Dá sa očakávať aj to, že žiaden sociálny balík nebude, pretože proces je veľmi pochybný a legislatíva môže skončiť na Ústavnom súde SR. V diskusnej relácii TV Markíza Na telo to povedala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. "Myslím si, že tým, ako je ten proces hrubo porušený, je to vec, ktorá na Ústavnom súde môže pristáť," skonštatovala Kolíková. Problém je podľa nej v tom, že o návrhu sa rokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Viac to nechcela komentovať. Balík sa mal podľa nej nastaviť pre ľudí, ktorí sú naozaj v núdzi, teda aj pre seniorov či nezamestnaných.

Poslanci parlamentu okolo Petra Pellegriniho podali pozmeňujúci návrh. Žiadajú do balíka zakomponovať jednorazovú pomoc, aby sa týkala aj pracujúcich ľudí a aby garantovali dôchodcom, že pred Vianocami dostanú ešte ďalší dôchodok. Pokiaľ tieto podmienky nebudú splnené, poslanci balík nepodporia. Kolíková považuje za kľúčové, že sa 13. dôchodok vyplatí už v júli.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ukrajina nevstúpi do Európskej únie skôr ako o "15 až 20 rokov", vyhlásil v nedeľu štátny tajomník francúzskeho ministerstva zahraničných vecí pre európske záležitosti Clément Beaune. Francúzsky politik tak schladil nádeje ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že Ukrajina sa po invázii Ruska rýchlo začlení do EÚ. "Musíme byť úprimní. Ak niekto povie, že Ukrajina sa stane členom EÚ o šesť mesiacov, alebo o rok či o dva, klame," povedal Beaune pre rozhlasovú stanicu Radio J. "Bude to zrejme o 15 či 20 rokov, bude to trvať dlho," dodal. "Nechcem v Ukrajincoch vyvolávať žiadne ilúzie, ani tvrdiť im klamstvá," uviedol štátny tajomník. A zopakoval návrh prezidenta Emmanuela Macrona vytvoriť voľnejšie "Európske politické spoločenstvo", ktoré môže pomôcť Ukrajine skôr vstúpiť do EÚ. Tento návrh prijal Zelenskyj chladne. V sobotu "takéto kompromisy" odsúdil a trval na okamžitom začatí prístupového procesu, ktorý povedie k úplnému členstvu Ukrajiny v EÚ.

Zdroj: TASR/Extra plus

Spojené kráľovstvo zaznamenáva nové prípady opičích kiahní na dennej báze a to aj u ľudí, ktorí nemajú cestovnú anamnézu z krajín západnej Afriky, kde sa táto choroba obvykle vyskytuje. V nedeľu to uviedla Susan Hopkinsová z britského Úradu pre zdravotnú bezpečnosť (UKHSA). TASR prevzala správu od agentúry AFP a z webovej stránky stanice Sky News. "Zaznamenávame prípady (u osôb), ktoré neboli v kontakte s osobami zo západnej Afriky," povedala Hopkinsová. Podľa jej slov sa v súčasnosti toto ochorenie v Británii šíri komunitne. Opičie kiahne sa podľa Hopkinsovej šíria najmä v komunitách LGBTI. Príznaky ochorenia sú u väčšiny dospelých ľudí "relatívne mierne", dodala. Hopkinsová zároveň vyzvala ľudí, aby toto ochorenie nebrali na ľahkú váhu a boli ostražití. UKHSA zverejní štatistiky nových zaznamenaných prípadov opičích kiahní v pondelok. V piatok Spojené kráľovstvo registrovalo 20 prípadov tohto ochorenia, spresňuje AFP.

Zdroj: TASR/Extra plus

Rusko je ochotné pokračovať v mierových rozhovoroch s Ukrajinou, no iniciatívu na ich obnovenie musí prejaviť Kyjev. Povedal to poradca ruského prezidenta Vladimir Medinskij. „Sme pripravení pokračovať v dialógu,“ povedal Medinskij v rozhovore pre bieloruskú televíziu. Zmrazenie rozhovorov bolo podľa jeho slov výhradne „iniciatívou Kyjeva“ a „lopta sa teraz nachádza na ukrajinskej strane“. Medinskyj, ktorý je vedúci ruskej delegácie na rusko-ukrajinských rokovaniach, dodal, že „Rusko rozhovory nikdy neodmietlo“.

Prvé kolo mierových rokovaní sa uskutočnilo 28. februára v Bielorusku. Predstavitelia Kyjeva a Moskvy sa potom stretávali osobne; prípadne rokovali prostredníctvom videokonferencie. Naposledy sa fyzicky stretli 29. marca v Istanbule. Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v utorok uviedol, že mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou sú pozastavené.

Zdroj: TASR/Extra plus

Počas prvých troch mesiacov konfliktu na Ukrajine ruská armáda zrejme stratila už podobný počet vojakov ako bývalý Sovietsky zväz v priebehu viac než deväť rokov trvajúcej vojny v Afganistane. V pravidelnej správe o vývoji bojov na Ukrajine to uviedlo britské ministerstvo obrany. „Tieto vysoké straty, ktoré ďalej narastajú počas ofenzívy v Donbase, zapríčinila kombinácia slabej úrovne taktiky nižších zložiek armády, obmedzená letecká podpora, nedostatok flexibility a prístup velenia, ktoré sa nevie poučiť z neúspechov a opakuje tie isté chyby,“ uvádza sa v hodnotení, vychádzajúceho z informácií tajných služieb.

Britské ministerstvo obrany pripomína, že ruská verejnosť v minulosti citlivo reagovala na straty vo vojnových konfliktoch, ktoré začalo Rusko. „Keďže ruské straty na Ukrajine naďalej rastú a stávajú sa čoraz zrejmejšími, je možné, že bude narastať aj nespokojnosť ruskej verejnosti s vojnou a aj ochota ju vyjadriť,“ prognózuje britské ministerstvo.

Zdroj: TASR/Extra plus

Americký prezident Joe Biden povedal, že Spojené štáty budú vojensky brániť Taiwan v prípade čínskej invázie. „K tomuto sme sa zaviazali,“ odpovedal Biden na otázku, či by USA vojensky zasiahli, ak by sa Čína rozhodla násilím zmocniť sa Taiwanu, ktorý Peking považuje za súčasť čínskeho územia. Dodal, že Čína sa zahráva s ohňom. Zdôraznil, že Spojené štáty oficiálne uznávajú tzv. politiku jednej Číny, ktorú dlhodobo presadzuje Peking, ale sú proti akýmkoľvek snahám o násilné ovládnutie Taiwanu Čínou.

„Destabilizovalo by to celý región a išlo by o udalosť podobnú tej, akej sme svedkami na Ukrajine,“ povedal Biden. Zároveň zdôraznil spojitosť medzi ruskou vojenskou agresiou proti Ukrajine a čínskou hrozbou proti Taiwanu. Prezident USA považuje za dôležité, aby „Putin zaplatil cenu za svoje barbarstvo na Ukrajine“ a aby boli dôsledky preňho dlhodobé. Podľa neho totiž nejde len o samotnú Ukrajinu, ale aj o Čínu, ktorá pozorne sleduje reakciu Západu na kroky Ruska.

Zdroj: TASR/Extra plus

Premiér Eduard Heger priznal, že ho riadia štyria predsedovia koaličných strán. Skonštatoval to poslanec Národnej rady SR a podpredseda Smeru-SD Richard Takáč. Myslí si však, že Heger má len jedného šéfa. „Sám priznal, že nie je šéfom koalície, že ho riadia štyria predsedovia koaličných strán. Osobne to vidím tak, že má len jedného šéfa, všetkým je jasné, koho,“ uviedol Takáč na sociálnej sieti. Kritizuje vyjadrenie premiéra, ktorý podľa neho položil viac otázok, než dal odpovedí. „Nedozvedeli sme sa opäť nič. Boli to nekonečné minúty prázdnych naučených fráz,“ poznamenal.

Takáč podčiarkol, že Slovensko nemôže mať premiéra, ktorý ani neverí v dovládnutie vlastnej vlády. „Aj keď mu slúži ku cti aspoň táto sebareflexia,“ poznamenal Takáč. Heger uviedol, že nie je šéfom koalície, pretože tú riadia štyria lídri koaličných strán. „Nie som šéf tejto koalície. Som šéf vlády. Nado mnou je koaličná rada,“ povedal v relácii RTVS Sobotné dialógy.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzýva na uvalenie maximálnych možných sankcií proti Rusku a žiada aj poskytnutie ďalších zbraní pre ukrajinskú armádu. Zelenskyj na tento apel využil svoj príhovor k účastníkom Svetového ekonomického fóra, ktoré sa koná vo švajčiarskom horskom stredisku Davos. Ukrajinský prezident v ňom zdôraznil potrebu zosilnenia sankcií proti Ruskej federácii. „Myslím si, že takéto sankcie proti Rusku stále neexistujú a mali by,“ povedal Zelenskyj v príhovore vysielanom v režime videokonferencie.

Zdôraznil, že na zastavenie agresie Ruska je potrebné, aby sankcie išli ešte ďalej vrátane uvalenia ropného embarga, zablokovania všetkých ruských bánk a úplného prerušenia obchodovania s Ruskom. Ukrajinský prezident vyzval svet, aby „sa už teraz postavil proti Rusku a nečakal, kým použije chemické, biologické alebo jadrové zbrane“. Podľa jeho slov nesmie agresor nadobudnúť „dojem, že svet nekladie dostatočný odpor“.

Zdroj: TASR/Extra plus

Minister financií Igor Matovič mal na nedeľnej koaličnej rade navrhnúť zmeny pri politických diskusných reláciách tak, aby sa zastúpenie v nich určovalo podľa toho, či strany prešli parlamentnými voľbami. Opozičný Hlas-SD zámer kritizuje a hovorí o cenzúre médií. Koaliční partneri Matovičov zámer zrejme nepodporia. „V snahe zabetónovať sa pri moci sa Igor Matovič rozhodol ísť cez mŕtvoly,“ vyhlásil líder Hlasu-SD a nezaradený poslanec NR SR Peter Pellegrini. Podotkol, že nominanti OĽaNO vrátane ministra financií odchádzajú z diskusií ako „zbití psi“.

Matoviča označil za ohrozenie základných pravidiel demokracie, ústavných práv občanov a elementárnych zásad právneho a sociálneho štátu. „Kým tento človek bude sedieť vo vláde, Slovensko nemá šancu na zmenu k lepšiemu,“ dodal Pellegrini. Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová uviedla, že minister nemá na takýto zámer súhlas koaličných partnerov a SaS to nepodporí. S návrhom nesúhlasí ani strana Za ľudí.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že spomedzi ruských predstaviteľov je ochotný sa stretnúť a rokovať o skončení vojny na Ukrajine iba s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Zelenskyj počas prejavu na samite Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose uviedol, že usporiadanie akýchkoľvek rokovaní s Ruskom sa stáva čoraz zložitejšie v súvislosti s dôkazmi o krokoch, ktoré ruské jednotky podnikajú proti ukrajinským civilistom. Moskva odmieta, že jej vojaci útočia na civilné ciele, pripomína Reuters.

„O všetkom rozhoduje prezident Ruskej federácie,“ povedal Zelenskyj prostredníctvom tlmočníka. „Ak hovoríme o skončení tejto vojny, tak bez neho toto rozhodnutie nemožno prijať,“ pokračoval ukrajinský prezident. Ruskí a ukrajinskí vyjednávači sa od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu niekoľkokrát stretli, no obe strany v súčasnosti priznávajú, že mierové rokovania sú pozastavené.

Zdroj: TASR/Extra plus

Kríza na Ukrajine nie je regionálnym ale globálnym problémom, vyhlásil americký prezident Joe Biden na stretnutí lídrov zoskupenia QUAD, ktoré združuje USA, Indiu, Japonsko a Austráliu. „Prechádzame temnou hodinou našich spoločných dejín... Ruská brutálna a nevyprovokovaná vojna proti Ukrajine vyvolala humanitárnu katastrofu... Je to viac ako len európsky problém, je to globálny problém,“ uviedol Biden. Šéf Bieleho domu zároveň varoval, že sa ruský prezident Vladimir Putin snaží „zničiť kultúru“, pričom poukázal na útoky na ukrajinské školy, kostoly a múzeá.

Cieľom stretnutia týchto štyroch lídrov je vyslať správu Číne, ktorá čoraz viac rozširuje svoj vojenský a ekonomický vplyv v indo-pacifickom regióne. Jednou z hlavných tém rokovaní bude aj Taiwan, keďže americký prezident vyhlásil, že Spojené štáty sú pripravené vojensky zasiahnuť a brániť Taiwan, na ktorého územie si robí nároky Čína. Peking v tejto súvislosti varoval Washington, že „sa zahráva s ohňom“.

Zdroj: TASR/Extra plus

Počet amerických vojakov rozmiestnených v európskych krajinách sa od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zvýšil o 30 percent. V súčasnosti majú Spojené štáty v Európe približne 102-tisíc svojich vojakov. „Armáda Spojených štátov mala v rámci Velenia americkej armády v Európe (US EUCOM) okolo 78-tisíc vojakov. Za niekoľko mesiacov sme tento počet navýšili o 30 percent. Od dnešného rána máme v oblasti EUCOM zhruba 102-tisíc vojakov v mnohých krajinách,“ povedal predseda Zboru náčelníkov štábov armády USA Milley.

Dodal, že USA od začiatku vojny na Ukrajine navýšili pozemné, námorné aj vzdušné sily v Európe. Oblasti Stredozemného a Baltského mora majú vyše 15-tisíc príslušníkov námorníctva, 12 bojových perutí, dve letecké brigády a na súši dva armádne zbory, dve divízie a šesť brigádnych bojových tímov. Svojimi vojakmi, zbraňami a ďalšou vojenskou technikou posilnili najmä krajiny ležiace na tzv. východnom krídle NATO.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ak by sa parlamentné voľby konali dnes, ich víťazmi by sa stali strany Hlas-SD a Smer-SD so ziskom 17,9 percenta opýtaných respondentov. Nasledovala by SaS so ziskom 13,2 percenta a na štvrtom mieste by bolo OĽaNO so ziskom 7,8 percenta. Prieskum sa uskutočnil v dňoch 18. až 23. apríla 2022 a vykonala ho agentúra Polis Slovakia pre Zoznam.sk. Telefonický prieskum prebiehal na vzorke 1003 respondentov, starších ako 18 rokov, na území celej SR.

Nasledujú strany Sme rodina (7,2 percenta) a Aliancia (6,1 percenta). Za nimi by skončila Republika so ziskom rovných 6 percent. Ďalším v poradí je Progresívne Slovensko so ziskom 5,7 percenta a KDH so ziskom 5,3 percenta. Strana ĽSNS s 3,1 percentami by sa však už do parlamentu nedostala. Platí to aj pre SNS, Dobrú voľbu, Vlasť či Za ľudí, ktorí dokonca ako jediní z aktuálnych koaličných strán spadli na jedno percento opýtaných.

Zdroj: Topky/Extra plus

Čínske a ruské bojové lietadlá uskutočnili spoločné prelety nad Japonským a Východočínskym morom v čase, keď v Tokiu rokovali vrcholní predstavitelia Spojených štátov, Japonska, Austrálie a Indie v rámci skupiny QUAD. Ruské ministerstvo obrany v reakcii uviedlo, že išlo o spoločné cvičenie ruského a čínskeho letectva. Podľa denníka The New York Times išlo o prvé spoločné manévre Moskvy a Pekingu od spustenia ruskej invázie na Ukrajinu.

„Dva čínske bombardéry (typu Sien H-6) sa pripojili k dvom ruským bombardérom (typu Tupolev Tu-95) v Japonskom mori a uskutočnili spoločný let smerom do Východočínskeho mora,“ povedal japonský minister obrany Nobuo Kiši novinárom. Podľa čínskeho ministerstva obrany išlo o spoločný hliadkovací let nad Japonským a Východočínskym morom. Stroje potom pokračovali do oblasti západného Tichomoria. Podľa NYT bola spoločná vojenská aktivita Ruska a Číny dôkazom toho, že sa partnerstvo medzi Moskvou a Pekingom neoslabilo.

Zdroj: TASR/Extra plus

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán nevidí význam rokovať o otázke ropného embarga proti Rusku na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady, ktoré je zvolané na 30. – 31. mája. „Kým nie je konsenzus v tejto otázke, zatiaľ môže jej prerokovanie na najvyššej úrovni spôsobiť opačný efekt a zvýraznil by iba zlomové línie v rámci spoločenstva,“ píše Orbán predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi. Maďarsko by chcelo vedieť viac o odpojení sa od ruskej ropy a o financovaní takéhoto kroku, pričom zatiaľ nevidno realistickú šancu na zmiernenie rozdielnych postojov.

Ropné embargo odmietajú aj ďalšie krajiny bez morského pobrežia, ktoré sú závislé od ropovodu, ako Slovensko a Česko. Predseda maďarskej vlády 16. mája vyhlásil, že neverí v aplikáciu sankcií proti Rusku, ale v záujme európskej jednoty ich Maďarsko nebude blokovať. Sankcie nesmú ohroziť energetickú bezpečnosť Maďarska a preprava ropy ropovodom by mala dostať výnimku z embarga na nákup ruskej ropy.

Zdroj: TASR/Extra plus

„V strane SMER – SD vyvoláva rozsudok senátu 5T Najvyššieho súdu SR v prípade bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika obrovské pochybnosti. Ide o senát NS SR, ktorý je spájaný s početnými porušeniami ľudských práv. Dušan Kováčik sa stal prvou obeťou brutálneho zneužívania trestného práva na politické ciele. Dušana Kováčika usvedčujú udavači podozriví z najzávažnejšej trestnej činnosti, ktorí chodia po slobode a ktorí za udávanie dostávajú rôzne výhody, dokonca v podobe štátnej korupcie, ako to je v prípade korunného svedka – udavača Makóa, ktorý dostal od vlády SR lukratívne štátne zákazky.

Je neuveriteľné, že NS SR sa tak ponáhľal, že rozhodol bez toho, aby čakal na výsledky vyšetrovania manipulácií s trestnými konaniami, kde sa prešetrujú aj spomínaní udavači, z ktorých sa dokonca jeden priznal ku krivej výpovedi práve v prípade D. Kováčika,“ zverejnila na Facebooku svoje stanovisko strana Smer-SD.

Zdroj: Facebook Smer-SD/Extra plus

Maďarská vláda v súlade s ústavou vyhlásila s platnosťou od utorňajšej polnoci stav vojnovej hrozby, oznámil premiér Viktor Orbán. „Vláda využijúc právo zakotvené v ústave vyhlasuje od dnešnej polnoci stav vojnovej hrozby,“ povedal premiér, ktorý zdôraznil, že kabinet, ktorý v utorok zložil v parlamente sľub, začal okamžite pracovať, pretože v susednej krajine zúri vojna. „Je to vojna, ktorej koniec ešte nikto nevidí.“

„Táto vojna znamená priebežnú hrozbu pre Maďarsko, ohrozuje fyzickú bezpečnosť, ale je aj hrozbou bezpečnosti dodávky energií pre hospodárstvo i rodiny, ako aj pre ich materiálnu bezpečnosť. Vidíme, že bruselské sankcie vedú k obrovskému ekonomickému rozvratu a k drastickému zvyšovaniu cien,“ povedal Orbán. Vláda potrebuje manévrovací priestor a okamžitú akcieschopnosť, zdôvodnil premiér toto opatrenie. Orbán dodal, že stav vojnovej hrozby umožňuje kabinetu okamžite reagovať a všetkými možnými prostriedkami „chrániť Maďarsko a maďarské rodiny“.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ruský minister obrany Sergej Šojgu vyhlásil, že Rusko zámerne spomaľuje ofenzívu na Ukrajine, aby umožnilo civilistom evakuáciu. Ďalší vrcholný bezpečnostný predstaviteľ Ruska Nikolaj Patrušev zasa povedal, že Moskva „nenaháňa konečné termíny“. Ukrajina a jej západní spojenci však tvrdia, že skutočnosť je taká, že ruská invázia stratila spád, keď narazila na tvrdý odpor Ukrajincov a utrpela ťažké straty mužov a výzbroje.

„Vyhlásili sme prímeria a vytvorili sme humanitárne koridory, aby sa ľudia dostali preč z obkľúčených obcí a miest,“ povedal minister obrany Šojgu. Patrušev, generálny tajomník Rady bezpečnosti Ruskej federácie, ktorej predsedá prezident Vladimir Putin, pri inej príležitosti povedal, že všetky Putinove ciele na Ukrajine budú splnené, pretože pravda je na strane Ruska. Za cieľ znovu označil denacifikáciu Ukrajiny. „Nacizmus musí byť na sto percent vykorenený, lebo inak o pár rokov znovu zdvihne hlavu, v ešte odpornejšej podobe,“ vyhlásil Patrušev.

Zdroj: TASR/Extra plus

Miliardár a podnikateľ George Soros povedal, že ruská invázia na Ukrajinu by mohla byť začiatkom tretej svetovej vojny. Najlepší spôsob, ako môže Západ udržať slobodnú civilizáciu, je podľa neho porážka síl ruského prezidenta Vladimira Putina. Soros vojnu na Ukrajine opísal ako súčasť rozsiahlejšieho boja medzi otvorenými spoločnosťami a uzatvorenými spoločnosťami ako Čína a Rusko, ktoré sú na vzostupe. „Invázia by mohla byť začiatkom tretej svetovej vojny a naša civilizácia ju nemusí prežiť,“ povedal Soros na zasadnutí Svetového ekonomického fóra v švajčiarskom Davose.

„Najlepší a azda jediný spôsob na udržanie našej civilizácie je poraziť Putina čím skôr.“ Putin podľa Sorosa povedal, že špeciálna operácia na Ukrajine pokračuje podľa plánu a dosiahne všetky ciele Kremľa. Miliardár však dodal, že Putin je však teraz presvedčený, že invázia bola chybou a pripravuje sa na rokovanie a mieri. „Prímerie je nedosiahnuteľné, pretože mu nie je možné veriť,“ povedal.

Zdroj: TASR/Extra plus

Komu Slováci veria a komu nie? Výsledky najnovšieho prieskumu hovoria, že poslanci parlamentu ani vláda veľkú dôveru nepožívajú. Trochu inak to vyzerá pri pohľade na Prezidentský palác a čiastočne aj súdy. V dňoch 18. 5. – 23. 5. 2022 vykonala agentúra Polis Slovakia exkluzívne pre Zoznam.sk telefonický prieskum na vzorke 1003 respondentov, starších ako 18 rokov, na území celej SR. Okrem už zverejnených preferencií politických strán bola na stole ešte jedna otázka. Komu zo štátnych osobností a inštitúcií respondenti vkladajú najviac dôvery a, naopak, komu najviac neveria?

Z výsledkov je evidentné, že respondenti v telefonickom prieskume vyjadrili najviac jednoznačnej dôvery (44,5 percenta) prezidentke Zuzane Čaputovej. Jednoznačne jej nedôveruje však až 53 percent opýtaných. Podstatne horšie je to však na úrovni parlamentu, ktorému jasne dôveruje len 18,2 percenta, no nedôveruje jej až rekordných 76,1 percenta opýtaných.

Zdroj: Topky/Extra plus