Extra plus
3.5K subscribers
4.82K photos
11 videos
2 files
3.82K links
Celoslovenský politicko-spoločenský magazín Extra plus je na mediálnom trhu od roku 2000. Kladie dôraz na politické, spoločenské, ekonomické i kultúrne dianie na Slovensku a v zahraničí.
Download Telegram
Dodávky ruského plynu pre štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP) by vo štvrtok mohli klesnúť až o 30 % oproti dohodnutému kontraktu. TASR o tom informoval hovorca spoločnosti Ondrej Šebesta s tým, že toto krátenie nemá žiadny vplyv na zákazníkov. Pokles dodávok ruského plynu zo západu Európy na Slovensko eviduje aj prepravca eustream.

"Dnes očakávame na základe informácií od spoločnosti Gazprom Export, že dodávky plynu v rámci nášho kontraktu budú nižšie o približne 30 %," uviedol Šebesta. SPP sa uzavretím kontraktu na plyn zo Severného mora a ďalšími plánovanými dodávkami skvapalneného zemného plynu LNG počas roka podarilo diverzifikovať zdroje plynu a zvýšiť bezpečnosť dodávok plynu na Slovensku. "Uzavretie predmetných zmlúv, prostredníctvom ktorých sme schopní pokryť približne 65 % spotreby našich zákazníkov, je spolu s aktuálnym vtláčaním plynu do zásobníkov prejavom zodpovednosti a spoľahlivosti SPP pri riešení aktuálnych výziev na trhu s energiami," dodal Šebesta.

Zdroj: TASR/Extra plus
Národná rada (NR) SR odštartovala vo štvrtok popoludní rokovanie o návrhu na odvolanie ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) z funkcie. Žiadosť na zvolanie mimoriadnej schôdze podal opozičný Smer-SD. Poslanci návrh na na vyslovenie nedôvery ministrovi hospodárstva odôvodnili pasivitou Sulíka pri predkladaní návrhov na zmiernenie vplyvov zdražovania energií a pohonných látok. Výsledkom nečinnosti ministra je podľa nich nekontrolovateľný nárast cien energií a pohonných látok s drastickými dosahmi na životnú úroveň.

Vláda v stredu (15. 6.) odmietla návrh opozičných poslancov na odvolanie Sulíka z funkcie. "Vláda SR nevidí žiadny relevantný dôvod na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Richardovi Sulíkovi a plne ho podporuje vo výkone funkcie," uviedol kabinet Eduarda Hegera (OĽANO) v stanovisku k poslaneckému návrhu.

Zdroj: TASR/Extra plus
Gazprom tvrdí, že nevidí riešenie pretrvávajúceho problému so zariadením na kompresorovej stanici Portovaja, ktoré spôsobilo obmedzenie dodávok plynu do Európy cez plynovod Nord Stream 1. Európske ceny plynu pre zníženie dodávok od pondelka vyskočili o 70 %. Šéf Gazpromu Alexej Miller vyhlásil, že koncern nemôže pre sankcie získať späť vybavenie po bežnej údržbe od nemeckého výrobcu Siemens. "Tá turbína leží vo fabrike, Siemens ju nemôže vyzdvihnúť a nie každá iná turbína pasuje," povedal Miller na ekonomickom fóre v Petrohrade. Nemecko označilo argumenty Gazpromu za vymyslené. Miller vyhlásil, že plynovod Nord Stream 2, ktorý bol dokončený, ale nikdy nebol aj pre ruský útok na Ukrajinu spustený, je teoreticky pripravený na prevádzku. Podľa medializovaných správ Rusko pohrozilo úplnou odstávkou plynovodu Nord Stream 1.

Zdroj: TASR/Extra plus
Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali v polovici júna, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 20,2 percenta hlasov. Na druhom mieste by skončila strana Smer-SD, ktorú by volilo 14,8 percenta opýtaných. Tretia by bola strana SaS so ziskom 14,3 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV Joj Na hrane.

Progresívne Slovensko by skončilo štvrté so ziskom 9,9 percenta hlasov, hnutie OĽANO by podporilo 8,5 percenta opýtaných. KDH by získalo 7,3 percenta hlasov, Sme rodina 5,7 percenta a Republika 5,2 percenta.

Do parlamentu by sa nedostali SNS so ziskom 4,2 percenta hlasov, Za ľudí s 2,2 percenta ani Maďarské fórum a Aliancia s preferenciami na úrovni 1,9 percenta. V NR SR by svojich poslancov nemala ani Dobrá voľba a Umiernení, rovnako ani kotlebovci, ktorí získali rovnako po 1,8 percenta hlasov. Socialisti.sk, KSS a Národná koalícia získali v prieskume 0,1 percenta hlasov.

Zdroj: TASR/Extra plus
Rusko je také, aké je, a nehanbí sa ukázať, aké v skutočnosti je. Vyhlásil to vo štvrtok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore pre televíziu BBC. "Nepodnikli sme inváziu na Ukrajinu. Vyhlásili sme špeciálnu vojenskú operáciu, keď už neexistoval žiaden iný spôsob, ako vysvetliť Západu, že sa dopúšťa trestnej činnosti, keď ťahá Ukrajinu do NATO," uviedol Lavrov.

Novinár BBC preto šéfovi ruskej diplomacie pripomenul správu Organizácie Spojených národov o tom ako, ruské vojská v obci Jahidne takmer mesiac zadržiavali ľudí v nevhodných podmienkach.

"Viete, nanešťastie sú medzinárodní predstavitelia vrátane vysokej komisárky OSN pre ľudské práva... generálneho tajomníka OSN a mnohých ďalších predstaviteľov OSN pod tlakom Západu. Veľmi často sú preto hlasnou trúbou falošných správ, ktoré šíri Západ," uviedol Lavrov. Podľa šéfa ruskej diplomacie nie je Rusko žiadne neviniatko. "Rusko je také, aké je, a nehanbíme sa ukázať, akí sme," dodal Lavrov.

Zdroj: TASR/Extra plus
Pokles dodávok ruského zemného plynu na Slovensko pokračuje. Zatiaľ čo v utorok znížilo Rusko dodávky pre Slovenský plynárenský priemysel (SPP) o desatinu, v stredu o 15 % a vo štvrtok o viac ako tretinu, v piatok budú dodávky plynu oproti zmluvným objemom skrátené o polovicu. Na konferencii Jarná ITAPA 2022 o tom informoval generálny riaditeľ SPP Richard Prokypčák. Ani toto krátenie však podľa šéfa SPP dodávky plynu na Slovensko neohrozí.
Prokypčák pripomenul, že SPP podpísalo zmluvu na dodávku plynu zo Severného mora, ktorý k nám už reálne prúdi a na Slovensko prichádza aj plyn z ostatného LNG tankera vyloženého v Chorvátsku. "Môžem povedať, že ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Za každú megawatthodinu, ktorá nám chýba v týchto dňoch, ďalšie dve megawattodiny dávame do zásobníku navyše," povedal Prokypčák. Slovensko tak podľa šéfa plynárov krátenie dodávok o polovicu nijak nezasiahne. "Pracujeme na ďalších riešeniach, ako sa vysporiadať, ak by došlo k úplnej odstávke.

Zdroj: TASR/Extra plus
Webové sídlo Ministerstva obrany SR čelilo v noci zo štvrtka (16. 6.) na piatok rozsiahlemu kybernetickému útoku. Útočníkom sa nepodarilo získať žiadne dáta. Incident je aktuálne predmetom vyšetrovania. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) o tom informoval na sociálnej sieti.

"Tento pomerne rozsiahly útok bol odrazený bez akéhokoľvek poškodenia infraštruktúry a útočníci, ktorých IP adresy boli z rôznych častí sveta - obišli naprázdno," uviedol minister. Útočníkom sa podľa neho nepodarilo získať žiadne údaje vďaka zabezpečeniu a pripravenosti centra pre kybernetickú obranu Vojenského spravodajstva. Udalosť podľa Naďa potvrdzuje nutnosť ďalšieho posilňovania kybernetickej bezpečnosti v celom rozsahu. "Na obozretnosť preto vyzývame aj verejnosť," dodal.

Zdroj: TASR/Extra plus
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v piatok obvinilo Brusel z "manipulácie" Ukrajiny. Stalo sa tak po tom, čo Európska komisia (EK) podporila udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine. "Vidíme, ako západné spoločenstvo už mnohé roky manipuluje myšlienkou nejakého spôsobu zapojenia Ukrajiny do jeho integračných štruktúr," povedala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, ktorú citovali ruské štátne tlačové agentúry. Situácia na Ukrajine sa však podľa jej slov len zhoršuje a nesmeruje k lepšej budúcnosti.

Európska komisia v piatok podporila udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ okrem Ukrajiny aj Moldavsku. Ukrajina požiadala o členstvo v Únii v marci krátko po tom, čo Rusko 24. februára začalo s vojenskou inváziou. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rozhodnutie EK privítal so slovami, že je vďačný predsedníčke EK Ursule von der Leyenovej a tiež "každému členovi EK za toto historické rozhodnutie".

Zdroj: TASR/Extra plus
Odporúčanie Európskej komisie (EK) udeliť kandidátsky štatút Ukrajine označil líder Smeru-SD Robert Fico za politické rozhodnutie, samotný vstup krajiny do Európskej únie je podľa neho otázka dlhých rokov. Ukrajinu označil za najskorumpovanejšiu krajinu, ktorú riadia zbohatlíci.

"Je to čisto politické rozhodnutie, ktoré nemá v tomto okamihu žiadny význam komentovať. Ale jedna vec je odporúčanie Európskej komisie, druhá vec je postoj veľkých štátov," povedal. Tie podľa neho jasne naznačujú, že nie sú nadšené tým, aby sa Ukrajina okamžite stala členom Únie. "Je to krajina, ktorá je v hroznom stave. Ak si myslíte, že Francúzi, Nemci a ďalší sú pripravení za každú cenu zase zo spoločných peňazí ísť do ďalšieho štátu a pomáhať, ste na veľkom omyle. Politické gesto je urobené, ale realita vstupu do Únie je otázka dlhých rokov," uzavrel.

Členovia EK v piatok pod vedením predsedníčky komisie Ursuly von der Leyenovej hlasovali za udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine a Moldavsku.

Zdroj: TASR/Extra plus
Minister financií Igor Matovič v diskusnej relácii Na hrane vyhlásil, že nikdy v obchode nezaplatil platobnou kartou a nikdy si nevybral peniaze z bankomatu. Matovič tým reagoval na otázku od diváka, ktorý sa pýtal, prečo je Matovič ministrom financií, keď v minulosti povedal, že sa financiám nerozumie. „Študoval som finančný manažment, nikdy som nepovedal, že financiám nerozumiem,“ oponoval divákovi minister v štúdiu. Diváka však zaujímalo aj to, prečo rodinné financie u Matovičovcov spravuje výlučne manželka Pavlína.

„Ja som rád, že 23 rokov žijem bez starostí. Viem, že čo mi Pavlínka nabije do peňaženky, to mám, z toho si žijem, načo by som mal mať nejakú ďalšiu starosť? Ja nemám svoj vlastný účet. A vôbec mi nechýba, v živote som nemal platobnú kartu. Vôbec mi nechýba k životu,“ priznal sa Igor Matovič.

Zdroj: Na hrane/Extra plus
Pri Bratislave sa v súvislosti s projektom výstavby štátnych nájomných bytov plánuje výstavba satelitného mestečka s 20-tisíc bytmi. Ďalší investor je blízko k vydaniu stavebného povolenia na výstavbu bytov pri Nitre. V TASR TV to povedal predseda NRSR a líder Sme rodina Boris Kollár.
"Spolu máme jednu miliardu eur u investorov pripravených to spustiť," uviedol. Celý proces od príchodu potenciálneho investora po odovzdanie prvých bytov podľa neho trvá niekoľko rokov, keď sa však systém rozbehne, funguje bez ohľadu na to, kto je práve vo vláde. "Prvé byty sa budú odovzdávať možno o dva roky," odhaduje Kollár.

Výčitky opozície, že byty sú zatiaľ iba na bilbordoch, považuje za nekorektné, keďže zákon sa prijal len nedávno. Dodáva, že sľub spustiť projekt splnil, aj keď to trvalo dlhšie, ako by si želal. Na margo ostatných volebných sľubov hnutia skonštatoval, že im ostáva ešte exekučná amnestia. Chce tlačiť na ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú, aby pripravila potrebnú legislatívu.

Zdroj: TASR/Extra plus
Šéf Kremľa Vladimir Putin na plenárnom zasadnutí Medzinárodného ekonomického fóra (SPIEF) v Petrohrade povedal, že svet podľa neho zažíva revolučné tektonické posuny v geopolitike. Zároveň vyhlásil, že rozhodnutie Moskvy spustiť špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine bolo ťažké, ale vynútené. Ruské sily obhajujú práva Ruska a operácia Kremľa je zameraná na ochranu obyvateľov Donbasu, kde podľa jeho slov prebieha genocída voči Rusom. Putin dodal, že všetky ciele vojenskej operácie budú bezpochyby splnené, je to podľa neho zaručené odvahou a statočnosťou jednotiek a jednotou ruskej spoločnosti, ktorej podpora dodáva silu a dôveru ruskej armáde a námorníctvu“. Ruský prezident odmietol zodpovednosť Ruska za potravinovú krízu. „Problém ukrajinského vývozu obilia neexistuje. Nerobíme žiadne prekážky, preboha! Neboli sme to my, kto kládol míny v ukrajinských čiernomorských prístavoch. Nech ho odmínujú a potom vyvezú obilie, my pripravíme bezpečný prechod pre civilné lode," sľúbil Putin.

Zdroj: SPIEF/Extra plus
Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová pripustila, že šéf Kremľa Vladimir Putin možno čakal s vpádom na Ukrajinu dovtedy, kým už ona nebude stáť na čele vlády v Berlíne. Uviedla to v rozhovore pre stanicu Redaktionsnetzwerk Deutschland (RND), z ktorého v piatok citovala agentúra DPA.

"Mohol k tomu prispieť môj odchod (z funkcie), alebo napríklad aj (prezidentské) voľby vo Francúzsku, stiahnutie vojsk (NATO) z Afganistanu a viaznuca realizácia minských dohovorov" o urovnaní konfliktu v Donbase, povedala Merkelová.

Bývalá konzervatívna kancelárka, ktorú vlani v decembri nahradil sociálny demokrat Olaf Scholz, takisto priznala, že ku koncu jej funkčného obdobia sa jej vplyv na Putina oslaboval. "Bolo jasné, že už dlho nebudem v úrade a teda musím jednoducho skonštatovať, že rôzne pokusy za posledný rok (môjho úradovania) už nič neovplyvnili," povedala.

Zdroj: TASR/Extra plus
V koalícii sa rokuje o zvýšení platov učiteľov, zdravotníkov, ošetrovateľov a všetkých ľudí vo verejnej správe o desať percent. Poslanec parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) verí, že sa táto otázka podarí vyriešiť do septembra. Uviedol to v relácii RTVS Sobotné dialógy. Opozičný poslanec Richard Takáč (Smer-SD) vyčíta vláde nedostatočnú pomoc a neprinášanie riešení.

Poslanci sa zhodli, že aby sa mohlo pomôcť ľuďom, treba zvýšiť niektoré dane. "Je úplne legitímne sa baviť o hazarde, liehu," myslí si Šeliga. Pripúšťa však aj zníženie niektorých daní.

Spomenul aj návrh koaličnej SaS na zrušenie koncesionárskych poplatkov, sám však takúto ambíciu nemá. Takáč navrhuje napríklad zvýšenie daní pre bohaté firmy. V súvislosti s vysokými cenami palív Šeliga tvrdí, že štát nevie zastropovať ceny. Cestu vidí v regulácii. Takáč považuje za základný problém vysokých cien palív či plynu sankcie proti Rusku. Slovensko ich podľa neho malo vetovať.

Zdroj: TASR/Extra plus
Mimoparlamentná SNS vyzýva ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS), aby bezodkladne začal rokovania s Gazpromom o dodávkach plynu. Súčasne mu podáva pomocnú ruku pri týchto rokovaniach. "Minister hospodárstva Sulík svojvoľne v máji oznámil, že Slovenský plynárenský priemysel prechádza na odbery iných dodávateľov plynu už toto leto," uviedla SNS. Zároveň tvrdí, že sny o odbere skvapalneného plynu zo Spojených štátov amerických sa postupne rozplývajú. "Spojené štáty nie sú schopné dodržiavať termíny a ceny skvapalneného plynu sú niekoľkokrát väčšie ako cena plynu z Ruskej federácie. Severské štáty nie sú schopné dodržiavať objemy dodávok. Minister Sulík hazarduje s cenou plynu na budúci rok a už dnes alibisticky oznamuje, že pre niektoré domácnosti môže byť plyn drahší ako 50 percent," poznamenali národniari. SNS vyzýva ministra hospodárstva, aby nehazardoval s cenami plynu slovenských domácností a veľkoodberateľov.

Zdroj: TASR/Extra plus
Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa zaujímala o odborné názory na ústavnosť referendových otázok, ktoré ako súčasť petície predstavila opozičná strana Smer-SD. V piatok (17.6.) o nich hovorila s viacerými ústavnými právnikmi a expertmi. Informovala o tom na sociálnej sieti.

Opozičný Smer-SD spustil minulý týždeň petičnú akciu k referendu, všeľudové hlasovanie by chcel spojiť s jesennými voľbami 29. októbra.

Prvá otázka má znieť: "Súhlasíte s tým, že vláda SR má bezodkladne podať demisiu?". Druhá otázka má znieť: "Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady (NR) SR je možné uskutočniť referendom alebo uznesením NR SR?". Politickú podporu referendu podľa predsedu strany Roberta Fica deklarovali mimoparlamentné strany Hlas-SD, SNS a Republika.

Zdroj: TASR/Extra plus
Slovensko bude rokovať s Českom o podmienkach ochrany svojho vzdušného priestoru. Ministerstvo obrany Českej republiky o tom informovalo na webovej stránke po sobotnom stretnutí slovenského ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽANO) a českej šéfky rezortu obrany Jany Černochovej. "Minister Naď mi odovzdal list, žiadosť, aby sme na nejakú dočasnú dobu boli schopní zaistiť ochranu vzdušného priestoru Slovenskej republiky. Teraz budeme rokovať o podmienkach," uviedla Černochová. Ako spresnil slovenský minister, pôjde o trilaterálny projekt Česka, Slovenska a Poľska. "Som veľmi vďačný, že sa Česi a Poliaci rozhodli pomôcť prevziať zodpovednosť za náš vzdušný priestor," skonštatoval. Minister obrany SR už koncom apríla informoval, že Poľsko je pripravené po uzemnení stíhačiek MiG-29 a do dodania nových stíhacích lietadiel F-16 chrániť vzdušný priestor SR. Neskôr rezort potvrdil, že o ochrane slovenského neba plánuje rokovať aj s Českou republikou.

Zdroj: TASR/Extra plus
Vojna na Ukrajine by mohla trvať celé roky, varoval generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. V rozhovore pre nedeľňajšie vydanie nemeckého denníka Bild zároveň opätovne vyzval západné krajiny, aby poskytovali Kyjevu podporu dlhodobo. "Musíme byť pripravení na to, že to bude trvať roky," povedal Stoltenberg. "V našej podpore Ukrajine nesmieme poľaviť, aj keď je cena vysoká – nielen z hľadiska vojenskej podpory, ale tiež z dôvodu rastúcich cien energií a potravín." Šéf NATO pre Bild zdôraznil, že ceny potravín a pohonných hmôt nie sú ničím v porovnaní s cenou, ktorú denne platia Ukrajinci na frontovej línii. Podľa jeho slov "by sme museli zaplatiť ešte vyššiu cenu", ak by ruský prezident Vladimir Putin dosiahol svoje ciele na Ukrajine. V interview zopakoval apel, aby členské krajiny NATO naďalej dodávali zbrojnú techniku Kyjevu, čo podľa neho "zvyšuje pravdepodobnosť, že Ukrajina dokáže vytlačiť Putinove jednotky z Donbasu".

Zdroj: TASR/Extra plus
Slovenská národná strana ocenila najvyšším straníckym vyznamenaním Radom Martina Rázusa Ing. arch. Jaroslava Pašku in memoriam.

„Jaroslav Paška bol nebojácnym politikom, ktorý tri desaťročia hájil farby Slovenskej národnej strany. Zastupoval ju nielen v slovenskom parlamente ale i v Bruseli. Často otváral nadčasové témy. S Jaroslavom Paškom sme sa nečakane rozlúčili minulý rok. Najvyššie stranícke vyznamenanie Rad Martina Rázusa je ocenením jeho práce, poďakovaním a vzdaním úcty.

Jaroslav Paška bol prvým podpredsedom Slovenskej národnej strany. Na znak úcty k jeho osobe sa Slovenská národná strana zaviazala prostredníctvom svojho predsedníctva, že už nebude menovať do funkcie prvého podpredsedu žiadnu tretiu osobu. Jaroslav Paška ostane pre nás symbolom skromnosti a čestnosti,“ uviedla vo vyhlásení strana SNS.

Zdroj: SNS/Extra plus
Maďarská vláda rozhodla o predĺžení platnosti nariadenia o úradných cenách základných druhov potravín a pohonných látok do 1. októbra. Podľa spravodajcu TASR v Budapešti to oznámil vo štvrtok na Facebooku predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.

Aktuálne moratórium na úvery a zmrazenie úrokových sadzieb v rámci série opatrení, ktorých cieľom je ochrana obyvateľstva, predĺžil kabinet až do 31. decembra 2022.

Maďarská vláda od 15. novembra 2021 nariadila úradnú cenu základných druhov pohonných látok vo výške 480 forintov (1,21 eura) za liter a v rámci politiky znižovania režijných nákladov domácností dostávajú obyvatelia energiu už dlhšiu dobu za fixnú cenu. Začiatkom tohto roka Orbánov kabinet rozhodol aj o regulovaní cien šiestich potravinových produktov.

Zdroj: TASR/Extra plus