Extra plus
3.66K subscribers
4.83K photos
11 videos
2 files
3.84K links
Celoslovenský politicko-spoločenský magazín Extra plus je na mediálnom trhu od roku 2000. Kladie dôraz na politické, spoločenské, ekonomické i kultúrne dianie na Slovensku a v zahraničí.
Download Telegram
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že krajiny Západu nie sú jednotné v podpore Ukrajiny. Uviedol, že je vďačný za podporu od amerického prezidenta Joea Bidena; nedostatočné odhodlanie k pomoci Ukrajine je však podľa vlastných slov evidentné v rámci Európy. Ako konkrétny príklad uviedol Maďarsko, ktoré nesúhlasí napríklad so zavedením embarga EÚ na ruskú ropu: „Maďarsko nemá jednotný postoj s ostatnými krajinami EÚ.“

„Sme na európskom kontinente a potrebujeme podporu zjednotenej Európy,“ apeloval ukrajinský líder. Táto jednota by sa mala týkať aj dodávok zbraní Kyjevu a Západ podľa jeho slov v tejto otázke jednotný nie je. „Našou obrovskou výhodou proti Rusku by bolo, ak by sme boli my v Európe skutočne zjednotení,“ zdôraznil. USA a európske krajiny poskytli Ukrajine už vojenskú podporu v objeme miliárd dolárov. Kyjev však žiada ďalšie navýšenie pomoci, členstvo Ukrajiny v NATO a EÚ a zavedenie bezletovej zóny nad Ukrajinou.

Zdroj: TASR/Extra plus
Mimoparlamentná strana Progresívne Slovensko (PS) už nebude podporovať súčasnú vládu, uviedol Michal Šimečka, predseda PS a podpredseda Európskeho parlamentu. Zlomovým bodom tejto koalície je podľa neho schválený protiinflačný balíček Igora Matoviča v Národnej rade SR. Táto vláda sa podľa Šimečku už nemôže automaticky spoliehať na podporu a hlas PS, pokiaľ bude „na stole“ jej odvolanie.

„V utorok NR SR schválila ďalší megalomanský nápad Igora Matoviča, tentoraz za vyše jednu miliardu eur ročne. Pre nás je to skutočne zlomový bod. Od tohto okamihu už nebudeme podporovať zotrvávanie tejto vlády, ktorú de facto riadi Igor Matovič. Jeho štýl politiky vedie k rozvratu verejných financií, k zadlženiu na generácie dopredu, likvidácii samospráv, znásilňovaniu legislatívneho procesu, ako aj Ústavy SR,“ spresnil Šimečka. Štát sa podľa neho nedá riadiť ako očkovacia lotéria. Podľa podpredsedu PS Michala Trubana je Igor Matovič „najväčšia škodná pre Slovensko“.

Zdroj: TASR/Extra plus
Moskovské úrady vyhlásili, že nebezpečenstvo, ktoré predstavovala pandémia nového koronavírusu, už pominulo a preto sa rozhodli zrušiť pokuty za porušenie obmedzení. „Rozhodol som sa vyhlásiť covidovú amnestiu,“ napísal na svojom blogu moskovský starosta Sergej Sobianin. Takzvaná amnestia podľa jeho slov začne platiť 1. júna, pričom od platenia pokút za porušenie epidemiologických reštrikcií budú oslobodení aj tí, ktorým už úrady takúto povinnosť uložili, no pokutu ešte nezaplatili. Osoby, ktoré pokutu už zaplatili, zase budú môcť zažiadať o vrátenie peňazí.

Opatrenie sa však týka len pokút, ktoré ľuďom udeľovala mestská samospráva. Do amnestie, naopak, nespadajú prípady týkajúce sa finančných postihov, ktoré dostali ľudia za to, že ako nakazení nedodržali povinnú karanténu. Rusko bolo celosvetovo prvou krajinou, ktorá zaregistrovala svoju vakcínu proti covidu. Zaočkovanosť Rusov proti tomuto ochoreniu pritom výrazne zaostáva za hodnotami z európskych krajín.

Zdroj: TASR/Extra plus
Ak Rusko porazí Ukrajinu, Slovensko bude ďalšie na rade, varoval počas Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose slovenský premiér Eduard Heger. Ukrajina musí vyhrať, povedal podľa spravodajskej televízie CNN predseda slovenskej vlády ďalším lídrom z Európskej únie a z oblasti obchodu. Premiér zároveň vyzval Európsku úniu, aby pracovala s Ukrajinou a krajinami na západnom Balkáne na „štandardizovaných pravidlách, aby mohli vstúpiť do EÚ“.

Ukrajina aj balkánske štáty sa chcú pripojiť k eurobloku, no to trvá niekoľko rokov, keďže krajiny musia splniť prísne kritériá predtým, než sa začnú príslušné rokovania. Niektorí súčasní lídri v EÚ však odmietli návrhy, že by sa v dôsledku konfliktu na Ukrajine mohol zrýchliť proces udelenia členstva.

Zdroj: Webnoviny/Extra plus
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba obvinil Severoatlantickú alianciu z toho, že „nerobí doslova nič“ vo svetle ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. „NATO je ako aliancia a ako inštitúcia úplne vedľajšia a nerobí doslova nič. Je mi ľúto, že to hovorím,“ vyhlásil Kuleba na zasadnutí Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose. Zároveň však vyzdvihol Brusel za jeho „revolučné a prevratné rozhodnutia“, ktoré podľa Kulebu ani samotný Brusel neočakával, že prijme.

Kuleba tiež uviedol, že verejnosť predpokladala, že Ukrajine príde na pomoc NATO a nie Európska únia. „Na začiatku vojny prevládala verejná mienka, že NATO je mocná sila a EÚ je schopná iba vyjadriť rôzne stupne znepokojenia. No vojna je vždy testom, ktorý strháva masky,“ pokračoval šéf ukrajinskej diplomacie. Dodal však, že niektorí spojenci NATO pomáhajú Ukrajine. Kyjev sa pritom dlhodobo sťažuje na nejasné vyjadrenia NATO v súvislosti so vstupom Ukrajiny do tejto vojenskej aliancie.

Zdroj: TASR/Extra plus
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dôrazne odmieta návrhy, aby sa Ukrajina v záujme dosiahnutia mierovej dohody s Ruskom vzdala kontroly nad niektorými oblasťami. Vo videoprejave povedal, že tí „veľkí geopolitici“, ktorí to naznačujú, ignorujú záujmy obyčajných Ukrajincov – „miliónov tých, ktorí žijú na území, ktoré západní politici navrhujú vymeniť za ilúziu mieru“. Zelenskyj zdôraznil, že nad ukrajinskými záujmami nikdy nesmie prevážiť vôľa tých, ktorí sa už nevedia dočkať, aby sa mohli znova schádzať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Zelenského slová boli kritikou na adresu bývalého ministra zahraničných vecí USA Henryho Kissingera, ktorý v svojom vystúpení na Svetovom ekonomickom fóre v Davose vyhlásil, že Ukrajina by sa mala vzdať Krymu. „Vyvoláva to pocit, že Kissinger nemá v svojom kalendári rok 2022, ale 1938,“ povedal ukrajinský prezident v narážke na mníchovskú dohodu.

Zdroj: TASR/Extra plus
Ruský prezident Vladimir Putin nevyhrá vojnu na Ukrajine a nebude môcť ani diktovať podmienky mieru. Vo švajčiarskom Davose to vyhlásil nemecký kancelár Olaf Scholz s tým, že šéf Kremľa podľa neho na Ukrajine nedosiahol ani jeden zo svojich strategických cieľov. „Náš cieľ je absolútne jasný - Putin nesmie vyhrať túto vojnu. A som presvedčený, že ju ani nevyhrá,“ uviedol Scholz. Dodal, že nejde len o samotnú Ukrajinu, ale aj o celý medzinárodný poriadok. Putin podľa Scholza pri útoku na Ukrajinu podcenil silu skupiny G7, Severoatlantickej aliancie a EÚ.

„Treba dať Putinovi jasne najavo, že nijaký nadiktovaný mier nebude,“ povedal Scholz. „Ukrajina a ani my také niečo nebudeme akceptovať,“ dodal. Putin bude podľa neho o mieri rokovať len vtedy, keď pochopí, že obranu Ukrajiny jednoducho nezlomí. Putin sa chce vrátiť do sveta, v ktorom neplatí právo a podmienky sa v ňom diktujú silou a násilím, čo je zjavný imperializmus, uviedol nemecký spolkový kancelár.

Zdroj: TASR/Extra plus
Moskva kategoricky odmieta obvinenia Spojených štátov a Európskej únie, že Rusko zabraňuje vývozu obilnín z čiernomorských prístavov, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Naopak, obviňujeme západné krajiny z prijatia opatrení, ktoré k tomu viedli,“ dodal. Kremeľ zároveň vyzval Západ na zrušenie týchto sankcií, ktoré podľa neho zabraňujú vývozu obilia z Ukrajiny. Podľa nemeckej vlády blokuje Rusko na Ukrajine export približne 20 miliónov ton obilnín určených najmä pre severnú Afriku a Áziu – z nich veľkú časť v prístave v Odese.

Bývalý nemecký diplomat Rüdiger von Fritsch tvrdí, že ruský prezident Vladimir Putin sa snaží cielene vyvolať potravinovú krízu na Blízkom východe a v Afrike, ktoré Európu destabilizujú masovými pohybmi utečencov. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Andrej Rudenko oznámil, že Moskva na odvrátenie potravinovej krízy požaduje zrušenie medzinárodných sankcií uvalených na Rusko za vojenskú inváziu na Ukrajinu.

Zdroj: TASR/Extra plus
Vyhlásenia a postoj Maďarska k vojne na Ukrajine výrazne zužujú priestor pre kooperáciu krajín V4 v zahraničnopolitických otázkach, uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Reagoval tak na oznámenie maďarského premiéra Viktora Orbána o vyhlásení stavu vojnovej hrozby a jeho argumentáciu, ktorá sa týka nielen existencie vojnového konfliktu, ale aj bruselských sankcií, spôsobujúcich podľa jeho slov „ekonomický rozvrat a drastické zvyšovanie cien“. Korčok to považuje za neadekvátne a nekorektné formulácie.

„Nič také ako bruselské sankcie neexistuje. Sú to sankcie, ktoré prijímajú členské štáty Európskej únie ako odpoveď na ruskú agresiu,“ zdôraznil Korčok. Pripustil, že Maďarsko má úplne odlišný postoj k hodnoteniu vojny na Ukrajine, než je to v prípade ďalších troch krajín V4. „My nie sme vo vojne, ale táto vojna sa nás bytostne týka,“ upozornil Korčok na totožný postoj SR, Českej republiky i Poľska.

Zdroj: TASR/Extra plus
„Matovič vraj schválil hypersonický výbuch v boji proti zdražovaniu na Slovensku. Teraz vám ukážem, ako vedia OĽaNÁci pomôcť, keď ide o ich ľudí. Veronika Remišová – ikonický mentálny ťahúň tejto vlády – dala šéfovi svojej kancelárie 17-tisíc a svojej pravej ruke 21-tisíc. Gestor rozvratu právneho štátu Mária Kolíková prejavila svoju solidaritu plejádou deväťtisícových odmien svojim najbližším.

Kto iný si od OĽaNO zaslúži viac ako 11-tisícovú odmenu v zdravotníctve, než môj rovesník, ktorý ako generálny riaditeľ vypracoval schválené rušenie nemocníc. Poďme ďalej, Natália Milanová svojim generálnym riaditeľom 13-tisíc sem, 13-tisíc tam. Pán Korčok, čím si váš riaditeľ kancelárie vyslúžil 14-tisíc eur? Nesklamal ani ekoterorista Budaj a svojej riaditeľke sekcie enviro-projektov priznal protiinflačných 15-tisíc. Štyri eurá na detské prídavky obyčajným ľuďom, 17-tisícové odmeny svojim. To je Igor Matovič a jeho boj proti papalášizmu,“ vyjadril sa Erik Kaliňák.

Zdroj: Facebook/Extra plus
Od piatka môžu v Maďarsku tankovať pohonné látky za regulované ceny, ktoré sa týkajú základných druhov benzínu a nafty, iba vozidlá s maďarským evidenčným číslom. Šéf úradu vlády Gergely Gulyás na tlačovej konferencii v Budapešti vyzdvihol, že v Európe je možné natankovať najlacnejšie v Maďarsku, preto v prihraničných oblastiach vznikla „tankovacia turistika“ zo susedných krajín, ktorá už ohrozuje bezpečnosť dodávok pohonných látok.

„Zneužívajú situáciu, v ktorej je maďarská cena 480 forintov (1,24 eura) za liter oproti 700- až 900-forintovej cene v iných krajinách Európy,“ dodal Gulyás. Spresnil, že s vozidlami zahraničných evidenčných čísiel bude možné tankovať pohonné látky iba za trhovú cenu.

Zdroj: TASR/Extra plus
Taliansky premiér Mario Draghi nevidí po štvrtkovom telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom nádej na mier pre Ukrajinu. Zároveň uviedol, že bude telefonovať aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, s ktorým chce hovoriť o potenciálnom odblokovaní čiernomorských prístavov. Taliansky premiér okrem toho novinárom povedal, že práve on inicioval telefonát s Putinom. Priblížil, že mal pocit, že je to jeho povinnosťou vzhľadom na závažnú humanitárnu krízu, ktorá môže postihnúť najchudobnejšie krajiny sveta.

Ruský prezident Vladimir Putin počas telefonátu s Draghim uviedol, že Moskva je pripravená výrazne prispieť k odvráteniu hroziacej potravinovej krízy vývozom obilia a hnojív, ak Západ odvolá sankcie uvalené na Rusko v súvislosti s vojenskou inváziou na Ukrajinu. Sankcie uvalené na Rusko narušili dodávky hnojív, pšenice a ďalších komodít z Ruska aj z Ukrajiny. Tieto dve krajiny pritom produkujú až 30 percent celosvetových dodávok pšenice.

Zdroj: TASR/Extra plus
Hosťom v štúdiu Na hrane TV JOJ bol aj expremiér a líder opozičného Hlasu-SD Peter Pellegrini. Premiér Eduard Heger si od neho vyslúžil ostrú kritiku. „On nemá v rukách absolútne nič. Je figovým listom Igora Matoviča. My už nemáme premiéra,“ skritizoval Peter Pellegrini a Hegerovi odporučil, že by mohol vymeniť Ivana Korčoka, lebo zahraničná politika ho zrejme baví viac. Kritické slová zazneli aj na adresu lídra OĽaNO. „Igor Matovič si robí zo Slovenska vlastný piesoček,“ pokračoval ďalej s tým, že aj jeho pokus o cenzúru je len zlomkom toho, čo stvára minister financií.

Pellegrini pripustil aj ďalší pokus o referendum a zmenu Ústavy SR. Zdôraznil, že pol štátu je v štrajkovej pohotovosti a to v čase, keď sa vláda usmieva a tľapká sa po pleci. Neprijateľný je podľa neho aj prístup k financovaniu samospráv: „Balíček Igora Matoviča nie je protiinflačný, lebo nerieši nič.“ Zdôraznil, že vláda nijako nepomohla ľuďom s nízkymi príjmami.

Zdroj: TV JOJ/Extra plus
Konflikt na Ukrajine, jeho vplyv na ekonomiku, mimoriadny rast cien, kritika sankčnej politiky EÚ a eskalácia migračnej krízy boli hlavnými témami schôdzky maďarského premiéra Viktora Orbána s líderkou francúzskej krajnej pravice Marine Le Penovou, ktorá prebehla v piatok v Paríži. Podľa Orbánovho hovorcu Bertalana Havasiho sa obaja účastníci schôdzky zhodli na tom, že európske strany, presadzujúce tzv. tradičné hodnoty sa musia zomknúť, aby ochránili európske národy aj v časoch hrozieb a vojen.

Podľa ich názoru sa totiž v tomto smere nedá spoľahnúť na tzv. bruselských byrokratov ani na ľavicové strany. Orbán Le Penovej prezentoval opatrenia, ktoré jeho vláda zaviedla v záujme ochrany rodín, dôchodcov, pracovných miest a znižovania nákladov domácností. Le Penová sa podľa MTI pochvalne vyjadrila ku kroku maďarskej vlády, ktorým mieni zdaniť nadmerný zisk bánk a kooperácií.

Zdroj: TASR/Extra plus
Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz zdôraznil, že Nemecko je povinné podporovať Ukrajinu v boji proti ruským agresorom. Jeho slová zazneli na katolíckom zhromaždení v Stuttgarte. „Rozhodli sme sa pomôcť obetiam tejto útočnej vojny,“ povedal Scholz v prejave na cirkevnom festivale. Vyjadril presvedčenie, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi by jeho „cynická a neľudská vojna“ nemala prejsť bez trestu. Súčasný vojenský konflikt podľa neho nie je namierený len proti Ukrajine, ale vo všeobecnosti proti hodnotám západnej demokracie.

„Putinova vojna je namierená proti mierovému usporiadaniu, ktoré vzišlo zo záväzku po dvoch zničujúcich svetových vojnách. Putin sa chce vrátiť k zákonu najsilnejších,“ vyhlásil Scholz s tým, že svetové spoločenstvo by to šéfovi Kremľa nemalo „za žiadnych okolností dovoliť“. Na katolíckom zhromaždení vystúpil aj nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. Ten vyzval ruského prezidenta, aby sa okamžite stiahol z Ukrajiny.

Zdroj: TASR/Extra plus
Rusko má už taký nedostatok moderného bojaschopného vojenského vybavenia, že do invázie na Ukrajine nasadilo aj 50-ročné tanky. V najnovšej správe o situácii na Ukrajine to uvádza britské ministerstvo obrany. Sovietske tanky T-62 nasadil Kremeľ podľa informácií britského rezortu do bojov na juhu Ukrajiny. Ide o tanky, ktoré boli uvedené do prevádzky ešte roku 1961 a následne sa stali kľúčovým vybavením sovietskej armády.

Britské ministerstvo tvrdí, že tieto tanky budú pravdepodobne „obzvlášť zraniteľné“ proti protitankovým zbraniam. To, že ich Rusi vôbec nasadili do boja, podľa rezortu poukazuje na ich „nedostatok moderného, bojaschopného vybavenia“. Uvádza, že ruské sily pokračujú v snahe o obkľúčenie miest Severodoneck a Lysyčansk v Donbase na východe Ukrajiny, pričom v ostatnom čase sa v tejto oblasti zmocnili niekoľkých dedín ležiacich severozápadne od mesta Popasna. Ukrajina však Kremľu kladie odpor a marí jeho snahy o získanie „úplnej kontroly“ nad Donbasom.

Zdroj: TASR/Extra plus
Minister obrany SR Jaroslav Naď absolvoval popri oslavách 80. výročia operácie Anthropoid v Prahe rokovanie s českou rezortnou partnerkou Janou Černochovou. Nosnou témou ich rozhovoru bola pomoc Ukrajine. V rámci Severoatlantickej aliancie podľa ministra a ministerky nejestvuje dohoda, podľa ktorej štáty NATO nebudú dodávať Kyjevu niektoré ťažké zbrane. „Česko a Slovensko sú spoločne s Poľskom jednými s najväčších lídrov v oblasti pomoci Ukrajine,“ pripomenula Černochová.

„Verím, že tento rok SR dosiahne dve percentá HDP vo výdavkoch na obranu. Okrem toho, že nám spojenci poskytujú výraznú podporu v podobe jednotiek a vybavenia na našom území, tak my si tiež chceme spraviť našu domácu úlohu a dať adekvátne zdroje do našej obrany,“ uviedol Naď. Minister obrany SR počas tlačovej konferencie spresnil, že na Slovensku je opravovaných „niekoľko desiatok kusov“ ukrajinskej vojenskej techniky.

Zdroj: TASR/Extra plus
Turecko očakáva, že Švédsko a Fínsko prestanú podporovať teroristické skupiny. Ankara by potom prestala blokovať proces vstupu týchto krajín do NATO, povedal turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu. Fínsko a Švédsko oficiálne požiadali o vstup do NATO, čím sa odchýlili od politiky neutrality, akú presadzovali celé desaťročia. Stalo sa tak v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Obe severské krajiny dúfali v rýchly prístupový proces.

Ankara však začiatok ich prístupových rokovaní zablokovala. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pritom Štokholm a Helsinki obvinil, že poskytujú útočisko členom zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK) a tiež stúpencom stúpencom exilového moslimského duchovného Fethullaha Gülena, ktorý podľa Ankary stojí za neúspešným pokusom o prevrat v Turecku z roku 2016. Reuters v tejto súvislosti pripomína, že krajina, ktorá sa uchádza o členstvo v NATO, potrebuje na vstup do aliancie súhlas všetkých jej 30 členských krajín.

Zdroj: TASR/Extra plus
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba oznámil, že sa telefonicky rozprával so svojím americkým kolegom Antonym Blinkenom, pričom hlavnou témou bolo poskytnutie ťažkých zbraní. „Ťažké zbrane boli najdôležitejším bodom našej agendy a ďalšie sú už na ceste k nám," napísal Kuleba na Twitteri.

„Ukrajina a Spojené štáty pracujú ruka v ruke na doručení našich potravinových exportov, a to napriek bezohľadnej blokáde Ruska,“ dodal Kuleba. Šéf ukrajinskej diplomacie už predtým naliehavo žiadal západné krajiny o pomoc. „Potrebujeme ťažké zbrane. Jediná oblasť, v ktorej je Rusko lepšie než my, je množstvo ťažkých zbraní, ktoré majú. Bez delostrelectva a salvových raketometov nebudeme schopní ich vytlačiť," uviedol.

Zdroj: TASR/Extra plus
Bývalý americký prezident Donald Trump odmietol výzvy na sprísnenie kontroly zbraní a povedal, že slušní Američania by mali mať strelné zbrane, ktoré potrebujú na obranu pred „zlom“. Trump to vyhlásil len niekoľko dní po masakri, ktorý sa odohral v tomto štáte na základnej škole s bilanciou 22 mŕtvych vrátane útočníka. „Existencia zla v našom svete nie je dôvodom na odzbrojenie občanov, ktorí dodržiavajú zákony. Existencia zla je, naopak, jedným z najlepších dôvodov na ozbrojenie občanov dodržiavajúcich zákony,“ povedal Trump členom NRA.

„Všetci sa musíme spojiť, republikáni aj demokrati - v každom štáte a na každej úrovni vlády -, aby sme konečne posilnili naše školy a ochránili naše deti. Teraz potrebujeme, aby sa v školách v celej tejto krajine zhora nadol zrekonštruovala bezpečnosť,“ dodal exprezident. Podľa archívu o násilí páchanom strelnými zbraňami sa tento rok v Spojených štátoch odohralo 214 prípadov masovej streľby.

Zdroj: TASR/Extra plus