Zuzana Čaputová vyhovela štyrom žiadostiam slovenských dobrovoľníkov o vstup do ukrajinskej armády. Jej výnimka je podmienkou, aby takéto konanie nebolo podľa slovenskej legislatívy trestné. Štvoricu čaká v najbližšom čase cesta na Ukrajinu. Prezidentka doteraz posudzovala desať žiadostí občanov, ktorí prejavili záujem o službu v ukrajinskej armáde. Zvyšných šesť žiadostí zamietla.

Žiadosti o službu v cudzích ozbrojených silách preverujú aj rezorty obrany, vnútra a zahraničných vecí. Ministerstvo obrany zisťuje vojenskú minulosť žiadateľa, v spolupráci s ministerstvom vnútra tiež, či nie je trestaný alebo stíhaný, prípadne nepatrí k radikálnym skupinám. Prihliada sa i na oficiálnu zahraničnú politiku a záujmy Slovenska. Záznam v registri trestov je často dôvodom neschválenia žiadosti.

V ukrajinskej armáde pôsobia príslušníci desiatok krajín. Jej súčasťou je aj medzinárodná légia. Ruská strana hovorí, že na týchto ľudí nebude prihliadať ako vojakov, hrozí im tak trest smrti.

Zdroj: Noviny TV JOJ/Extra plus

Toky ruského plynu cez plynovod Nord Stream 1 sa 21. júla obnovia. Plynovod, cez ktorý Rusko transportuje viac ako tretinu dodávok zemného plynu do Európskej únie, bol 11. júla odstavený na desať dní na pravidelnú, každoročnú údržbu. Wall Street Journal pritom s odvolaním sa na európskeho komisára Johannesa Hahna napísal, že Európska komisia neočakávala opätovné spustenie plynovodu po údržbe. Ale zdroje agentúre Reuters povedali, že sa očakáva obnovenie prevádzky plynovodu načas, len s kapacitou menšou, ako je jeho približne 160 miliónov kubických metrov denne.

Ruský štátny energetický gigant Gazprom minulý mesiac znížil export plynu cez toto potrubie len na 40 percent kapacity, pričom to odôvodnil nedodaním turbíny, ktorú nemecký Siemens Energy poslal na opravu do Kanady. Ruské noviny Kommersant informovali, že Kanada poslala turbínu do Nemecka lietadlom 17. júla po dokončení opravných prác. Podľa zdrojov je nepravdepodobné, že by bola turbína inštalovaná do 21. júla.

Zdroj: TASR/Extra plus

Sýria, ktorá je blízkym spojencom Ruskej federácie, oznámila ukončenie diplomatických vzťahov s Ukrajinou. Tento krok zdôvodnila tvrdením, že ide o reakciu na obdobné rozhodnutie Kyjeva. „Sýrska arabská republika sa rozhodla ukončiť diplomatické vzťahy s Ukrajinou v súlade s princípom reciprocity a v reakcii na rozhodnutie ukrajinskej vlády,“ povedal pre štátnu sýrsku agentúru SANA nemenovaný predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil ukončenie diplomatických vzťahov so Sýriou koncom júna. K takémuto kroku Kyjev pristúpil po tom, ako Damask oficiálne uznal nezávislosť a suverenitu dvoch proruských republík na východe Ukrajiny. Republiky v Donbase, Donecká ľudová republika (DĽR) a Luhanská ľudová republika (LĽR), vznikli v apríli 2014. Šéf Kremľa Vladimir Putin uznal ich nezávislosť 21. februára – teda tri dni pred začiatkom vojenskej invázie na Ukrajinu. Sýria sa stala mimo Ruska prvou krajinou, ktorá uznala ich nezávislosť.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že plynárenská spoločnosť Gazprom si splní všetky svoje povinnosti, a vysmial sa Západu, že sa spolieha na zelenú energiu. „Gazprom si plnil, plní si a bude si plniť všetky svoje povinnosti,“ povedal Putin. Posmešne sa vyjadril na adresu Západu, ktorý sa snaží znížiť svoju závislosť od fosílnych palív a prejsť na zelenú energiu.

„Sú to veľkí experti v oblasti netradičných vzťahov a v oblasti energie, rozhodli sa prejsť aj na netradičné druhy energie - slnko a vietor. Oni si sami všetko zatvárajú a potom hľadajú niekoho, koho by mohli za to obviniť - bolo by to na smiech, keby to nebolo smutné,“ povedal Putin. Ruský prezident tiež povedal, že Západ musí zrušiť obmedzenia uvalené na vývoz ruského obilia. „My zariadime vývoz ukrajinského obilia, ale zároveň vychádzame z faktu, že budú zrušené všetky obmedzenia, súvisiace s leteckým exportom ruského obilia,“ uviedol Putin.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ukrajina musí vyhrať vojnu proti Rusku do začiatku zimy, aby zabránila svojmu susedovi usadiť sa dlhodobo na jej území, povedal v utorok vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. „Pre nás je veľmi dôležité, aby vojna nepokračovala aj v zime. Lebo po zime, keď budú mať Rusi ďalší čas na upevnenie pozícií, to bude pre nás určite ťažšie. Je veľmi dôležité nedať im tú možnosť,“ povedal Jermak pre ukrajinský týždenník Novoje vremia.

Zopakoval aj postoj Kyjeva, že západní spojenci Ukrajiny by jej mali dodávať ďalšie zbrane. Doplnil, že sa spolieha na sľuby Spojených štátov, že dodajú pomoc za niekoľko miliárd dolárov, a to vo forme zbraní a ekonomickej podpory. „Naším cieľom je víťazstvo,“ uviedol Jermak.

Zdroj: TASR/Extra plus

Najbohatšou parlamentnou stranou bolo ku koncu roka 2021 hnutie OĽaNO s majetkom v celkovej hodnote 11 620 717,75 eura. Druhou v poradí je opozičný Smer-SD, majetok strany tvoril 10 033 658,27 eura. Vyplýva to zo záverečných správ politických strán zverejnených na webe Ministerstva vnútra (MV) SR. OĽaNO podľa záverečnej správy neeviduje žiadne príjmy z členských príspevkov ani z darov. Zo štátneho rozpočtu dostalo 3 344 703,18 eura. Členské príspevky Smeru-SD tvorili sumu 16 446,10 eura, zo štátneho rozpočtu dostala strana 2 487 499,56 eura.

Tretia v poradí z hľadiska celkového majetku je SaS, tvorí ho 4 481 938,70 eura. Príjmy z členských príspevkov získala strana v hodnote 26 875 eur, uvádza tiež dary vo výške 8 047 eur. Príspevok pre stranu zo štátneho rozpočtu tvoril 915 221,58 eura. Nasleduje hnutie Sme rodina s majetkom 4 464 778,04 eura. Štátny príspevok pre hnutie tvoril 1 205 380 eura, z členských príspevkov vyzbieralo Sme rodina sumu 5 229 eur.

Zdroj: TASR/Extra plus

Mierové rozhovory s Ukrajinou nemajú pre Rusko v súčasnej situácii žiadny zmysel, uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Prvé kolá rozhovorov totiž podľa jeho slov ukázali, že Kyjev nemá „túžbu o čomkoľvek seriózne diskutovať“. „Jednoducho nikdy nebudú schopní vyjadriť nič, čo by si zaslúžilo vážnu pozornosť serióznych ľudí,“ dodal. Šéf ruského rezortu diplomacie pripomenul, že rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom sa z veľkej časti zastavili v polovici apríla.

Zdroj: TASR/Extra plus

Prvá dáma Ukrajiny Olena Zelenská v stredu vystúpila s prejavom pred členmi amerického kongresu a požiadala ich dodávky ďalších zbraní pre svoju krajinu. Zelenská Kongres požiadala o viac zbraní na obranu pred „ruskými hrami o život“, ktoré zabíjajú deti a rozdeľujú rodiny, píše The New York Times. „Neprihováram sa vám ako prvá dáma, ale ako dcéra a matka,“ povedala. „Rusko ničí našich ľudí,“ povedala Zelenská a dodala, že proti jej krajine sa vedie nevyprovokovaná a invazívna teroristická vojna.

Zelenská americkým kongresmanom ukázala fotografie detí, ktorým vojna zničila život. Bolo medzi nimi aj dievča z mesta Buča, ktorá prišla o mamu aj o ruku. V utorok privítal Zelenskú v Bielom dome americký prezident Joe Biden a jeho manželka Jill. S manželkou ukrajinského prezidenta „diskutovala o pokračujúcej podpore Spojených štátov pre Ukrajinu a jej ľud pri obrane demokracie a pri vyrovnávaní sa s významnými ľudskými dôsledkami ruskej vojny, ktoré budú pociťovať v nasledujúcich rokoch“.

Zdroj: TASR/Extra plus

Východoukrajinský región Donbas ešte Ukrajina nestratila. V stredu to uviedol predseda zboru náčelníkov štábov amerických ozbrojených síl Mark Milley. „Pýtate sa či je Donbas stratený? Nie, ešte nie je stratený. Ukrajinci nútia Rusov platiť za každý centimeter územia, ktorý získajú,“ povedal Milley.

V Luhanskej oblasti sa podľa jeho slov vedie opotrebovávacia vojna, v ktorej sú vysoké náklady a veľmi nízke zisky. Dodal, že úspechy v bojoch medzi ukrajinskými a ruskými silami v Donbase sa merajú doslova v stovkách metrov. Vojna je tam však podľa neho veľmi intenzívna: „Je to veľmi intenzívne, veľa násilia... veľa obetí na oboch stranách, veľa ničenia obcí a podobne.“

Zdroj: TASR/Extra plus

Juhoamerické združenie voľného obchodu MERCOSUR odmietlo požiadavku ukrajinského prezidenta, aby na prebiehajúcom samite tohto združenia online predniesol prejav. Oznámil to v stredu Paraguaj, ktorý túto schôdzku na najvyššej úrovni hostí. Vlády Argentíny, Brazílie, Uruguaju a Paraguaju zoskupené v združení MERCOSUR sa nedokázali dohodnúť, uviedol paraguajský minister zahraničných vecí Raúl Cano. Zároveň odmietol uviesť, kto bol proti.

Podľa šéfa paraguajskej diplomacie rozhodnutie účastníkov samitu odmietnuť Zelenského požiadavku už komunikovali aj s Kyjevom. Zelenskyj hovoril s paraguajským prezidentom Mariom Abdom Benítezom a požiadal ho o povolenie prihovoriť sa účastníkom samitu MERCOSUR. Ukrajinský prezident sa od začiatku ruskej invázie prihovoril mnohým svetovým parlamentom a prejavy predniesol i na mnohých regionálnych a medzinárodných fórach. Vypočuť si ho mohli napríklad poslanci Európskeho či slovenského parlamentu, ako aj účastníci Svetového ekonomického fóra.

Zdroj: TASR/Extra plus

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vo štvrtok na svojom pravidelnom tlačovom brífingu povedala, že Ukrajina nevstupuje do mierových rokovaní s Ruskom pre pokyny, ktoré v tomto zmysle dostáva zo strany Spojených štátov. „Americká administratíva zakazuje svojim zverencom v Kyjeve, aby čo len pomýšľali na rozhovory s nami, a očividne ich núti bojovať až do posledného Ukrajinca,“ povedala Zacharovová.

Mierové rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom sú zmrazené už od začiatku apríla. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal, že mierové rozhovory s Ukrajinou nemajú v súčasnej situácii pre Rusko žiadny zmysel. Prvé kolá rozhovorov totiž podľa jeho slov ukázali, že Kyjev nemá „túžbu o čomkoľvek seriózne diskutovať“. Reuters pripomína, že ruský prezident Vladimir Putin 7. júla tvrdil, že Rusko ešte nezačalo na Ukrajine podnikať „nič vážne“. Zároveň vyhlásil, že ak chce Západ poraziť Rusko na bojovom poli, môže sa o to pokúsiť.

Zdroj: TASR/Extra plus

Zle ste ma pochopili, odkazuje americký exminister zahraničia Henry Kissinger kritikom. V máji na Svetovom ekonomickom fóre v Davose povedal, že by bolo dobré, keby sa rokovania medzi Moskvou a Kyjevom začali do dvoch mesiacov. Tvrdil, že ak by sa Ukrajina usilovala získať späť územia okupované pred 24. februárom, teda Krym a časti Donbasu, už by to bola nová vojna proti Rusku.

Teraz Kissinger zdôrazňuje, že v nijakom prípade nenaznačoval, že by vláda v Kyjeve mala pristúpiť na nejaké územné straty. „Čo som povedal, bolo: Aby sa skončila táto vojna, najlepšou deliacou čiarou by bol status quo ante (stav ako pred konfliktom), čo znamená 93 percent krajiny. Keď si určíme status quo ante ako cieľ, znamenalo by to, že agresia bola neúspešná. Problémom je teda prímerie pozdĺž línie kontaktu z 24. februára. Územie stále kontrolované Ruskom, ktoré tvorí asi 2,5 percenta ukrajinského územia na Donbase, ako aj na Krymskom polostrove, by potom bolo súčasťou všeobecného rokovania.“

Zdroj: Pravda/Extra plus

Taliansky prezident Sergio Mattarella podpísal dekrét o rozpustení parlamentu. Stalo sa tak po odstúpení talianskeho premiéra Maria Draghiho. Taliansko vstupuje do obdobia intenzívnych politických turbulencií. A možno nielen Taliansko. Dokonca aj v krajine, ktorá je presiaknutá politickými intrigami a zvyknutá na vlády s otáčavými dverami, náhla rezignácia premiéra Maria Draghiho ohromila národ, píšu komentátori. Draghi odstúpil po tom, ako stratil podporu troch koaličných partnerov, čím sa otvorila cesta k predčasným voľbám na jeseň v čase, keď Európa čelí trojitej výzve vojny na Ukrajine, nedostatku energie a vysokých cien.

Zatiaľ čo mnohí Taliani boli zdesení nepokojmi, niektorí sa tešili z pádu nezvoleného bývalého centrálneho bankára. Voľby sa musia konať do 70 dní. Politická kríza ukončila mesiace stability v Taliansku, počas ktorých Draghi pomáhal formovať tvrdú reakciu Európy na ruskú inváziu na Ukrajinu a posilnil postavenie krajiny na finančných trhoch.

Zdroj: Hlavné správy/Extra plus

Západ chcel vyvolať konflikt s Ruskom a preto vyvolal vojnu na Ukrajine. Vo štvrtok to uviedol bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v rozhovore pre agentúru AFP, v ktorom vyzval na ukončenie konfliktu na Ukrajine. „Vy (Západ) ste podnietili túto vojnu a pokračujete v nej. Ak by Rusko vás, členov NATO, nepredbehlo, zorganizovali by ste sa a zasadili by ste mu úder,“ povedal bieloruský prezident. Lukašenko ďalej uviedol, že ukrajinskí predstavitelia môžu vojnu ukončiť tým, že si s Ruskom sadnú za rokovací stôl, akceptujú jeho požiadavky a „dohodnú sa, že ho nikdy nebudú ohrozovať“.

„Všetko závisí od Ukrajiny. Zvláštnosťou je, že túto vojnu možno teraz ukončiť za prijateľnejších podmienok pre Ukrajinu,“ uviedol. Podľa bieloruského prezidenta je potrebné ukončiť tento konflikt a predísť vypuknutiu jadrovej vojny. „Zastavme to a potom prídeme na to, ako ďalej žiť... Nemusí to zájsť k jadrovej vojne, nie je to potrebné.“

Zdroj: TASR/Extra plus

Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Kyjev je schopný spôsobiť ruským silám rozsiahle škody. Ako píše Reuters, Ukrajina verí, že vďaka západným zbraniam - najmä raketometom s dlhým doletom, akými sú napríklad HIMARS od Spojených štátov - bude môcť spustiť protiofenzívu a znovu tak získať územia dočasne ovládané Moskvou. Zelenskyj sa vyjadril optimisticky o situácii na fronte: „Zhodli sme sa, že naše sily majú silný potenciál postupovať na bojisku a spôsobiť okupantom značné nové straty.“

Dodal, že každý ruský útok je „argumentom pre Ukrajinu na získanie ďalších raketometov HIMARS a iných moderných a účinných zbraní“. „Každý z týchto útokov len posilňuje našu túžbu poraziť okupantov a to sa určite stane.“ Vyjadril tiež očakávanie, že v piatok v Istanbule bude podpísaná dohoda o vývoze obilia z Ukrajiny cez Čierne more. Avizovala to kancelária tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. „Zajtra očakávame z Turecka správy pre náš štát o odblokovaní našich prístavov,“ povedal Zelenskyj.

Zdroj: TASR/Extra plus

Predseda strany Smer-SD Robert Fico sa v najnovšom videu vyjadril k zaangažovanosti Bruselu do konfliktu na Ukrajine:
„Európska únia sa nechala nezmyselne zatiahnuť Spojenými štátmi a Veľkou Britániou do vojny na Ukrajine. EÚ masívne vyzbrojuje Ukrajinu a ignoruje prapríčiny konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. Prijala celý rad sankcií proti Rusku, ktoré najviac škodia únii samotnej,“ vraví Robert Fico. „EÚ berie z Ruska 40 percent všetkého plynu. Rusko znížilo dodávky už o viac ako 30 percent.“

„Ak EK navrhuje drastické znižovanie spotreby plynu, lebo svojou politikou výrazne prispela k súčasnej energetickej kríze, nemala by predložiť aj plán, ako sa bude usilovať o skončenie vojny na Ukrajine?“ Tak vojnu podporujme. „Ale potom priznajme, že drastické znižovanie spotreby plynu a s tým spojené obrovské hospodárske a sociálne škody sú len prirodzeným dôsledkom európskej politiky na Ukrajine,“ dodáva Robert Fico.

Celé video si môžete pozrieť tu:
https://t.me/SMERSD/119

Zdroj: TG Smer-SD/Extra plus

Prezidentka Zuzana Čaputová očakáva skoré vyriešenie koaličnej krízy, za ktorú je zodpovedná vláda. Vládna kríza nie je podľa nej následkom náhody. „Je to dôsledok veľmi konkrétnych udalostí, krokov a vyjadrení, ktorých podcenenie viedlo k tomu, že náš štát čelí veľkým vonkajším problémom a zároveň vnútornej nestabilite a nejasnému vývoju,“ vyhlásila. Krízy podľa nej nesmú paralyzovať štát. Od Hegera očakáva kroky na zabezpečenie stability vlády alebo aby došlo k umožneniu iných ústavných možností.

„Jednou z možných alternatív v septembri je výmena ministrov,“ dodala. Príčina bola podľa nej identifikovaná pomerne presne. Dodala, že ide už o druhú vážnu vnútropolitickú krízu od volieb. Deje sa v kontexte iných globálnych problémov, ako je inflácia, pandemická, bezpečnostná či energetická kríza. Vnútorné spory sa podľa nej zároveň dejú na pozadí domácich problémov, ktorých nevyriešenie viedlo k štrajkovej pohotovosti samospráv, hrozbe štrajku učiteľov či k hrozbe výpovedí lekárov.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ruská vláda zaradila Slovensko na „zoznam cudzích štátov, ktoré vykonávajú nepriateľské akcie proti ruským diplomatickým a konzulárnym misiám v zahraničí“. Do aktualizovaného zoznamu pribudli aj Grécko, Dánsko, Slovinsko a Chorvátsko. Vládny dokument uvádza aj počet osôb, nachádzajúcich sa na území Ruska, s ktorými môžu diplomatické misie nepriateľských krajín a ich konzulárne úrady uzatvárať pracovné zmluvy. Slovensko má limit stanovený na 16.

V máji minulého roka boli podobné obmedzenia uvalené na diplomatické zastúpenia Spojených štátov a Českej republiky. Ruská vláda v marci 2022 schválila zoznam cudzích štátov a území, ktoré podnikli proti Rusku nepriateľské kroky. Na tomto zozname je 48 krajín: Austrália, Albánsko, Andorra, Spojené kráľovstvo, všetky členské štáty EÚ, Island, Kanada, Lichtenštajnsko, Mikronézia, Monako, Nový Zéland, Nórsko, Kórea, San Maríno, Severné Macedónsko, Singapur, USA, Taiwan, Ukrajina, Čierna Hora, Švajčiarsko a Japonsko.

Zdroj: TASR/Extra plus

Rusko v Mariupole drancuje zásoby ocele, ktorej časť mala byť vyvezená do Británie a krajín Európskej únie. Uviedol to šéf najväčšej ukrajinskej oceliarskej spoločnosti Metinvest. V areáli zničeného metalurgického závodu Azovstaľ v Mariupole a v neďalekom prístave zostala podľa šéfa Metinvestu surová aj povrchovo spracovaná oceľ v hodnote 600 miliónov dolárov. Moskva sa vraj týchto zásob zmocnila a postupne ich odváža nielen na územie samotného Ruska, ale sčasti aj do krajín Ázie a Afriky.

„Nielenže kradnú naše produkty, ale niektoré z nich už patria európskym zákazníkom,“ povedal výkonný riaditeľ Metinvestu Jurij Ryženkov. Ukrajinská strana podľa neho ruské drancovanie v rámci možností dokumentuje, aby mala podklady na podanie žalôb. Azovstaľ a Iľjičov metalurgický kombinát produkovali približne 40 percent všetkej ukrajinskej ocele. Tisíce ton hutnícky spracovaného železa, ktoré podľa Ukrajiny odcudzilo Rusko, si už objednali odberatelia v Británii a krajinách EÚ.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videoprejave oznámil, že Ukrajina má po podpísaní dohody s Ruskom o odblokovaní vývozu na predaj obilie v hodnote približne desať miliárd dolárov a jeho krajina bude mať šancu predať aj súčasnú úrodu. „Približne 20 miliónov ton minuloročnej úrody obilia sa vyvezie. Bude aj šanca predať tohtoročnú úrodu... momentálne máme k dispozícii zásoby obilia v hodnote približne desať miliárd dolárov,“ povedal Zelenskyj.

Vďaka dohode, ktorú sprostredkovali OSN a Turecko, existuje podľa neho šanca zabrániť globálnej potravinovej katastrofe, ktorá by mohla spôsobiť chaos v mnohých krajinách. „Zo strany Ruska môžu nastať nejaké provokácie, pokusy zdiskreditovať ukrajinské a medzinárodné snahy... Ale dôverujeme Organizácii Spojených národov,“ dodal ukrajinský prezident.

Zdroj: TASR/Extra plus