Neutralita Rakúska je trvalá. Povedal to v rozhovore s agentúrami APA a DPA zverejnenom vo štvrtok rakúsky kancelár Karl Nehammer v súvislosti s diskusiami o prípadnom členstve Fínska a Švédska v NATO, ktoré sú dôsledkom ruskej invázie na Ukrajinu. To, že spomínané dve severské krajiny uvažujú o členstve v Severoatlantickej aliancii, označil Nehammer za "skutočnú zmenu paradigmy". "Je to zase dôsledok vojny, ktorú prezident Vladimir Putin zle odhadol," povedal Nehammer. "Kde však nenastane zmena paradigmy, je otázka rakúskej neutrality. Tá je trvalá," zdôraznil kancelár. Nehammer priblížil, že počas jeho návštevy Kyjeva minulú sobotu sa ukrajinská strana informovala, ako fungujú rakúska neutralita a ozbrojená neutralita. Rakúsko totiž nie je členom NATO, ale má vlastné ozbrojené sily. "O všetkých týchto otázkach môže a musí rozhodovať výlučne Ukrajina. Je to veľmi dôležité," povedal Nehammer s tým, že Viedeň ani EÚ nemôžu Ukrajine dávať v tejto súvislosti rady a odporúčania.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil európske krajiny, ktoré pokračujú v nákupe ruskej ropy, že zarábajú peniaze na „krvi iných ľudí“. Spomenul konkrétne Nemecko a Maďarsko. Obe krajiny obvinil z blokovania snáh o embargo na dovoz energií z Ruska, čo pre Moskvu tento rok predstavuje až 250 miliárd libier - čo je nárast o viac ako tretinu v porovnaní s minulým rokom.

Medzi predstaviteľmi ukrajinského vedenia narastá frustrácia z Nemecka, ktoré síce podporilo niektoré sankcie proti Rusku, ale zatiaľ odolávalo výzvam na podporu tvrdších krokov pri dovoze ropy. „Niektorí naši priatelia a partneri chápu, že teraz je iná doba, že to už nie je otázka obchodu a peňazí,“ povedal Zelenskyj. „Je to otázka prežitia.“ Ukrajinský prezident takisto znova vyzval západné krajiny, aby čo najskôr dodali na Ukrajinu ďalšie zbrane.

Zdroj: TASR/Extra plus

Americký prezident Joe Biden reportérom povedal, že zvažuje vyslanie vysokopostaveného člena svojej vlády do Kyjeva na stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Takisto pripustil, že by to mohol byť on sám. TASR správu prevzala v piatok z webovej stránky stanice BBC. "Práve teraz prebieha rozhodovanie," povedal Biden, keď sa ho pýtali na možnú návštevu predstaviteľa USA na Ukrajine. Biden podľa BBC kladne reagoval aj na otázku, či je pripravený vycestovať aj on osobne. Predstaviteľ Bieleho domu však v reakcii na Bidenove vyjadrenia stanici Fox News povedal, že prezidentova cesta do Kyjeva sa v súčasnosti neplánuje, píše BBC. Vláda USA podľa amerických médií zvažuje na Ukrajinu vyslať ministra obrany Lloyda Austina alebo ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena.

Zdroj: TASR/Extra plus

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vyhlásil, že ak by Rusko odložilo svoju „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine, Západ by Moskve zasadil zdrvujúci úder: „Ak by Rusko čo i len trochu odložilo svoju špeciálnu vojenskú operáciu, Západ by podnikol zdrvujúci úder proti ruským teritóriám a susedným oblastiam. Dnes jasne vidíme, že sa to mohlo stať.“

„Máme jednu vlasť, aj keď žijeme v dvoch štátoch. My, na rozdiel od niektorých republík, sme si zachovali túto jednotu a sme odhodlaní ju posilniť,“ povedal Lukašenko. Vzťahy Bieloruska s Ruskom sa prehĺbili po tom, ako Moskva poskytla Lukašenkovi podporu pri potlačení rozsiahlych protivládnych protestov po prezidentských voľbách v auguste 2020.

Zdroj: TASR/Extra plus

Drvivá väčšina Fínov považuje Rusko za vojenskú hrozbu. Z výsledkov prieskumu, ktorý zverejnilo fínske ekonomické a politické fórum EVA, vyplýva, že až 84 percent opýtaných Fínov považuje Rusko za výraznú vojenskú hrozbu, zatiaľ čo minulý rok takto odpovedalo iba 59 percent respondentov. Šesť percent Fínov v prieskume uviedlo, že Rusko nepovažuje za žiadnu hrozbu. Fínske fórum EVA vníma výsledky tohto prieskumu ako vysvetlenie, prečo sa v nedávnych prieskumoch väčšina Fínov vyslovila za členstvo v Severoatlantickej aliancii.

Vedúci výskumu fóra EVA Ilkka Haavisto poznamenal, že Fíni nepovažujú za problém Ruska jeho obyvateľov, ale vedenie krajiny. Väčšina Fínov pokladá Rusov za príjemných ľudí, dodal. Ruská vojenská intervencia na Ukrajine rozprúdila vo Fínsku intenzívnu diskusiu o možnom vstupe v NATO. Bývalý fínsky premiér Alexander Stubb si myslí, že konkrétne kroky Fínska k členstvu v Severoatlantickej aliancii by mohli prísť koncom apríla alebo v máji.

Zdroj: TASR/Extra plus

Minister obrany Jaroslav Naď povedal v rozhovore pre americký denník The New York Times, že ruský prezident Vladimir Putin je porovnateľný s vodcom nacistického Nemecka Adolfom Hitlerom. Pred ruskou inváziou na Ukrajinu by bolo nemysliteľné, aby Slovensko posielalo zadarmo veľké množstvo základných zbraní, nieto ešte systém protivzdušnej obrany cez východnú hranicu, povedal šéf rezortu obrany.

„Ale to je nová svetová realita,“ vyhlásil v rozhovore Naď. „Sme frontový štát. Na našich hraniciach máme vojnu a do našej krajiny prišlo viac ako 330-tisíc Ukrajincov. Paradigma je teraz úplne iná,“ poznamenal. Putin sa podľa neho „rovná Hitlerovi“ a musí byť na Ukrajine zastavený, než sa bude môcť posunúť ďalej na západ.

„Ukrajina doslova bojuje za našu budúcnosť,“ cituje denník ministra v článku, ktorý sa venuje slovenskej dodávke systému protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine. Naď zároveň odmietol tvrdenia Ruska, že zničilo systém S-300 dodaný z európskej krajiny pri údere na hangár pri Dnipre.

Zdroj: TA3/Extra plus

Tohtoročná Veľká noc bude pre mnohých Slovákov skromná, podpíše sa na nej zdražovanie. Ľudia ju síce budú oslavovať ako tradičný sviatok, no drvivá väčšina sa chystá šetriť. Rastúca inflácia, vyššie ceny potravín či energií a horšia finančná situácia sa podpísali aj na plánovaní výdavkov a našinci zaťahujú ručnú brzdu. Viac ako 90 percent ľudí bude na sviatky jari doma. Vyše polovica opýtaných vynaloží na veľkonočné pokrmy, pohostenie a výslužky menej peňazí ako minulý rok. U dvoch tretín Slovákov ide o sumu nanajvýš do 200 eur a pätina opýtaných nechce minúť nič.

Hoci sa vnímanie a charakter týchto sviatkov v posledných desaťročiach postupne mení, silná, rokmi zakorenená tradícia na Slovensku stále pretrváva. Vyplýva to z prieskumu Poštovej banky. Aj keď 70 percent ľudí uvádza, že Veľká noc podľa nich nadobudla príliš komerčný charakter, až 6 z 10 opýtaných dodržiava väčšinu veľkonočných tradícií. Naopak, len necelá jedna tretina respondentov považuje veľkonočné sviatky za prežitok.

Zdroj: TASR/Extra plus

Moskva zaslala Spojeným štátom diplomatickú nótu, v ktorej varovala, že ďalšie vyzbrojovanie Ukrajiny by mohlo mať „nepredvídateľné" bezpečnostné dôsledky. Informáciu pôvodne zverejnil americký denník The Washington Post, ktorému sa podarilo dostať k textu uvedenej nóty. Rusko ju podľa denníka zaslalo americkej strane tento týždeň. „Vyzývame USA a ich spojencov, aby prestali s nezodpovednou militarizáciou Ukrajiny, ktorá môže mať nepredvídateľné dôsledky pre regionálnu aj medzinárodnú bezpečnosť,“ uvádza sa v texte ruskej nóty, z ktorej citoval The Washington Post.

Americký prezident Joe Biden v stredu oznámil nový balík vojenskej pomoci Ukrajine za 800 miliónov dolárov vrátane zbraní, munície, obrnených transportérov a vrtuľníkov. Súčasťou dodávok budú aj delostrelecké systémy a delostrelecká munícia. Spojené štáty už Ukrajine poskytli alebo prisľúbili pomoc v celkovej výške 1,7 miliardy dolárov. Kyjevu pošlú aj protitankové raketové komplety Javelin za 100 miliónov dolárov.

Zdroj: TASR/Extra plus

Prieskum Ako sa máte, Slovensko? ukázal, že iba 27,5 percenta zo všetkých respondentov by bolo v prípade vojny ochotných bojovať za Slovensko. Záporne odpovedalo 37,1 percenta opýtaných a odpoveď „neviem“ zvolilo 35,4 percenta osôb. Muži nad 60 rokov sú ochotnejší bojovať za Slovensko ako muži do 40 rokov.

„Veľmi nízka ochota bojovať za Slovensko môže súvisieť nielen s nízkou dôverou v niektoré inštitúcie a štát, ale tiež s istou geopolitickou rozpoltenosťou. Dôležitým kontextom je tiež história - na Slovensku nemáme tradíciu heroizovať svoje ozbrojené sily a na rozdiel od iných štátov či národov sme ani v minulosti nevybojovali žiadne väčšie úspešné ozbrojené konflikty či povstania,“ komentoval sociológ Robert Klobucký zo Slovenskej akadémie vied.

Za Slovensko by boli tiež ochotnejší bojovať respondenti, ktorí si myslia, že Slovensko by geopoliticky malo stáť na strane Západu. Podobne platí, že za Slovensko sú ochotnejší bojovať prívrženci členstva v NATO.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ukrajina už takmer vypracovala dotazník pre vstup do Európskej únie, prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol vo videu, ktoré zverejnil v piatok večer. TASR správu prevzala od agentúry DPA. "Práca je takmer dokončená a odpovede čoskoro poskytneme predstaviteľom Európskej únie," povedal Zelenskyj. Dotazník slúži ako základ pre prístupové rozhovory. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová ho predstaviteľom Ukrajiny odovzdala počas svojej návštevy Kyjeva minulý týždeň. Ukrajina oficiálne požiadala o členstvo v EÚ na konci februára krátko po začiatku ruskej invázie. Ukrajinskú žiadosť o členstvo v Únii v súčasnosti posudzuje Európska komisia (EK). Ako poznamenala DPA, vstup do EÚ je dlhý a komplikovaný proces. Aj keby EK vydala pozitívne hodnotenie ukrajinskej žiadosti, môže trvať dlhú dobu kým sa rokovania o prijatí vôbec začnú. Von der Leyenová však Ukrajine sľúbila rýchly proces.

Zdroj: TASR/Extra plus

Podľa pápeža Františka je za tým, že mnohé krajiny prijali utečencov z vojnou zmietanej Ukrajiny lepšie ako utečencov z iných častí sveta, rasizmus. „Utečenci sú rozdeľovaní - prvá trieda, druhá trieda, podľa farby pleti, podľa toho, či pochádzajú z rozvinutej alebo nerozvinutej krajiny. Sme rasisti, a to je zlé,“ uviedol pápež.

Pápež v rozhovore pre RAI ďalej poznamenal, že uznáva právo krajín brániť sa, podľa jeho slov je však veľkým problémom všeobecná rezignácia na mier. „Žijeme podľa predstavy, že sa navzájom zabíjame pre moc, bezpečnosť, mnohé veci. Chápem vlády, ktoré nakupujú zbrane. Chápem ich, ale neschvaľujem to,“ vyhlásil najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi.

Zdroj: TASR/Extra plus

Niekoľko dovozcov súhlasilo, že začnú platiť za ruský plyn v rubľoch, uviedol ruský vicepremiér Alexander Novak. „Očakávame podobné rozhodnutie aj od ďalších importérov,“ dodal Novak. Neuviedol však, ktorí zákazníci súhlasili s platbami v rubľoch. Ruský prezident Vladimir Putin nariadil, že odberatelia z „nie priateľských“ krajín majú za plyn platiť v rubľoch, čo však Európska únia odmietla. Putin varoval Európu pred zastavením dodávok, ak neprejde na ruble. Moskva sa týmto spôsobom snaží obísť západné sankcie.

Putin navrhol, aby si dovozcovia ruských energií otvorili účet v Gazprombank, ktorá by platby v eurách alebo dolároch konvertovala na ruble. Arménsko už začalo za dodávky ruského plynu platiť v rubľoch. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó vyhlásil, že Budapešť chce platiť za ruský plyn v eurách cez Gazprombank.

Zdroj: TASR/Extra plus

Atény už nebudú posielať na Ukrajinu ďalšie vojenské vybavenie, uviedol grécky minister obrany Nikos Panagiotopoulos. Grécka vláda už poslala na Ukrajinu dve dopravné lietadlá C-130 naložené vojenskou technikou. Išlo napríklad o pušky Kalašnikov či prenosné raketomety.

Podľa prieskumu MEGA TV až 66 percent Grékov s odoslaním vojenského materiálu na Ukrajinu nesúhlasí. Len necelá tretina, 29 percent obyvateľov, súhlasí s posielaním zbraní Kyjevu. Rozhodnutie vlády prišlo aj po rozsiahlych protestoch občanov proti dodávkam zbraní.

Zdroj: Euractiv/Extra plus

Rusko zakázalo vstup na svoje územie britskému premiérovi Borisovi Johnsonovi, oznámilo ministerstvo zahraničných vecí v Moskve. Zákaz sa vzťahuje aj na šéfku britskej diplomacie Liz Trussovú, ministra obrany Bena Wallacea a ďalších 10 členov britskej vlády. „Tento krok bol podniknutý v reakcii na bezuzdnú informačnú a politickú kampaň, ktorej cieľom je medzinárodná izolácia Ruska... a priškrtenie ruskej ekonomiky,“ uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí.

Londýn podľa neho podniká proti Moskve „bezprecedentné nepriateľské kroky“, za ktoré možno považovať predovšetkým sankcie proti popredným predstaviteľom štátu a dodávky smrtiacich zbraní Kyjevu. Johnson po vypuknutí konfliktu na Ukrajine zaujal nekompromisný postoj proti Rusku, pričom sa v spolupráci s ďalšími západnými spojencami zasadzuje za zvyšovanie sankčného tlaku na Kremeľ a poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine. Minulý týždeň sa streto aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Zdroj: TASR/Extra plus

Slovenský premiér Eduard Heger vyjadril presvedčenie, že demokratické krajiny sa nesmú nechať zastrašiť Ruskom a musia poskytovať maximálnu pomoc Ukrajine. V krátkom interview, odvysielanom v americkej spravodajskej televízii CNN, hovoril Heger o systéme protivzdušnej obrany S-300, ktorý Slovensko darovalo Kyjevu, ako aj o prípadnom poskytnutí stíhačiek MiG-29 Ukrajine či ďalších formách slovenskej pomoci Ukrajine a aj snahách o zníženie závislosti SR od dodávok energetických surovín z Ruska.

„Vieme, že Rusko ... sa reálne snaží rozbiť jednotu, ktorú máme v demokratickom svete, a to nemôžeme pripustiť. Nemali by sme sa báť, mali by sme byť odvážni, čeliť hrozbe a pomáhať Ukrajine tak, ako je to len možné,“ uviedol Heger v relácii CNN Hala Gorani Tonight, ktorú moderuje redaktorka Hala Goraniová. Vyjadril pritom presvedčenie, že dodávky pomoci Kyjevu začínajú prinášať výsledky v podobe úspechov, ktoré sa ukrajinskej armáde darí dosahovať v niektorých oblastiach.

Zdroj: TASR/Extra plus

Rusko upozornilo formou nóty Českú republiku na to, že bez jeho súhlasu nesmie poskytovať tretím krajinám bývalú sovietsku techniku. Podľa českého ministra zahraničných vecí Jana Lipavského ide o nezmysel a české ministerstvo na nótu nebude reagovať. Lipavský uviedol, že na takýto materiál „reexportná doložka neexistuje“ a zo strany Ruska ide o vecný nezmysel.

Rusko tento týždeň diplomatickou nótou formálne varovalo USA aj ďalšie západné štáty, že ich dodávky zbraní na Ukrajinu podnecujú tamojší konflikt a mohli by mať „nepredvídateľné dôsledky“. Minister Lipavský uviedol, že ruská nóta predstavuje ďalší spôsob, ako sa Rusko klamstvom domáha zastavenia českej podpory Ukrajine. Vojenská pomoc Ukrajine je však podľa jeho slov v strategickom záujme Česka.

Celková hodnota materiálu, ktorý ČR darovala Ukrajine, predstavovala k 6. aprílu 1,1 miliardy českých korún (45 miliónov eur). Podľa Echo24.cz poslalo Česko na Ukrajinu aj samohybné húfnice Dana a salvové raketomety RM-70 Grad.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ukrajina kritizuje pomalé a nedostatočné dodávky zbraní z Európskej únie. „EÚ dodáva Ukrajine zbrane, no nie tie, o ktoré sme žiadali,“ napísal na Twitteri poradca prezidenta Mychajlo Podoľak. Dodávky zbraní navyše trvajú podľa neho príliš dlho. „Táto hra sa dá hrať dlho, no demokracia z toho rozhodne nebude mať prospech. Ukrajina potrebuje zbrane. Nie za mesiac. Teraz,“ cituje Podoľaka agentúra DPA.

EÚ minulý týždeň oznámila, že vyčlení ďalších 500 miliónov eur na dodávky zbraní a vybavenia ukrajinským ozbrojeným silám. Celková výška uvoľnených finančných prostriedkov sa tak zvýšila na 1,5 miliardy eur. Tieto peniaze majú byť použité na nákup osobných ochranných prostriedkov, lekárničiek a pohonných hmôt, ako aj zbraní na obranné účely. Kyjev od Západu žiada dodanie ťažkých zbraní, ako sú tanky, delostrelectvo, protivzdušná obrana a lietadlá.

Zdroj: TASR/Extra plus

Už viac ako päť miliónov ľudí utieklo z Ukrajiny od začiatku ruskej invázie z 24. februára, vyplýva z údajov Organizácie Spojených národov. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) oznámil, že do zahraničia utieklo 4 796 245 miliónov Ukrajincov, pričom podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) cez hranicu uniklo do susedných štátov aj takmer 215-tisíc občanov tretích krajín.

Do Poľska od začiatku vojny prišlo z Ukrajiny viac ako 2,75 milióna utečencov, oznámila predtým poľská pohraničná stráž. Počty ľudí prekračujúcich hranicu smerom do Poľska v posledných týždňoch výrazne klesli, zatiaľ čo stúpajú počty Ukrajincov vracajúcich sa do vlasti.

Zdroj: TASR/Extra plus

Je „veľmi pravdepodobné“, že Fínsko požiada o členstvo v Severoatlantickej aliancii. „Zdá sa, že obyvatelia Fínska sa už rozhodli,“ citovala britská stanica fínsku ministerku pre európske záležitosti Tytti Tuppurainenovú, podľa ktorej je invázia Ruska na Ukrajinu „budíčkom pre nás všetkých“. Fínska premiérka Sanna Marinová uviedla, že Helsinki sa rozhodnú v priebehu niekoľkých týždňov.

O vstupe do NATO sa diskutuje aj vo Švédsku. Ruské ministerstvo zahraničných vecí už varovalo pred „dôsledkami“ v prípade, ak by Fínsko a Švédsko vstúpili do NATO. Hovorkyňa rezortu zahraničia Marija Zacharovová uviedla, že Fínsko a Švédsko by členstvom v Aliancii nezvýšili úroveň svojej národnej bezpečnosti. „Automaticky sa ocitnú na frontovej línii NATO,“ uviedla. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev varoval, že ak by sa Fínsko alebo Švédsko rozhodli vstúpiť do NATO, Rusko by umiestnilo pri pobaltských štátoch a Škandinávii jadrové zbrane.

Zdroj: TASR/Extra plus

Vojnovou Veľkou nocou nazval v nedeľu tohtoročné veľkonočné sviatky pápež František v kázni v rámci požehnania Urbi et orbi, ktoré udeľuje pravidelne dvakrát do roka. Najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi sa prihovoril k približne 50-tisíc ľuďom zhromaždeným na rímskom Námestí sv. Petra. Vyzval svetových lídrov, aby vypočuli prosby ľudí o mier na Ukrajine, a nepriamo kritizoval Rusko, že zatiahlo túto krajinu do „krutého a nezmyselného“ konfliktu.

„Nech tí, ktorí sú zodpovední za národy, počujú volanie ľudí po mieri,“ uviedol najvyšší pontifex. Skonštatoval, že Ukrajina je „ťažko skúšaná násilím a ničením v krutej a nezmyselnej vojne, do ktorej bola zatiahnutá“. „Každá vojna prináša následky, ktoré sa dotýkajú celého ľudstva – od oplakávania mŕtvych až po utečeneckú drámu a hospodársku a potravinovú krízu, ktorej príznaky už vidno,“ povedal pápež. „Mier je možný, mier je potrebný, mier je prvoradou zodpovednosťou všetkých,“ zakončil František svoju kázeň.

Zdroj: TASR/Extra plus