Nemecký kancelár Olaf Scholz plánuje návštevu Kyjeva spoločne s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a talianskym premiérom Mariom Draghim. Trojica európskych politikov by sa v Kyjeve mala stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Kedy konkrétne by sa mala táto návšteva uskutočniť, nie je jasné. Podľa informácií Bild am Sonntag by k nej malo prísť tento mesiac, ešte pred samitom skupiny G7, ktorý sa bude konať od 26. – 28. júna v Bavorsku.

Nemecké noviny v súvislosti s avizovanou návštevou Scholza, Macrona a Draghiho v Kyjeve poznamenávajú, že nie je jasné, či Nemecko, Francúzsko a Taliansko plánujú oznámiť ďalšie dodávky zbraní Ukrajine. Kancelár Scholz sa predtým vyjadril, že do ukrajinskej metropoly pricestuje len vtedy, keď na to bude mať dobrý dôvod. „Nepridám sa k ľuďom, ktorí idú tam a späť preto, aby sa odfotili. Keď niekam idem, je to vždy kvôli konkrétnym veciam,“ vyjadril sa šéf nemeckej spolkovej vlády.

Zdroj: TASR/Extra plus

Koaličné spory sa preniesli aj do nedeľnej diskusie V politike. György Gyimesi je k SaS kritický: „Naši kolegovia si neuvedomujú, že liberálna demokracia v krízových situáciách fatálne zlyháva.“ SaS sa však netají tým, že vládnuť s Igorom Matovičom nie je jednoduché. „Napriek tomu nechceme povaliť žiadnu vládu, snažíme sa zotrvať,“ uviedla Cigániková.

Ak by odvolanie Sulíka malo stáť na hlase Gyimesiho, tak bude hlasovať za. „Sulík si zaslúži byť odvolaný za to, čo urobil občanom Slovenska. Výsledok šiesteho sankčného balíka je jeho robota, Slovensko tým zahnal do kúta,“ uviedol v súvislosti s čiastočným ebargom na ruskú ropu, ktoré prijala Európska únia vrátane Slovenska. Slovnaft sa podľa neho v prijatej prechodnej dobe nedokáže pretransformovať na iný druh ropy. „Bude to mať fatálne dôsledky,“ dodal. Gyimesi podľa Cigánikovej nemá podporu ani z vlastných radov. „Nestoja za ním ani tí, ktorých sa tvári, že zastupuje. Robí špinavú prácu za Matoviča,“ dodala.

Zdroj: TA3/Extra plus

Na záver relácie V politike sa v televízii TA3 otvorila aj téma návrhu poslanca Gyimesiho o zákaze vyvesovať dúhovú zástavu na štátnych budovách. Gyimesi tento návrh predkladá do parlamentu spolu s poslancom Tarabom, ktorý kandidoval za ĽSNS. „Nemám nič proti komunite LGBTI, mám problém s tým, aby na štátnych inštitúciách tieto vlajky neboli,“ reagoval na otázku moderátora Richarda Dírera, ktorý si symbolicky obliekol košeľu s dúhovým golierom a poslanca konfrontoval.

Gyimesi na margo svojho návrhu o zákaze vyvesovania dúhových vlajok na úradoch povedal, že proti LGBTI komunite nič nemá. Ústava chráni manželstvo ako zväzok muža a ženy, LGBTI skupina to popiera, a preto by dúhové vlajky nemali byť na štátnych budovách. Poslanec je za to, aby sa párom rovnakého pohlavia pomohlo, aby mohli po sebe dediť či nahliadať do zdravotnej dokumentácie. Gyimesi spresnil, že sa už viackrát vyjadril, aby párom rovnakého pohlavia pomohli. Návrh zákona pripravujú jeho kolegovia.

Zdroj: TA3/Extra plus
Foto: TA3

Najdôveryhodnejším spomedzi slovenských politických lídrov je šéf mimoparlamentného Hlasu-SD a nezaradený poslanec Národnej rady SR Peter Pellegrini. Dôveruje mu 44 percent a nedôveruje 53 percent respondentov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza, ktorý bol realizovaný od 25. do 31. mája na vzorke 1008 respondentov. Na druhom mieste v prieskume skončila prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorej vyjadrilo dôveru 42 percent a nedôveru 57 percent opýtaných.

Na treťom mieste sa umiestnil vicepremiér a minister hospodárstva Richard Sulík s dôverou na úrovni 30 percent. Lídrovi Smeru SD Robertovi Ficovi dôveruje podľa výsledkov prieskumu takisto 30 percent. Premiér Eduard Heger má dôveru 27 percent. Nasleduje predseda Národnej rady SR Boris Kollár, ktorému vyjadrilo dôveru 25 percent. Predsedovi mimoparlamentného Progresívneho Slovenska Michalovi Šimečkovi dôveruje podľa prieskumu 19 percent, Veronike Remišovej 17 percent a Igorovi Matovičovi 11 percent opýtaných.

Zdroj: TASR/Extra plus

Pomoc rodinám je „brutálny marketing“. Ide o podvod na ľuďoch. V diskusnej relácii televízie Markíza to skonštatoval exminister vnútra a člen predsedníctva Smeru-SD Róbert Kaliňák. Kaliňák skonštatoval, že návrh pomoci rodinám je zle urobený. "On sa tvári, že tu ide niečo dať rodinám, ale z druhého vrecka rodín vyťahuje tie isté peniaze. Je tu nulová bilancia," tvrdí exminister. Koalícii radí, aby rodinám dali peniaze navyše a nebrali samosprávam.

V prípade, že by sa Smeru podarilo vyvolať predčasné voľby, je vylúčené, že by Kaliňák kandidoval. Zároveň podľa Kaliňáka momentálne nikto neuvažuje nad tým, že by predseda Smeru-SD Robert Fico kandidoval za prezidenta. Skonštatoval však, že by mal šancu a bol by fantastickou hlavou štátu. Voliči podľa Kaliňáka od Fica teraz očakávajú, že bude lídrom v oblasti exekutívy. Exminister si tiež myslí, že bývalému špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi, ktorý je aktuálne vo väzbe, udelí Európsky súd pre ľudské práva milosť.

Zdroj: TASR/Extra plus

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v nedeľu oznámil, že bude viesť nové rozhovory s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Týkať by sa mali koridoru na vývoz obilnín z Ukrajiny, informuje TASR na základe správy tureckej verejnoprávnej televízie.

Západní i ruskí predstavitelia varujú pred globálnou potravinovou krízou v dôsledku vojny na Ukrajine. Kyjev a jeho spojenci obviňujú Rusko z blokovania vývozu obilnín z Ukrajiny, zatiaľ čo Moskva tvrdí, že je pripravená tento export umožniť cez čiernomorské prístavy, avšak vyžaduje si to podľa nej zrušenie sankcií voči Rusku.

Erdogan v nedeľu povedal, že rokovania o umožnení vývozu obilnín z Ukrajiny pokračujú. "A možno budúci týždeň budeme viesť rozhovory o tom, aké kroky podnikneme, na rokovaniach s pánmi Putinom a Zelenským," povedal na stretnutí s mladými ľuďmi v provincii Van na východe Turecka.

Zdroj: TASR/Extra plusc

Bývalý ruský premiér Michail Kasianov povedal, že vojna na Ukrajine by mohla trvať až dva roky. Takisto v rozhovore pre agentúru AFP vyjadril presvedčenie, že Rusko by sa mohlo vrátiť na cestu demokracie. TASR správu prevzala v pondelok z AFP.

Tento opozičný politik podľa AFP predpovedal, že vojna by mohla trvať až dva roky a je dôležité, aby zvíťazila Ukrajina.

"Ak Ukrajina zlyhá, ďalšie budú na rade baltské krajiny," povedal. Výsledok vojny podľa jeho slov takisto rozhodne o budúcnosti Ruska.

Kasianov sa podľa svojich slov presvedčil o vážnosti úmyslu ruského prezidenta Vladimira Putina začať vojnu krátko pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára.

"Keď som videl zasadnutie Bezpečnostnej rady Ruskej federácie (SCRF), uvedomil som si – áno, bude vojna," povedal Kasianov v rozhovore.

Zdroj: TASR/Extra plus

Minister financií Igor Matovič (OĽANO) verí, že sa NR SR podarí prelomiť veto prezidentky Čaputovej a parlament rodinný balíček opätovne schváli. Matovič si myslí, že aj keď by prezidentka posunula tento zákon na Ústavný súd SR, bude nakoniec platiť.

"Urobím všetko pre to, aby sme nakoniec pomoc rodinám doručili, napriek vagónom hrachu, ktorý nám hádžu pod nohy. Nepripúšťam si, že veto neprelomíme," povedal Matovič.

Najlepším riešením je podľa ministra prelomiť veto prezidentky Zuzany Čaputovej a počkať si na rozhodnutie Ústavného súdu. "My sa Ústavného súdu vôbec nebojíme, lebo podľa toho, ako doteraz Ústavný súd rozhodoval, tak by rodiny mal podržať," dodal Matovič.

Zdroj: TASR/Extra plus

Predseda strany SMER-SD Robert Fico: Ústavnosť referendových otázok garantuje samotný ústavný súd svojimi už vydanými rozhodnutiami.

Prvá otázka v referende, ktorú strana SMER – SD navrhuje je, či ľudia súhlasia s tým, že vláda musí podať demisiu po tom, čo bude referendum platné, teda že príde dostatočný počet ľudí, z ktorých nadpolovičná väčšina povie, že si želá odchod tejto vlády. To je podľa slov Fica priamo záväzné, má to silu ústavného zákona. Ďalej treba odpovedať na otázku, čo sa bude ďalej diať, pokiaľ vláda podá demisiu. Preto je druhá otázka postavená tak, že sa pýta ľudí, či súhlasia s tým, aby sa volebné obdobie dalo skrátiť buď referendom alebo tým, že NR SR nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov prijme uznesenie. Ústavný súd SR totiž konštatoval, že na Slovensku sa nemôžu konať predčasné parlamentné voľby dovtedy, pokiaľ nedôjde k zmene Ústavy SR. SMER – SD navrhuje túto zmenu do ústavy zakotviť.

Štyridsať miliónov Poliakov je pripravených so zbraňou v ruke brániť svoju vlasť v prípade, že by ju Rusko napadlo. Vyhlásil to poľský premiér Mateusz Morawiecki počas otvorenia strelnice v školskom komplexe v Sliezku, kde zároveň uviedol, že vojna na Ukrajine slúži ako pripomienka toho, že sloboda nie je večná a že predchádzajúce generácie za ňu museli bojovať. TASR správu prevzala od agentúry PAP, ktorá o tom informovala v pondelok. Podľa Morawieckeho si ľudia musia uvedomiť, že z dôvodu "barbarského a nevyprovokovaného" útoku Ruska na Ukrajinu sa obdobie mieru na dlhé roky skončilo. "Ak Rusku niekedy príde na um napadnúť Poľsko, tak Rusko a Kremeľ musia vedieť, že v Poľsku je 40 miliónov Poliakov, ktorí sú pripravení postaviť sa so zbraňou v ruke na obranu svojej vlasti," vyhlásil Morawiecki, pričom agentúra PAP pripomína, že Poľsko má len 38 miliónov obyvateľov. Poľsky premiér ďalej uviedol, že jeho krajina strávila niekoľko storočí pod ruským jarmom.

Zdroj: TASR/Extra plus

Krajské asistenčné centrum pre ukrajinských utečencov v pražskej časti Vysočany od stredy zatvoria, prichádzajúcich Ukrajincov budú posielať do iných regiónov. V pondelok to potvrdil primátor Prahy Zdeněk Hřib. "Stane sa tak na základe predchádzajúceho rozhodnutia krízového štábu hlavného mesta Prahy. Na problém preplnenia Prahy upozorňujeme už od marca," povedal primátor. Centrum sa podľa neho zatvorí na dobu neurčitú. Na mieste zostane služba, ktorá Ukrajincov nasmeruje inam.

Hlavné mesto tvrdí, že o ďalších utečencov sa už nedokáže postarať, a preto v centre už nemôžu registrovať nových utečencov. "Chýba premiérom koordinovaný systém presunu utečencov do iných, menej vyťažených oblastí," uviedol dôvod problémov primátor. Ak by sa podarilo vyrovnať zaťaženie medzi jednotlivými krajmi, Praha zváži opätovné otvorenie asistenčného centra.

"V Prahe je až štyrikrát viac utečencov na tisíc miestnych obyvateľov než v iných krajoch," zdôraznil primátor.

Zdroj: TASR/Extra plus

Bitka o región Donbas na východe Ukrajiny "sa určite do histórie vojen zapíše ako jedna z najbrutálnejších bitiek v Európe a za Európu", vyhlásil v pondelok v nočnom príhovore ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Informoval o tom portál americkej televízie CNN.

Počas dňa predstavitelia ukrajinských ozbrojených síl uviedli, že ich vojaci boli ruskými jednotkami vytlačení z centra mesta Severodoneck, ktoré je spolu so susedným mestom Lysyčansk hlavným ohniskom súčasných bojov o územia v Luhanskej oblasti. Tá spolu s Doneckou oblasťou tvorí región Donbas.

Ukrajinskí predstavitelia tiež oznámili, že tri kľúčové mosty spájajúce Severodoneck s Lysyčanskom sú teraz pre vozidlá neprejazdné, a to znamená, že zásobovacie trasy a evakuácie ľudí cez tieto trasy sú znemožnené. Zelenskyj v príhovore povedal, že Ukrajinci čelia "výraznej prevahe Rusov v množstve výzbroje - a predovšetkým v množstve delostreleckých systémov".

Zdroj: TASR/Extra plus

Prezidentka SR Zuzana Čaputová diskutovala prostredníctvom videohovoru s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským a prezidentom Poľska Andrzejom Dudom o podpore udelenia kandidátskeho štatútu Ukrajine na jej vstup do Európskej Únie (EÚ). TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

"Pokračujeme v koordinácii našich aktivít pred budúcotýždňovým kľúčovým samitom Európskej únie, ktorý by mal o tejto otázke rozhodnúť," ozrejmila Čaputová. Témou pondelkového telefonátu boli najmä spôsoby ďalšej komunikácie so štátmi, ktoré majú k tejto otázke ešte skeptický postoj. Prezidentka zdôraznila, že preto bude pokračovať v telefonickej komunikácii s viacerými európskymi prezidentmi.

Strižinec priblížil, že Čaputová sa k videohovoru pripojila z domáceho prostredia, kde sa stále lieči po tom, ako mala minulý týždeň pozitívny test na koronavírus.

Zdroj: TASR/Extra plus

Podozrenie na opičie kiahne sa prvykrát objavilo už aj na Slovensku. Noviny.sk tvrdia, že v prešovskej nemocnici hospitalizovali ženu s týmto podozrením.

„Na oddelenie infektológie FNsP J. A. Reimana Prešov bola prijatá pacientka s podozrením na opičie kiahne s pozitívnou cestovateľskou anamnézou. Aktuálne sa čaká na výsledky laboratórnych testov,” povedal Boris Mavrodiev, námestník riaditeľa pre nechirurgické odbory.

Facebook zrušil stránku poslanca Ľuboša Blahu (Smer-SD), na ktorej mal viac ako 174-tisíc sledovateľov, za údajné podnecovanie k násiliu.

Poslanec Ľuboš Blaha publikoval svoje vyjadrenie na facebookovej stránke Smeru-SD. „Svoj trest som dostal za to, že som prezidentku Čaputovú kritizoval za jej návštevu na Ukrajine. A za to, že sa nestará o problémy Slovákov. Ide o trápne zámienky a obyčajnú cenzúru. Žiadne z noriem tejto sociálnej siete som nikdy neporušil a napriek opakovaným žiadostiam mi neboli schopní napísať, za čo konkrétne Američania obmedzujú moju slobodu slova a diskriminujú slovenského opozičného poslanca. Zamestnanci americkej sociálnej siete zjavne dostali pokyn, aby Blahu a ďalších Slovákov s iným názorom zničili. Loboval za to premiér Heger v Davose a na žiadosť Naďa aj americkí kongresmani,“ napísal Blaha a odkázal svojich fanúšikov na sociálne siete VK a Telegram.
https://vk.com/id708437710
https://t.me/LubosBlahaSmer

Zdroj: FB/Extra plus

Poslanec NR SR Kristián Čekovský (OĽaNO) si nastavil pravidlá pri vypočutí kandidátov na post generálneho riaditeľa RTVS opäť podľa seba, myslí na poslankyňa NR SR Jana Vaľová zo strany Smer-SD. „Zriadil ,odbornú‘ komisiu, ktorej sám predsedá. Ako predseda výboru sám menoval členov ,odbornej‘ komisie a sám ich môže aj odvolať. Sám ,odborne‘ rozhodne, koho navrhnúť za šéfa RTVS a sám sebe ako predsedovi výboru to aj predloží. Dnes som sa pýtala novinárov a redaktorov, či vedia, kto ich v tejto komisii zastupuje. Nevedeli. A riadne sa čudovali, že ich zastupuje pán Fejér. Bývalý redaktor Markízy aj RTVS, ktorý z oboch inštitúcií musel odísť. Potom točil politické predvolebné špinavé filmy a vysielal ich na portáli denníka SME. Myslíte, že to robil zadarmo? Alebo, nebodaj, z dobrého srdca? Táto nominácia degraduje všetkých morálnych členov komisie na inkvizičný tribunál...” napísala Vaľová.

Zdroj: FB J. Vaľovej/Extra plus

Situácia na Ukrajine nie je čiernobiela a tamojšia vojna "bolo možno nejakým spôsobom vyprovokovaná". Vyhlásil to pápež František v interview zverejnenom v utorok v jezuitskom časopise Civilta Cattolica.

Zatiaľ, čo odsudzujeme "zúrivosť a krutosť ruských vojakov, nesmieme zabúdať na skutočné problémy, ak ich chceme vyriešiť", uviedol František.

"Je pravda, že Rusi si mysleli, že všetko sa o približne týždeň skončí, no zmýlili sa. Narazili na statočných ľudí, ktorí zápasia o prežitie... Naozaj by som chcel vyzdvihnúť hrdinstvo ukrajinského ľudu," uviedol František.

Pápež ďalej uviedol, že niekoľko mesiacov predtým, ako ruský prezident Vladimir Putin poslal ruskú armádu na Ukrajinu, sa stretol s nemenovanou hlavou štátu, ktorá vyjadrila obavy, že NATO "šteká na brány Ruska" spôsobom, ktorý môže viesť k vojne.

"Nevidíme celú túto drámu, odohrávajúcu sa za touto vojnou, ktorá bola možno nejako buď vyprovokovaná, alebo jej nebolo možné predísť," uviedol František.

Zdroj: TASR/Extra plus

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg v utorok večer povedal, že Ukrajina by mala dostať ďalšie ťažké zbrane, aby dokázala odolať ruskej agresii na východe krajiny. Šéf NATO sa tak vyjadril po tom, ako v Haagu absolvoval stretnutie s premiérmi šiestich krajín - Dánska, Belgicka, Rumunska, Poľska, Lotyšska a Holandska, ktoré sa konalo v rámci príprav madridského summitu NATO.

"Áno, Ukrajina by mala mať viac ťažkých zbraní," povedal Stoltenberg na tlačovej konferencii v Haagu. Dodal, že NATO už v tomto smere "navyšuje" dodávky pomoci a spresnil, že predstavitelia Aliancie sa v stredu stretnú v Bruseli, aby spoločne skoordinovali ďalšiu pomoc pre Ukrajinu vrátane zásielok ťažkých zbraní.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki v Haagu vyjadril ľútosť nad tým, že Západ "nerobí dosť" pre pomoc Ukrajine. "Neurobili sme dosť na obranu Ukrajiny, pre pomoc ukrajinskému ľudu, na podporu ich slobody a suverenity," povedal.

Zdroj: TASR/Extra plus

V nadväznosti na uzavreté kolektívne zmluvy sa platy v štátnej a verejnej službe zvýšia od 1. júla o 3 %. Vyplýva to z návrhu nariadení vlády, ktorými sa ustanovujú zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov, resp. zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Návrhy v stredu schválila vláda.

Finančný dosah zvýšenia platových taríf štátnych zamestnancov na štátny rozpočet v roku 2022 predstavuje sumu asi 11,3 milióna eur, z toho na mzdy približne 8,41 milióna eur.

Finančný vplyv zvýšenia stupníc platových taríf dotknutých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje v roku 2022 sumu 73,4 milióna eur, z toho mzdy 54,3 milióna eur. Od roku 2023 predstavuje vplyv zvýšenia platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sumu 146,7 milióna eur.

Zvýšenie platových taríf štátnych zamestnancov vo výške 3 % s účinnosťou od 1. júla 2022 je zahrnuté v štátnom rozpočte na rok 2022 a v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025.

Zdroj: TASR/Extra plus

Lepšie podmienky v školstve, ale aj vyššie platy žiadajú tisícky pracovníkov školstva na stredajšom protestnom zhromaždení v Bratislave. Protestujúci oblečení v žltých farbách na čele s vedením Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku považujú valorizáciu platov v roku 2021 o nula percent a od 1. júla o tri percentá za absolútne nedostatočnú. Chcú, aby ich platy vzrástli namiesto troch percent o desať. Podľa predsedu školských odborárov Pavla Ondeka cieľom je upozorniť vládu SR a poslancov Národnej rady SR, aby sa konečne začali školstvom zaoberať.

“Každý jeden politik hovorí, že školstvo mu nie je ľahostajné, chcú mu pomôcť, ale doteraz sme to vôbec nepocítili," vyhlásil predseda školských odborárov.

Zdroj: TASR/Extra plus