal Scholz. Sankcie EÚ proti Rusku zostanú podľa kancelára v platnosti tak dlho, ako bude potrebné.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predstaviteľom Africkej únie povedal, že africký kontinent je rukojemníkom ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá spôsobuje nedostatok potravín a vyvoláva obavy z potravinovej krízy. „Afrika je vlastne rukojemníkom. Je rukojemníkom tých, ktorí rozpútali vojnu proti našej krajine,“ povedal Zelenskyj prostredníctvom videokonferencie.

Svetová potravinová kríza potrvá podľa jeho slov tak dlho ako ruská „koloniálna vojna“. „Vedieme komplexné rokovania na viacerých úrovniach s cieľom odblokovať ukrajinské prístavy. Zatiaľ však pokrok nenastáva,“ povedal Zelenskyj. Ukrajina patrí k najväčším producentom obilia na svete. Kyjev tvrdí, že v ukrajinských prístavoch je v súčasnosti uviaznutých viac ako 20 miliónov ton obilia.

Zdroj: TASR/Extra plus

Generálny tajomník OSN António Guterres na stretnutí signatárov Zmluvy o zákaze jadrových zbraní (TPNW) vo Viedni vyzval na jadrové odzbrojenie: „Poďme zlikvidovať tieto zbrane skôr, ako zlikvidujú ony nás.“ Dodal, že súčasný arzenál 13-tisíc jadrových hlavíc vo svete predstavuje vzhľadom na konflikty a atmosféru nedôveru vážnu hrozbu.

Prezident Medzinárodného výboru Červeného kríža Peter Maurer na stretnutí vo Viedni označil Zmluvu o zákaze jadrových zbraní za „míľnik“. Táto zmluva, ktorá nadobudla účinnosť vlani v januári, zaväzuje krajiny, aby sa nezapájali do žiadnych činností súvisiacich s jadrovými zbraňami. Rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg na stretnutí zdôraznil naliehavosť úplného jadrového odzbrojenia. Rakúsko bolo jedným z iniciátorov tejto zmluvy. K 20. júnu 2022 zmluvu o zákaze jadrových zbraní ratifikovalo alebo k nej pristúpilo 65 štátov. Cieľom tejto medzinárodnej dohody je rozšíriť Zmluvu o nešírení jadrových zbraní z roku 1970.

Zdroj: TASR/Extra plus

Slovenský premiér Eduard Heger v hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o príležitostiach, ktoré sa pri plánovanej obnove Ukrajiny vytvárajú aj pre slovenské firmy, podnikateľov i zamestnancov. „Keď spojíme ukrajinskú húževnatosť, pracovitosť a ukrajinské prírodné zdroje so západným kapitálom, s podnikavosťou a so západnými technológiami, povojnová obnova Ukrajiny bude znamenať významný príspevok k celosvetovému hospodárskemu rastu,“ skonštatoval Heger na sociálnej sieti. Ako vysvetlil, Ukrajina v spolupráci s Európskou úniou pripravuje plán povojnovej obnovy.

„Ak k tomu prirátame príspevky zo Spojených štátov, ale aj z medzinárodných finančných inštitúcií, máme pred sebou bezprecedentný investičný stimul pre 40-miliónový národ, ktorý si svoju slobodu a zvrchovanosť hrdinsky vybojoval v zápase s ruským agresorom,“ uviedol premiér. Myslí si, že podnikatelia, ale aj mimovládne organizácie by mali už dnes premýšľať o tom, čím môžu k povojnovej Ukrajine prispieť.

Zdroj: TASR/Extra plus

Opozičná strana Smer-SD chce zvolať mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR k vysokým cenám potravín. Oznámil to predseda strany Robert Fico. Ak nebude schválený program schôdze NR SR k tejto téme, strana Smer-SD navrhne odvolať agroministra Samuela Vlčana.

„Nepýtame peniaze zo štátneho rozpočtu, nejdeme cestou znižovania DPH, ale chceme hovoriť o regulácii cien, ktorá je založená na znižovaní marží obchodných reťazcov na Slovensku,“ priblížil predseda Smeru. Smer-SD v návrhu žiada vládu, aby u potravín využila zákon o cenách. „Ten umožňuje, ak je mimoriadna situácia na trhu, že vláda má právo pristúpiť k regulácii cien u vybraného okruhu potravín s tým, že ako nástroj na reguláciu využije marže obchodných reťazcov.“

Marže obchodných reťazcov sú podľa Ficových slov neuveriteľné. „Sú komodity, kde je marža 200-percentná. Navrhujeme, aby pri zachovaní elementárnej miery ziskovosti boli marže obchodu znížené a ceny vybraného okruhu potravín budú ako-tak pod kontrolou,“ dodal Fico.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok telefonoval s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom a pozval ho na návštevu Ukrajiny. Spravodajský server Telex.hu zisťoval u premiérovho hovorcu Bertalana Havasiho, či Orbán pozvanie prijme. „O všetkých oficiálnych medzinárodných programoch premiéra budeme redakcie včas informovať, ako zvyčajne,“ reagoval hovorca pre server, ktorý pripomenul, že od vypuknutia vojny na Ukrajine navštívilo Kyjev viacero európskych lídrov.

Orbán ubezpečil Zelenského, že Maďarsko podporí kandidatúru Ukrajiny na členstvo v Európskej únii. Podotkol, že Maďarsko už prijalo takmer 800-tisíc utečencov z Ukrajiny a že Budapešť je pripravená na pokračovanie spolupráce s Kyjevom v energetickej oblasti, že Maďarsko ponúka možnosť prevozu ukrajinského obilia po železnici a že chce prijať ďalších ukrajinských študentov. Havasi dodal, že ukrajinský prezident vyjadril v mene ukrajinského ľudu vďaku za maďarskú pomoc.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorkovom videopríhovore vyzval Európsku úniu, aby čo najrýchlejšie prijala ďalší balík sankcií proti Rusku. Prijatie v poradí siedmeho sankčného balíka EÚ proti Rusku je potrebné čo najskôr, uviedol Zelenskyj. Dodal, že to zdôraznil aj počas utorkových rozhovorov s premiérmi viacerých európskych krajín. „Rusko musí cítiť narastajúci tlak vo veci vojny a jeho agresívnej protieurópskej politiky,“ povedal ukrajinský líder.

Zelenskyj tiež opakovane apeloval na nevyhnutnosť ďalších dodávok zbraní pre Ukrajinu. „Život tisícok ľudí priamo závisí od rýchlosti našich partnerov,“ poznamenal. Európska únia na začiatku júna oficiálne prijala zatiaľ posledný šiesty balík sankcií proti Rusku, ktorý zahŕňa rozsiahle embargo na nákup ruskej ropy či opatrenia voči bankám a štátnym médiám krajiny.

Zdroj: TASR/Extra plus

Na Slovensku nemá spustenie uhoľných elektrární zmysel. Nikto uhlie neplánuje obnovovať. Po rokovaní vlády to uviedol minister životného prostredia Ján Budaj. Reagoval tak na správy, že Nemecko aj Rakúsko sa vracajú k uhliu a oživujú svoje uhoľné elektrárne. Budaj nie je podľa vlastných slov nadšený z toho, že štáty obnovujú uhoľné elektrárne.

„Verím, že pre Rakúsko a Nemecko ide o nejaké dočasné opatrenia, inak by sme vykročili k záchrane klímy opačným smerom a to nechceme,“ podotkol šéf envirorezortu. Chce od Rakúska získať informácie, na aký dlhý čas predpokladajú obnovenie uhlia a aké emisie vzniknú. Rakúsko informovalo, že sa vracia k uhliu a oživuje využívanie tohto fosílneho paliva na výrobu elektriny. Dôvodom sú obmedzené toky zemného plynu z Ruska do Európy. Aj Nemecko sa v dôsledku energetickej krízy rozhodlo pre výrobu elektriny z uhlia, ale zároveň uviedlo, že má stále v úmysle zatvoriť svoje uhoľné elektrárne do roku 2030.

Zdroj: TASR/Extra plus

Prezidentka SR Zuzana Čaputová rešpektuje prelomenie jej veta poslancami v prípade protiinflačnej pomoci. Obráti sa však na Ústavný súd SR so žiadosťou o posúdenie ústavnosti legislatívneho procesu prijatého balíčka zákonov. Skrátené legislatívne konanie bolo v tomto prípade podľa prezidentky použité v rozpore s ústavou, keďže neboli splnené zákonné predpoklady na jeho uplatnenie.

„Vzhľadom na povahu a finančný objem balíčka – 1,2 miliardy eur – bolo namieste vykonať legislatívny proces tak, aby boli dodržané všetky ústavné pravidlá rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti,“ povedala Čaputová. Schválenie zákona podporilo 77 zo 142 prítomných poslancov. Za boli poslanci OĽaNO, zdržal sa len Juraj Krúpa. Zákon podporilo aj hnutie Sme rodina.

Prelomenie veta podporili i nezaradení poslanci okolo Tomáša Tarabu a poslanci pôsobiaci v ĽSNS. Klub SaS bol proti. Poslanci Smeru-SD sa zdržali alebo boli proti. Za ľudí sa zdržalo. Rovnako sa zdržali aj poslanci okolo Petra Pellegriniho.

Zdroj: TASR/Extra plus

Slovensko plánuje na nadchádzajúcom samite NATO v Madride v dňoch 28. – 30. júna podporiť zmenu súčasnej predsunutej prítomnosti na dlhodobú predsunutú obranu na východnom krídle NATO. Slovenskí zástupcovia majú potvrdiť aj záväzok investovať dve percentá HDP do obrany. Vyplýva to z materiálu, ktorý slovenská vláda v stredu vzala na vedomie. Dlhodobá predsunutá obrana NATO má byť schopná zaistiť obranu jej členov a odradiť potenciálneho agresora.

„Jej základ bude tvoriť osem bojových skupín NATO ako predsunutá obrana Aliancie, umiestnených v Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku, Litve, Lotyšsku, Estónsku, Bulharsku a Rumunsku,“ približuje materiál. Ako doplnil minister obrany Jaroslav Naď, Slovensku postačuje pri súčasnom vývoji bezpečnostnej situácie súčasný mandát do 3000 aliančných vojakov. „Zároveň akceptujeme a rozumieme, že iné krajiny, ako Pobaltie alebo Poľsko, sa cítia ohrozenejšie a chcú preto väčší počet aliančných síl,“ vysvetlil.

Zdroj: TASR/Extra plus