Európska únia vyčlení ďalších 50 miliónov eur na humanitárnu pomoc pre civilné obyvateľstvo na Ukrajine. Väčšina z uvedenej pomoci, a síce 45 miliónov, je určená na humanitárne projekty na Ukrajine, zatiaľ čo zvyšných päť miliónov eur má smerovať do Moldavska, ktoré čelí náporu ukrajinských utečencov. Celková humanitárna pomoc, ktorú už EÚ vyčlenila pre Ukrajinu, tak aj s najnovším príspevkom predstavuje 143 miliónov eur.

Najnovšia pomoc bude zameraná na zabezpečenie „najnaliehavejších humanitárnych potrieb“, ako je zaistenie rýchlej zdravotnej pomoci, hygienických potrieb, prístupu k pitnej vode, zaistenie prístrešia a ochrany, a tiež poskytnutie finančnej a inej pomoci v boji proti rodovo motivovanému násiliu, uvádza EÚ. Najnovšia suma je súčasťou balíka finančnej pomoci vo výške jednej miliardy eur, ktorú Európska komisia prisľúbila na pomoc Ukrajine na minulotýždňovej darcovskej konferencii s názvom Postavme sa za Ukrajinu.

Zdroj: TASR/Extra plus

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyzvala členské štáty Európskej únie na rýchle dodávky zbraní na Ukrajinu. „Kto môže, mal by dodávať rýchlo. Pretože iba tak môže Ukrajina v boji proti Rusku obstáť,“ dodala. Vyhlásila, že západné sankcie čoraz viac ovplyvňujú ruskú ekonomiku. „Hrubý domáci produkt Ruska sa podľa aktuálnej prognózy prepadne o 11 percent. Štátny bankrot Ruska je len otázka času. Putin touto vojnou ničí aj svoju vlastnú krajinu,“ dodala.

EÚ únia od augusta úplne zakáže dovoz ruského uhlia. Pri príprave ďalšieho balíka sankcií sa EK podľa Von der Leyenovej zaoberá energetickými otázkami a bankovým sektorom, najmä najväčšou ruskou bankovou spoločnosťou Sberbank. „Konečným cieľom je znížiť Putinove príjmy. S ropou sa však obchoduje globálne. Nechceme, aby Putin na iných trhoch predával za ešte vyššie ceny dodávky, ktoré by inak smerovali do EÚ. Preto vytvárame inteligentné mechanizmy, aby bolo možné zahrnúť ropu do ďalších sankcií,“ uviedla šéfka EK.

Zdroj: TA3/Extra plus

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval meškanie dodávok zbraní pre svoju krajinu. Upozornil, že "každé oneskorenie dodávok zbraní sa stáva pre Ruskom povolením na zabíjanie ďalších Ukrajincov". "Takto si to Rusko interpretuje. Podľa DPA Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj má po eskalácii vojny vo svojej krajine problém veriť v spoľahlivosť "niektorých krajín alebo niektorých lídrov". Povedal to v rozhovore pre televíziu CNN, ktorý sa uskutočnil v piatok v prezidentskom paláci v Kyjeve a odvysielaný bol v nedeľu. Na otázku, či v súvislosti s Ukrajinou nepovažuje výraz "nikdy viac", ktorý používajú politici vo svete, keď hovoria o holokauste a zločinoch proti ľudskosti, za prázdny, Zelenskyj odpovedal: "Neverím svetu. Po tom, čo sme videli, čo sa deje na Ukrajine, som nadobudol pocit, že by sme nemali veriť niektorým krajinám alebo niektorým lídrom. Neveríme tým slovám. Po eskalácii zo strany Ruska neveríme našim susedom. Neveríme tomu všetkému."

Zdroj: TASR/Extra plus

Snahy o uznanie vietnamskej komunity za oficiálnu národnostnú menšinu v SR sa opätovne zintenzívnili po Sčítaní obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021. Pre TASR to potvrdil splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László Bukovszky v nadväznosti na stretnutie, na ktorom s ním hovoril zástupca vietnamskej komunity na Slovensku Viet Nguyen. Splnomocnenec uviedol, že bude potrebné, aby vietnamská komunita sama zadefinovala, čo čaká od svojho uznania, a ak padne takéto politické rozhodnutie zo strany vlády SR, aký to bude mať dosah na existujúcu aplikačnú prax menšinových práv, dodal Bukovszky. K vietnamskej národnosti sa v SODB 2021 prihlásilo 2793 občanov, 489 ľudí si ju uviedlo ako ďalšiu národnosť. V SR je v súčasnosti 13 oficiálne uznávaných národnostných menšín – maďarská, rómska, česká, moravská, rusínska, poľská, ukrajinská, bulharská, srbská, nemecká, židovská, chorvátska a ruská.

Zdroj: TASR/Extra plus

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyzvala členské štáty Európskej únie na rýchle dodávky zbraní na Ukrajinu. „Kto môže, mal by dodávať rýchlo. Pretože iba tak môže Ukrajina v boji proti Rusku obstáť,“ dodala. Vyhlásila, že západné sankcie s postupom času čoraz viac ovplyvňujú ruskú ekonomiku. „Hrubý domáci produkt Ruska sa podľa aktuálnej prognózy prepadne o 11 percent. Štátny bankrot Ruska je len otázka času. Putin touto vojnou ničí aj svoju vlastnú krajinu a budúcnosť svojich obyvateľov,“ dodala.

Európska únia okrem iného od augusta úplne zakáže dovoz ruského uhlia. „Konečným cieľom je znížiť Putinove príjmy. S ropou sa však obchoduje globálne. Nechceme, aby Putin na iných trhoch predával za ešte vyššie ceny dodávky, ktoré by inak smerovali do EÚ. Preto teraz vytvárame inteligentné mechanizmy, aby bolo možné zahrnúť ropu do ďalších sankcií,“ uviedla šéfka EK.

Zdroj: TA3/Extra plus

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že jeho vláda začala plánovať povojnovú budúcnosť Ukrajiny. V príhovore zverejnenom v noci na nedeľu Zelenskyj informoval, že v sobotu mal stretnutie venované "rekonštrukcii našich miest". Uznal, že ide "o obrovské množstvo práce, ale (je to) stále menej, ako brániť štát vo vojne." Podľa CNN Zelenskyj označil súčasné obdobie za "historický okamih, okamih, keď môžeme raz a navždy vyriešiť mnohé staré problémy" a začať so "skutočnou modernizáciou našich miest". Spomenul v tejto súvislosti "kvalitné územné plánovanie tam, kde neexistovalo", zohľadnenie tokov v doprave, zaručenie energetickej účinnosti, použitie ekologických materiálov i inkluzívnosť. Pripomenul aj problémy, s akými ľudia zápasia, keď sa snažia získať financie na to, aby mali vlastný byt alebo si postavili dom. Informoval, že si stanovil úlohu poskytnúť dočasné bývanie všetkým vnútorne vysídleným osobám, ktorých príbytok bol zničený vo vojne.

Zdroj: TASR/Extra plus

Liberálno-pravicový novinár Arpád Soltész, prezentujúci sa radikálnymi názormi, ktorý sa okrem iného „preslávil“ výrokom, že Slováci sú "šváby" Európy, či komentárom, že Rusko je náš nepriateľ a Rusko svojich nepriateľov masovo zabíja. Dokonca by chcel očistiť slovenskú spoločnosť od Fica, Blahu, Uhríka, či Chmelára sa opäť „zaskvel“ vo viac ako 50-minútovom rozhovore portálu startitup.sk, kde vyadril názor na adresu prezidentky Čaputovej. Je na ňu hrdý, ale za prepad preferencií ju skritizoval. Padla o desať bodov v čase vojny. To je pre prezidenta taká facka, že to nie je ani facka, to je kopanec do hlavy od ľudu tejto krajiny, lebo nie každý je jej elektorát. „Ona jednoducho chce byť za peknú, chce byť populárna, chce aby ju všetci ľúbili. Toto je absolútne nedospelé. Ja som s ňou ako s prezidenkou veľmi spokojný v tom, že je to najlepšia hlava štátu, akú sme doteraz mali. Je to druhá hlava štátu, za ktorú sa nemusíme hanbiť“, uzavrel vyjadrenie na adresu Čaputovej.

Zdroj: Startitup.sk/Extra plus

Kremeľ obvinil v pondelok Ukrajinu z toho, že neustále mení svoj postoj v súvislosti s bodmi mierových rokovaní, na ktorých sa obe strany už predtým dohodli. "V rámci rokovacieho procesu pokračuje kontakt na úrovni expertov," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. "Nanešťastie ukrajinská strana je nestála a jej postoj k už dohodnutým bodom (rokovaní) sa často mení," dodal Peskov. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba pritom v nedeľu povedal, že medzi Kyjevom a Moskvou neprebieha v poslednej dobe nijaká komunikácia na úrovni rezortov diplomacie. Kuleba zároveň v rozhovore pre americkú spravodajskú televíznu stanicu CBS News označil situáciu v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol za "strašnú" a povedal tiež by sa pri rokovaniach mohla stať "červenou čiarou". Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pritom v sobotu vyhlásil, že likvidácia posledných ukrajinských vojakov brániacich obliehaný Mariupol by znamenala koniec rozhovorov s Ruskom.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ukrajina si zaslúži členstvo v Európskej únii (EÚ) a musí o tejto možnosti dostávať jasné signály. Zhodli sa na tom slovenskí poslanci Európskeho parlamentu, ktorých oslovila agentúra SITA. Miriam Lexmann (KDH/EPP) konštatuje, že nielen Ukrajina, ale aj Moldavsko, Gruzínsko či krajiny západného Balkánu musia mať istotu o vôli EÚ prijať nové krajiny, ktoré splnia zmluvne stanovené podmienky. Integrácia do jednotného trhu EÚ by tiež mohla prebiehať rýchlejšie,“ povedala Lexmann a dodala, že podobné kroky pomohli aj Slovensku. Podpredseda EP Michal Šimečka presadzuje od začiatku vojny čo najrýchlejšie udelenie kandidátskeho statusu Ukrajine. Ľudí tam bojujúcich za svoju slobodu by to podľa neho veľmi povzbudilo. „Verím, že vďaka mimoriadnej odvahe a po úspešnom odrazení ruských vojsk pri Kyjeve presviedčajú Ukrajinci a Ukrajinky aj skeptikov, a najneskôr v júni im kandidátsky status udelíme. Tu skutočne nie je na čo čakať,“ dodal.

Zdroj: SITA/Extra plus

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok uviedol, že očakáva zvýšenie "bezpečnostnej podpory" pre Ukrajinu zo strany Európskej únie. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian. Ukrajinský líder okrem toho uviedol, že treba zvýšiť cenu, ktorú Rusko zaplatí za svoju agresiu. Zelenskyj to napísal v príspevku na sociálnej sieti Twitter, v ktorom zároveň informoval o telefónnom rozhovore s litovským prezidentom Gitanasom Nausédom, ktorý je podľa The Guardian jedným z najväčších podporovateľov Ukrajiny spomedzi hláv štátov Európskej únie. "Pokračuje dialóg s prezidentom Gitanasom Nausédom. Informoval som ho o situácii na frontovej línii a o hrdinskej obrane Mariupola. Poďakoval som mu za bezpečnostnú podporu. Očakávame, že jej dostaneme v rámci EÚ viac. Musíme pre Rusko zvýšiť cenu za agresiu, posilniť sankcie," napísal Zelenskyj na Twitteri.

Zdroj: TASR/Extra plus

Americký prezident Joe Biden nemá v dohľadnej dobe v pláne návštevu Ukrajiny, hoci ho tam nedávno pozval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Novinárom to v pondelok povedala hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. Podľa jej slov sa teraz americká administratíva zameriava na poskytovanie bezpečnostnej pomoci, respektíve posielanie vojenského materiálu na Ukrajinu, informuje agentúra DPA. Psakiová však zároveň dodala, že ak by nejaký vysokopostavený americký predstaviteľ na Ukrajinu vycestoval, verejnosť by sa o tom - z bezpečnostných dôvodov - dozvedela najskôr až po jeho príchode do tejto krajiny. Zelenskyj v nedeľnom rozhovore pre stanicu CNN apeloval na Bidena, aby Ukrajinu navštívil a získal tak na základe vlastnej skúsenosti predstavu o situácii, v ktorej sa táto krajina nachádza po takmer dvojmesačnej ruskej invázii. "Myslím si, že príde," povedal v zmienenom rozhovore ukrajinský prezident.

Zdroj: TASR/Extra plus

Rusko je veľmoc a Európa potrebuje udržiavať užšie vzťahy s Moskvou, aby sa zaistila regionálna bezpečnosť, povedala pre rozhlasovú stanicu France Bleu kandidátka na prezidentku Francúzskeho národného zhromaždenia Marine Le Penová. „Verím, že Rusko je veľká veľmoc a nechcela by som, aby sa plne spojilo s Čínou,“ poznamenala. „Zblíženie medzi Európou a Ruskom je dôležité pre zaistenie bezpečnosti nášho kontinentu a našej krajiny,“ zdôraznila Le Penová s tým, že sa na tom zhodla s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. „Vzhľadom na ukrajinský konflikt sa to môže zdať ako vzdialený cieľ, ale hlava štátu sa musí pozerať ďalej,“ povedala Le Penová, ktorá sa stretne s úradujúcim francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v druhom kole prezidentských volieb, ktoré je naplánované na 24. apríla.

Zdroj: TASS/Extra plus

Francúzky prezident Emmanuel Macron uviedol, že jeho dialóg s ruským prezidentom Vladimirom Putinom sa zastavil po tom, ako boli na Ukrajine odhalené prípady masového zabíjania. TASR správu prevzala od denníka The Guardian, ktorý o tom informoval v utorok. "Po objavení masakrov v Buči a iných mestách nabrala vojna iný smer, takže som s ním (s Putinom) odvtedy nehovoril, no nevylučujem, že tak v budúcnosti neurobím," uviedol Macron v pondelok pre francúzsku televíziu France 5. Rusko obvinenia, že ruskí vojaci popravovali v Buči civilistov, označilo za "obrovský podvrh", ktorého cieľom je očierniť ruskú armádu. Macron uviedol, že od začiatku ruskej vojenskej invázie telefonoval s ukrajinským prezidentom Zelenským už asi 40-krát. "Ak pôjdem do Kyjeva, bude to preto, aby nastala zmena," dodal francúzsky prezident. Macron so svojím ruským náprotivkom od začiatku roka viackrát telefonoval a na začiatku februára, teda ešte pred začiatkom vojny na Ukrajine, navštívil Kyjev aj Moskvu.

Zdroj: TASR/Extra plus

Opozičná strana Smer-SD navrhuje vyplatiť 1500 eur každej domácnosti ako pomoc na zvládnutie extrémneho zdražovania. Peniaze chce strana nájsť zdanením monopolov a opätovným zavedením bankového odvodu. Na utorkovej tlačovej konferencii o tom informoval jej predseda Robert Fico. Príspevok vo výške 100 eur, ktorý plánuje vyplatiť najohrozenejším skupinám rezort práce, sociálnych vecí a rodiny, označil za nedostatočný. Príspevok by podľa neho mali dostať všetky domácnosti. "Je to suma, ktorá by mala pokryť všetky náklady, ktoré sú spojené so zdražovaním a s ďalšími rizikami, ktoré prídu po zavedení sankcií voči Ruskej federácii," povedal. Na vyplatenie takéhoto príspevku by bolo treba viac ako 1,9 miliardy eur. Táto suma je však podľa Fica nižšia ako pomoc Slovenska Ukrajine. "Ponúkame vláde Slovenskej republiky aj to, že ak by boli takéto návrhy predložené v skrátenom legislatívnom konaní do parlamentu, my ich podporíme," sľúbil Fico.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok uviedol, že Moskva sa snaží "oslobodiť" východnú Ukrajinu, no Západ robí všetko pre to, aby ruskú vojenskú operáciu predĺžil. "Postupne realizujeme plán na oslobodenie Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky," uviedol Šojgu. "Podnikáme kroky na to, aby sme nastolili život v mieri," pokračoval šéf ruského rezortu obrany. Začiatok novej etapy ruskej "špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajine potvrdil v utorok aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Ruský minister obrany však z krviprelievania na Ukrajine obvinil Spojené štáty a ich spojencov, ktorí sú podľa neho odhodlaní bojovať "do posledného Ukrajinca". "USA a štáty, ktoré majú pod kontrolou, robia všetko pre to, aby maximálne predĺžili špeciálnu vojenskú operáciu. Zvyšujúce sa objemy dodávok zahraničných zbraní dávajú jasne najavo ich úmysly vyprovokovať kyjevský režim, aby bojoval do posledného Ukrajinca," vyhlásil Šojgu.

Zdroj: TASR/Extra plus

Poľsko oznámilo Európskej komisii a farmaceutickej firme Pfizer, že odmieta prijímať ďalšie vakcíny proti ochoreniu COVID-19 a platiť za ne. Uviedol to poľský minister zdravotníctva Adam Niedzielski, ktorého citovala agentúra PAP. Krajina má na sklade ešte 25 miliónov vakcín proti covidu a ďalších 67 až 70 miliónov dávok má objednaných. Niedzielski povedal, že vláda využije klauzulu v zmluve nazývanú "vyššia moc", ktorá vládu za výnimočných okolností oslobodzuje od záväzkov a povinností. "Žiadame EK a hlavné spoločnosti vyrábajúce vakcíny..., aby dodávky distribuovali v priebehu desiatich rokov a – čo je najdôležitejšie – aby za ne bolo možné zaplatiť, keď ich prijmeme," uviedol poľský minister zdravotníctva. "Koncom minulého týždňa sme už využili klauzulu ’vyššia moc’, informovali sme EK aj hlavného výrobcu vakcíny, že odmietame prijať tieto vakcíny a že takisto odmietame za ne platiť. Následkom toho môže byť právny spor, ktorý už vlastne prebieha."

Zdroj: TASR/Extra plus

Šéf ĽSNS Marian Kotleba prišiel o mandát poslanca Národnej rady (NR) SR a tým zaniká aj poslanecký klub ĽSNS. Informuje o tom na sociálnej sieti podpredseda NR SR Gábor Grendel (OĽANO), ktorý podpísal rozhodnutie v zastúpení predsedu NR SR Borisa Kollára (Sme rodina).

Zdroj: TASR/Extra plus

Rusko bude počas invázie na Ukrajine používať iba konvenčné zbrane. V utorok to povedal šéf ruského rezortu diplomacie Sergej Lavrov v rozhovore pre indickú spravodajskú televíznu stanicu India Today. TASR informuje podľa správy agentúry Bloomberg.
Utorková odpoveď Lavrova pre indickú televíziu patrí medzi najkategorickejšie vyjadrenia vysokopostaveného ruského predstaviteľa o možnom použití jadrových zbraní v rusko-ukrajinskom konflikte. Ruský minister zahraničných vecí však nie je priamo zodpovedný za vojenské rozhodovanie. Predstavitelia západných spravodajských služieb varovali, že Kremeľ by sa mohol uchýliť k použitiu taktických alebo iných jadrových zbraní s obmedzeným účinkom v prípade, ak by sa invázia na Ukrajine nevyvíjala podľa jeho plánov.

Zdroj: TASR/Extra plus

Holandsko poskytne Ukrajine na obranu pred ruskou ofenzívou ťažké zbrane, ako sú obrnené vozidlá. Ako uviedol holandský premiér Mark Rutte v utorok na Twitteri, v telefonickom rozhovore to prisľúbil ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Informovala o tom agentúra DPA. Holandsko spoločne so spojencami zvažuje aj dodávku ďalšieho ťažkého (vojenského) materiálu", doplnil Rutte. "Vo vojne na Ukrajine sa začína nová fáza po tom, čo (ruský prezident Vladimir) Putin spustil ofenzívu na Donbase," uviedla pre televíznu stanicu NOS holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová. "Ukrajinu budeme naďalej podporovať," zdôraznila. DPA pripomína, že holandská vláda už krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine schválila dodávky zbraní a okrem munície, pušiek a radarov poslalo tamojšej armáde aj protilietadlové delá a protitankové zbrane, tzv. pancierové päste. V posledných týždňoch však kabinet zámerne nezverejňoval ďalšie informácie o takejto pomoci.

Zdroj: TASR/Extra plus

Na Ukrajinu boli od jej spojencov doručené bojové lietadlá, ako aj súčiastky na opravu poškodených lietadiel s cieľom posilniť vzdušné sily krajiny brániacej sa proti ruskej vojenskej agresii. Oznámilo to v utorok americké ministerstvo obrany, ktoré však odmietlo spresniť počet lietadiel, ich typ, ako aj to, z ktorej krajiny pochádzajú. Hovorca Pentagónu John Kirby naznačil, že dodané lietadlá sú ruskej výroby. Kyjev už niekoľko týždňov žiada západných spojencov, aby mu poskytli stíhačky MiG-29, ktoré ukrajinskí piloti vedia ovládať a viaceré východoeurópske krajiny ich majú k dispozícii. Začiatkom marca sa diskutovalo o možnom presune takýchto lietadiel z Poľska, avšak Washington tento plán odmietol pre obavy, že Moskva tento krok bude považovať za priame zapojenie Severoatlantickej aliancie do vojenského konfliktu na Ukrajine.

Zdroj: TASR/Extra plus