Oficiálne vietnamské zdroje dnes informovali, že zatkli ministra zdravotníctva, primátora hlavného mesta a trestne stíhajú ďalších 60 vysokopostavených ľudí zo štátnych úradov za to, že počas pandémie účelovo nakupovali predražené testy na covid. Presuňme sa teraz o niekoľko tisíc kilometrov na Slovensko a spomeňme si na malú trnavskú firmu Eurolab lambda, cez ktorú štát nakúpil milióny kusov antigénových testov. Táto trnavská firma je jasne prepojená na Matoviča a na Sulíka.

Doteraz nie je jasné, prečo štát nenakúpil testy štandardne od výrobcu v Kórei, ale musel na to použiť sprostredkovateľa v podobe malej firmy z Trnavy bez akýchkoľvek predošlých skúseností, ktorá si na tomto nenáročnom biznise zarobila približne 5 miliónov eur do vrecka. Vietnam je zaujímavá krajina. V mnohom by sme sa ním skutočne mali inšpirovať. Napríklad vo vyšetrovaní zločinov, ktoré spáchala vláda počas pandémie. Indícií je aj u nás na stole dosť.

Zdroj: Telegram Smer-SD/Extra plus

Ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Andrij Meľnyk ostro skritizoval bývalú kancelárku Angelu Merkelovú za to, že ospravedlňovala svoju politiku voči Rusku počas 16 rokov vládnutia. Žiaľ, v jej prvom interview od výmeny nemeckej vlády pred šiestimi mesiacmi nebol „ani náznak sebakritiky, povedal Meľnik. „Vyjadrenia exkancelárky o neomylnosti jej ruského smeru politiky a o jej až príliš zhovievavom prístupe k diktátorovi (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi sú znepokojujúce,“ uviedol.

Meľnyk položil otázku, ako mohlo Rusko začať „najkrvavejšiu vojnu v Európe od roku 1945“, ak politika Nemecka voči Moskve v posledných desaťročiach bola „taká skvelá“. Putinovi sa vyslovene dvorili a Berlín vždy vyhovel šéfovi Kremľa, uviedol. Merkelovej terajšie vyhlásenia sú „veľmi poľutovaniahodné“, povedal veľvyslanec. „Pretože bez poctivého, obsiahleho prehodnotenia politiky Nemecka voči Rusku nie je možné vyvodiť správne závery pre budúce vzťahy s Moskvou a zastaviť jej agresiu,“ dodal Meľnyk.

Zdroj: TASR/Extra plus

Predseda mimoparlamentného hnutia Republika a europoslanec Milan Uhrík má vymazať časti statusu na sociálnej sieti o Pavlovi Čekanovi a jeho firme. Rozhodol o tom Krajský súd v Nitre, ktorý potvrdil predchádzajúce rozhodnutie okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia. Cieľom statusu nebola podľa súdu konštruktívna kritika Čekana a jeho firmy, ale úmyselné zneváženie vedca, vyvolanie nenávisti voči jeho osobe, ale aj poškodenie povesti jeho firmy. „Žalovanému pritom muselo byť zrejmé, aké negatívne emócie a štvavé nálady jeho status u jeho priaznivcov a podporovateľov vyvolá,“ skonštatoval.

Uhrík má podľa rozhodnutia vymazať časť statusu, kde Čekana vykreslil ako osobu, ktorá zbohatla na pandémii ochorenia COVID-19. Taktiež má odstrániť časť, kde kritizuje sídlo jeho firmy. Zároveň súd navrhovateľom priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Rozhodnutie súdu podľa hovorkyne Krajského súdu v Nitre nie je právoplatné.

Zdroj: TASR/Extra plus

Poľský prezident Andrzej Duda kritizoval nemeckého kancelára Olafa Scholza a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona za to, že aj napriek ruskej ofenzíve na Ukrajine naďalej vedú telefonické rozhovory so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. „Všetky tieto rozhovory, ktoré sa vedú s Putinom, ma udivujú,“ povedal Duda. „Tieto rozhovory neprinášajú vôbec nič,“ konštatoval Duda.

Duda sa domnieva, že rokovania západných lídrov s Putinom sú „istým druhom legitimizácie človeka zodpovedného za zločiny, ktoré na Ukrajine pácha ruská armáda“. Duda prirovnal súčasnú situáciu k druhej svetovej vojne a k nacistickému Nemecku za vlády Adolfa Hitlera. „A zhováral sa niekto počas druhej svetovej vojny týmto spôsobom s Adolfom Hitlerom? Hovoril niekto, že si musí zachovať svoju tvár? Že je potrebné to robiť tak, aby to nebolo pre Adolfa Hitlera ponižujúce?“ pýta sa Duda. „Všetci vedeli, že je nevyhnutné ho poraziť,“ dodal.

Zdroj: TASR/Extra plus

Európska únia vyčlenila ďalších 205 miliónov eur na humanitárnu pomoc Ukrajine. Oznámil to eurokomisár pre krízový manažment Janez Lenarčič v rámci svojej pracovnej návštevy Ukrajiny. Celková finančná humanitárna pomoc EÚ a hodnota vecnej pomoci v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu presahujú 700 miliónov eur. Z tejto sumy bolo 13 miliónov eur vyčlenených na projekty súvisiace s prijímaním ukrajinských utečencov v susednom Moldavsku

Okrem finančnej humanitárnej pomoci EÚ zmobilizovala aj ďalšie zdroje na poskytnutie pomoci Ukrajine. Prostredníctvom doteraz najväčšej mobilizácie Mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany všetkých 27 členských štátov, ako aj Turecko, Nórsko a Severné Macedónsko poskytli viac ako 38-tisíc ton pomoci vrátane potravín, ochranných odevov, ale aj strategického vybavenia, ako sú hasičské autá, nákladné autá, mobilné nemocnice a dodávky energií v hodnote 373 miliónov eur.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že pre blokádu ukrajinských čiernomorských prístavov Ruskom môžu hrozbe hladu čeliť milióny ľudí. V televíznom vystúpení uviedol, že svet je na pokraji „hroznej potravinovej krízy“, keďže Ukrajina nemôže vyvážať veľké množstvo obilia, kukurice, oleja a iných produktov, ktoré mali na svetovom trhu stabilizačnú úlohu.

„Zatiaľ čo my hľadáme spôsoby, ako chrániť slobodu, iná osoba ju ničí. Táto osoba pokračuje vo vydieraní sveta s hladom,“ dodal. Tvrdenia o blokáde ukrajinských prístavov Ruskom sú podľa Moskvy zavádzaním krajín Západu. Putin uviedol, že situácia na svetovom potravinovom trhu sa bude zhoršovať pre britské a americké sankcie na ruské hnojivá.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov oznámil, že Rusko je v spolupráci s Tureckom pripravené garantovať bezpečnosť lodí, ktoré sa budú z ukrajinských prístavov plaviť cez Bosporský prieliv. Je však potrebné, aby Ukrajina odmínovala prístavy alebo vyznačila bezpečné koridory.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal dekrét o uvalení sankcií, vrátane zmrazenia aktív a zákazu cestovania, voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a desiatkam ďalších ruských predstaviteľov. Na sankčnom zozname je okrem Putina aj ruský premiér Michail Mišustin, minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, minister obrany Sergej Šojgu a hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Celkovo na čiernej listine figuruje 35 osôb. Príslušný výnos č. 400/2022 bol zverejnený na stránke Kancelárie prezidenta Ukrajiny. Reuters pripomína, že sankcie sú zrejme len symbolické a „pravdepodobne nebudú mať väčší praktický dosah“.

Zdroj: TASR/Extra plus

Koalícia ponúka nekonečný tok konfliktov a opozícia už vypisuje referendové hárky. Už budúci týždeň čaká odvolávanie ministra hospodárstva za SaS Richarda Sulíka. O aktuálnych konfliktoch, ale aj ďalších témach diskutovali v TV JOJ Predseda parlamentu a Sme rodina Boris Kollár a expremiér a predseda Smeru-SD Robert Fico. Robert Fico podal návrh na odvolanie ministra hospodárstva Richarda Sulíka, keďže minister hospodárstva nič neurobil so zdražovaním energií a palív. „Nemáme iný spôsob, ako ísť cestou odvolávania ministra,“ dodal Fico s tým, že návrhy na opatrenia im vládna koalícia už sedemkrát zmietla zo stola.

Premiér Eduard Heger sa vyjadril, že v EÚ nie je záujem o produkty z Ruska. Dodal, že vyrokovaná dohoda je lepšia než tá pôvodná. Robert Fico pripomenul, že on vetoval migrantov na Slovensku a tak isto mal Eduard Heger „buchnúť do stola a tento návrh vetovať“. Po podľa neho bezpečnom plyne z Ruska budeme voziť skvapalnený plyn zo Spojených štátov.

Zdroj: TV JOJ/Extra plus

Smer-SD spustil petičnú akciu k referendu, všeľudové hlasovanie by chcel spojiť s jesennými voľbami 29. októbra. Referendum má mať dve otázky, prvá časť referenda má týkať demisie vlády a druhá zmeny ústavy. Prvá otázka má znieť: „Súhlasíte s tým, že vláda SR má bezodkladne podať demisiu?“ Ak na túto otázku odpovie dostatočný počet ľudí pozitívne, tak vláda bude mať podľa Roberta Fica povinnosť bezodkladne podať demisiu po referende.

Druhá otázka sa týka zmeny ústavy. „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady (NR) SR je možné uskutočniť referendom alebo uznesením NR SR?“ ozrejmil Fico. V ústave tak chcú zakotviť možnosť skrátiť volebné obdobie na základe výsledku referenda alebo uznesenia NR SR. Fico vyhlásil, že pokiaľ sa podarí potrebné podpisy vyzbierať do 31. júla alebo do 15. augusta, tak sa podľa neho môže referendum konať spoločne s jesennými voľbami. Politickú podporu referendu podľa Fica deklarovali strany Hlas-SD, SNS a Republika.

Zdroj: TASR/Extra plus

Najlepším spôsobom zdolania vysokej inflácie, na ktorú vplýva aj vojna, je dosiahnuť mier – financovať by bolo potrebné mier, a nie vojnu. V pravidelnom rozhovore pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu Kossuth Rádió to vyhlásil predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, podľa ktorého americký finančník George Soros vojnu na Ukrajine podnecuje a zarába na nej. Keby maďarská vláda nebola bývala zaviedla regulovanie cien potravín, pohonných látok a režijných nákladov domácností, tak by už podľa Orbána dosiahla inflácia aj vyše 15 percent.

„Ak bude Európska únia pokračovať v svojej politike sankcií proti Rusku, európska ekonomika bude zničená,“ podčiarkol premiér. Platnosť regulovaných cien základných druhov pohonných látok a potravín by maďarská vláda chcela predĺžiť, avšak rozhodnutie v tomto bode ešte nepadlo. „Ak bude vojna ešte dlho trvať, tak toto zastropovanie cien nebude možné zrušiť – alebo ho len postupne zredukujeme, a to veľmi pomaly,“ vyhlásil Orbán.

Zdroj: TASR/Extra plus

Rusko má v súčasnosti zrejme z fosílnych palív viac príjmov než pred inváziou na Ukrajinu, keďže celosvetové zvýšenie cien kompenzuje vplyv západných krokov obmedzujúcich ich predaj. Povedal to vyslanec USA pre energetickú bezpečnosť Amos Hochstein. USA a EÚ sa dohodli na zákaze dovozu ruských energetických surovín a zavádzajú čoraz tvrdšie sankcie proti Rusku. Tieto opatrenia zmrazili globálne obchodovanie s ruskými fosílnymi palivami, ale takisto vyvolali nárast cien ropy a plynu.

Rusko zároveň dokáže predávať viac týchto dodávok ostatným kupcom či záujemcom vrátane veľkých energetických spotrebiteľov ako Čína a India – tým, že im ponúka zľavu oproti rope z iných zdrojov. Hochstein uviedol, že aj keď sú ruské predaje Číne a Indii lacnejšie v porovnaní s dodávkami z iných krajín, nárast cien na globálnom trhu znamená, že príjmy Ruska sú teraz pravdepodobne vyššie. Hochstein tiež vyhlásil, že v nedávnych rozhovoroch požiadal Indiu, aby nekupovala priveľa ruskej ropy.

Zdroj: TASR/Extra plus

V opravárenskom podniku spoločnosti KONŠTRUKTA-Defence v Moldave nad Bodvou opravia a zmodernizujú pre Ukrajinu desiatky kusov vojenskej techniky. Ide o súčasť komerčného kontraktu na základe požiadaviek ukrajinskej strany. Potvrdil to minister obrany SR Jaroslav Naď.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ombudsmanka pre ľudské práva Ľudmila Denisovová, ktorá referovala o hromadnom znásilňovaní ukrajinských civilistov ruskými vojakmi, sa priznala, že si to vymyslela. Ukrajinský parlament ju preto odvolal z funkcie. Denisovová uviedla, že to robila preto, lebo chcela presvedčiť Západ, aby na Ukrajinu poslal viac zbraní. Poslanci pri jej odvolávaní uviedli, že jej informácie o údajných sexuálnych útokoch ruských vojakov „neboli podložené dôkazmi a odvádzali pozornosť svetových médií od skutočných potrieb Ukrajiny“.

Poslanec ukrajinského parlamentu Pavlo Frolov ju obvinil zo šírenia dezinformácií, ktoré uškodili Ukrajine. Vyčítal jej výroky o „podrobnostiach, neprirodzených sexuálnych deliktoch a sexuálnom zneužívaní detí, ktoré neboli podložené dôkazmi“. Jej nepravdivé tvrdenia o masových znásilneniach ruskými vojakmi však získali veľkú pozornosť západných médií a vyvolali protesty v mnohých európskych krajinách.

Zdroj: Idnes/Extra plus

Európska únia by mala konať rýchlo a ponúknuť Ukrajine štatút kandidátskej krajiny 27-členného bloku. V príhovore na Kodanskom samite o demokracii to prostredníctvom videokonferencie povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa Zelenského „sivá zóna“, v ktorej Ukrajina zostala, ruskú agresiu podporuje. Ukrajinský líder vyzval EÚ, aby ukázala, „že jej slová o ukrajinskom ľude, ktorý je súčasťou európskej rodiny, nie sú prázdne“.

Zároveň vyjadril poľutovanie nad tým, že „stále existujú niektorí politickí skeptici, ktorí pochybujú o tom“, či by sa malo umožniť Ukrajine stať sa členom EÚ. Ukrajina zintenzívnila svoju snahu o vstup do EÚ odvtedy, ako ju 24. februára napadlo Rusko. Krátko po začiatku ruskej invázie pritom oficiálne požiadala o členstvo v únii.

Zdroj: TASR/Extra plus

Venezuelský prezident Nicolás Maduro po príchode do Teheránu na dvojdňovú oficiálnu návštevu oznámil, že bude podpísaný plán pre 20-ročnú spoluprácu s Iránom. Oznámil aj spustenie pravidelnej týždennej leteckej linky z venezuelskej metropoly Caracas do Teheránu. Povedal tiež, že je naplánovaný podpis dohody o spolupráci v rôznych oblastiach. Irán a Venezuela, na ktoré Spojené štáty uvalili sankcie, od roku 2020 rozšírili spoluprácu, predovšetkým pri energetických projektoch a výmene ropy, čo pomáha karibskej krajine zmierniť účinok sankčných opatrení Washingtonu.

Iránska štátna spoločnosť National Iranian Oil Engineering and Construction Co (NIOEC) podpísala v máji zmluvu v hodnote približne 110 miliónov eur na obnovu menšej rafinérie vo Venezuele, ktorá spracuje 146-tisíc barelov ropy denne. Venezuelského prezidenta sprevádzajú ministri a predstavitelia z takých oblastí ako poľnohospodárstvo, technológie, ťažba a spracovanie ropy, komunikácie, turistický ruch a doprava.

Zdroj: TASR/Extra plus

Peking nebude váhať použiť silu, ak Taiwan vyhlási nezávislosť. Uviedol to čínsky minister obrany Wej Feng-che počas prvého rokovania s americkým rezortným partnerom Lloydom Austinom v Singapure. „Ak sa niekto odváži oddeliť Taiwan od Číny, čínska armáda bez váhania začne vojnu bez ohľadu na cenu,“ povedal novinárom hovorca čínskeho ministerstva obrany Wu Čchien, ktorý citoval šéfa silového rezortu. Wej Feng-che tiež podľa neho varoval, že Peking „rozbije na márne kúsky akékoľvek sprisahanie s cieľom vyhlásiť nezávislosť Taiwanu“.

Americké ministerstvo obrany po skončení vyše hodinového rokovania uviedlo, že Austin svojho čínskeho partnera varoval, že Peking sa musí „zdržať ďalších destabilizujúcich krokov proti Taiwanu“. Spojené štáty nemajú s Taiwanom oficiálne diplomatické vzťahy, no v uplynulom období stupňujú svoju podporu tomuto ostrovu. Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia a nevylučuje ani použitie vojenskej sily proti tomuto ostrovu.

Zdroj: TASR/Extra plus

Odpoveď Moskvy na budovanie síl Severoatlantickej aliancie (NATO) v Poľsku bude primeraná, uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí. „Odpoveď bude ako vždy primeraná, zameraná na neutralizáciu potenciálnych hrozieb pre bezpečnosť Ruskej federácie,“ citovala agentúra Interfax šéfa oddelenia ruského rezortu diplomacie pre vzťahy s Európou Olega Tiapkina.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki v piatok uviedol, že ruská vojna na Ukrajine zmení Európu a pravdepodobne aj celý svet. Na varšavskom kongrese venovanom rozvoju Poľska a jeho úlohe v regióne Morawiecki povedal, že vojna na Ukrajine „nanovo určí podobu Európy a zrejme celého sveta“.

Zdroj: TASR/Extra plus

Vicepremiér a šéf rezortu financií Igor Matovič vyhlásil, že v prípade plynu nebude možné zastropovať ceny pre domácnosti tak ako pri elektrickej energii. „Pri plyne nevieme ísť úplne touto logikou. Bude to veľký problém, ktorý budeme riešiť,“ povedal Matovič. Zopakoval, že ho mrzí prístup prezidentky SR Zuzany Čaputovej, ktorá vetovala takzvaný protiinflačný balík. „Zrejme z pomsty sa rozhodla sabotovať pomoc rodinám,“ vyhlásil.

„Nechcem pristúpiť na argumentáciu, že len keď budeme rokovať s ĽSNS, tak balík prejde. Sme parlamentná demokracia a parlament sa rozdeľuje jedinou čiarou. Sú poslanci, ktorí chcú podporiť rodiny, a tí, ktorí bojujú proti pomoci rodinám,“ povedal Matovič. Hlas by podľa neho mohol svoj návrh na zvýšenie platov pre učiteľov predložiť najskôr na septembrovú schôdzu. Platný by bol najskôr v novembri, a to bude učiteľom „platné ako mŕtvemu zimník“. Lepšiu cestu vidí v opätovnom predkladaní svojho návrhu na rokovania vlády.

Zdroj: TASR/Extra plus

Šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová pricestovala v nedeľu do ukrajinského hlavného mesta Kyjev, aby s tamojším prezidentom Volodymyrom Zelenským diskutovala o úsilí jeho krajiny pripojiť sa k Európskej únii. „S prezidentom Zelenským zhodnotím spoločnú prácu potrebnú na rekonštrukciu a pokrok, ktorý Ukrajina dosiahla na svojej európskej ceste,“ napísala von der Leyenová na sociálnej sieti Twitter po príchode do Kyjeva.

Očakáva sa, že Európska komisia na budúci týždeň v piatok zverejní svoje hodnotenie, či by Ukrajine mal byť udelený štatút kandidátskej krajiny EÚ. Agentúra DPA pripomína, že ide už o druhú návštevu von der Leyenovej na Ukrajine od začiatku konfliktu. V apríli navštívila šéfka EK ukrajinské mesto Buča pri Kyjeve. Spolu s ňou vtedy do Buče pricestoval aj šéf európskej diplomacie Josep Borrell a slovenský premiér Eduard Heger.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval štáty sveta, aby vyvinuli zvýšený tlak na ukončenie blokády vývozu obilia z ukrajinských prístavov zo strany Ruska. V opačnom prípade by krajiny v Ázii a najmä v Afrike čelili „akútnej a vážnej potravinovej kríze a hladomoru“, povedal vo videoposolstve na diskusnom fóre Šangri-La v Singapure. Nedostatok potravín „nevyhnutne povedie k politickému chaosu, ktorý môže viesť k pádu mnohých vlád a mnohých politikov,“ varoval Zelenskyj.

Námestník ukrajinského ministra pre poľnohospodársku politiku a potravinárstvo Taras Vysockyj v tejto súvislosti povedal, že v zničených skladoch v čiernomorskom prístave Mykolajiv mohlo byť uskladnených 250 000 – 300 000 ton obilnín, najmä pšenice a kukurice. Ukrajina tiež obviňuje Rusko z krádeže veľkého množstva obilia. Moskva, naopak, tvrdí, že za rast cien potravín môže Kyjev, pretože odmieta odmínovať svoje prístavy. Ukrajina sa bráni, že míny rozmiestnila na ochranu pred ruskými vojnovými loďami.

Zdroj: TASR/Extra plus