Plán Západu bojkotovať Rusko na zasadnutí skupiny G20 nebol úspešný. V piatok to napísala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová na sociálnej sieti Telegram.

Zacharovová zároveň obvinila zo šírenia klamstiev nemeckú ministerku zahraničných vecí Annalenu Baerbockovú. Tá na stretnutí šéfov diplomacií G20 na indonézskom ostrove Bali kritizovala Moskvu za to, že nemá záujem o dialóg so zahraničnými partnermi po tom, ako šéf ruského rezortu diplomacie Sergej Lavrov po začatí jej prejavu opustil zasadaciu miestnosť.

Lavrov bol podľa Zacharovovej v miestnosti prítomný, keď zasadnutie začalo, a "zhruba o dve hodiny neskôr začal viesť bilaterálne rozhovory s kolegami na rovnakom fóre vo vedľajšej miestnosti". Ostatní ministri boli v danej miestnosti taktiež, keďže sa osobné fóra konajú presne na tento účel, dodala.

Zdroj: TASR/Extra plus

Minister financií a šéf hnutia OĽANO Igor Matovič pripúšťa, že strana SaS povalí 1. septembra tretiu vládu, ktorej je súčasťou. Podľa neho je plán už dávno urobený. "Ono je za tým určite niečo väčšie, vyššia hra, o čom nikto z nás ani netuší. Dohoda s niekým, komu tretie povalenie vlády SaS-kou mimoriadne vyhovuje," uviedol na sociálnej sieti. Matovič odmieta, že by sa pri schvaľovaní rodinného balíčka porušila koaličná zmluva. SaS si podľa neho vymýšľa. "Konali sme vyslovene so súhlasom SaS," dodal.

SaS vypovedala koaličnú zmluvu, novú očakáva do konca augusta, chce ju prepracovať na základe aktuálnej politickej situácie, žiada odchod Igora Matoviča z vlády. To OĽANO odmieta, za Matovičom stojí. Spor v koalícii sa opäť vyostril po tom, ako poslanci Národnej rady SR prelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej pri tzv. protiinflačnom balíku z dielne ministra financií a lídra OĽANO Matoviča.

Zdroj: TASR/Extra plus

Prezidentka Zuzana Čaputová prijala pozvanie na najväčší slovenský hudobný festival Pohoda. V závere diskusie dostala otázku, či bude kandidovať na post prezidentky aj v roku 2024. Ešte pred jej odpoveďou sa z hľadiska ozval dvojminútový gradujúci hlasný potlesk, ktorý hlavu štátu rozcítil. S roztraseným hlasom najprv všetkým účastníkom Pohody za podporu poďakovala. „Nemyslím si, že je ten čas, kedy sa mám rozhodnúť,“ povedala na otázku.

Čaputová by sa chcela na Ústavný súd (ÚS) SR pre protiinflačný balíček obrátiť budúci týždeň. Hlava štátu zopakovala, že pri protiinflačnom balíčku namieta legitímnosť využitia skráteného legislatívneho konania v prípade opatrení, ktoré majú platiť od januára 2023. "Bolo dosť času neurobiť to v skrátenom legislatívnom konaní a neobísť všetky potrebné procesy," skonštatovala. Balíček má podľa nej aj viaceré hmotnoprávne nedostatky.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal v sobotu veľvyslancov v Nemecku, Českej republike, Maďarsku, Nórsku a Indii. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie zverejnené na stránke ukrajinskej prezidentskej kancelárie.

Dôvod pre odvolanie diplomatov sa vo vyhlásení neuvádza. Nie je jasné ani to, či títo ambasádori dostanú nové diplomatické posty.

Odvolaný veľvyslanec v Nemecku Andrij Meľnyk nedávno vyvolal pobúrenie svojimi výrokmi týkajúcimi sa niekdajšieho vodcu ukrajinských nacionalistov Stepana Banderu.

V rozhovore s nemeckým novinárom Meľnyk poprel, že by Bandera niesol zodpovednosť za masové vyvražďovanie židovského a poľského obyvateľstva v období druhej svetovej vojny.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí sa od jeho vyjadrení dištancovalo, pričom ich označilo za Meľnykov osobný názor. Podľa analytikov tým chcelo zamedziť roztržke s Poľskom, ktoré patrí medzi hlavných podporovateľov Ukrajiny.

Zdroj: TASR/Extra plus

Prezidentka SR Zuzana Čaputová je v kontakte s predstaviteľmi vládnej koalície v súvislosti s aktuálnou politickou krízou. Chce sa stretnúť aj s premiérom Eduardom Hegerom (OĽANO), zaujíma sa o to, ako bude zabezpečený riadny chod ústavných orgánov. Termín zatiaľ nešpecifikovala. Prezidentka to uviedla v diskusii so Štefanom Hríbom zo série Café Európa na festivale Pohoda.

"Spôsob fungovania, prijímania opatrení, nereflektovanie na jednotlivé krízy - týmto spôsobom sa ďalej ísť nedá. Vyžaduje si to reštart. Dúfam, že ten bude k prospechu tejto krajiny," skonštatovala.

Je podľa nej ťažké odhadnúť, ako sa bude situácia vyvíjať ďalej. Riešenia majú podľa prezidentky v rukách predstavitelia koalície. "Všetci za to platíme vysokú daň. Tento spor akoby nemal stále víťaza, ale iba nás všetkých porazených," dodala.

Zdroj: TASR/Extra plus

Minister hospodárstva a šéf SaS Richard Sulík sa má budúci týždeň pre koaličnú krízu stretnúť s premiérom Eduardom Hegerom (OĽANO). Premiérovi chce zároveň v pondelok (11. 7.), najneskôr v utorok (12. 7.) odoslať list s informáciou o odchode SaS z koalície. "My sme koalíciu opustili, pretože nevidíme žiaden zmysel v ďalšom fungovaní, naopak, vidíme mnoho problémov. Zároveň hovoríme, že sme pripravení sa dohodnúť na novej koalícii s novou zmluvou," skonštatoval.

Vláda, ktorá by mala fungovať podľa novej koaličnej zmluvy, musí podľa Sulíka splniť viacero podmienok. Okrem odchodu ministra financií Igora Matoviča z vlády požaduje strana napríklad vyriešenie platu učiteľov, valorizáciu platov zdravotníkov či zamestnancov štátu o infláciu. Požiadavky považuje za primerané a premyslené. "Ak nedôjde k dohode na novej koalícii a koaličnej zmluve, z ktorej jasne vyplynie, že Igor Matovič už nebude vo vláde, tak my štyria ministri z SaS podáme demisie," zdôraznil.

Zdroj: TASR/Extra plus

Vicepremiér a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) by si mohol pri odchode do opozície podľa sociologičky a bývalej premiérky SR Ivety Radičovej posilniť pozíciu, ak sa zvyšok koalície nerozhodne spolupracovať s fašistami. Uviedla to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Je však podľa nej potrebné uvedomiť si, dokedy to občan znesie.

"Sulík si vie posilniť pozíciu, keď bude 'bartrovať' schvaľovanie zákonov, pokiaľ sa zostávajúci zvyšok koalície nerozhodne naplno kooperovať s fašistami v parlamente," skonštatovala Radičová. Je podľa nej otázkou, aký zmysel bude mať menšinová vláda pre občanov. "Budú sa naozaj presadzovať zákony, ktoré nevyhnutne potrebuje prijať?" pýta sa.

Počítať podľa nej treba aj s tým, dokedy občan znesie spory predstaviteľov v koalícii. Poukázala pritom na niekdajšiu krízu počas vlády Igora Matoviča. Situácia sa aj v súčasnosti nesie v rovnakom duchu. "Osobné rivality prevyšujú nad tým, čo Slovensko potrebuje nevyhnutne riešiť," podotkla.

Zdroj: TASR/Extra plus

Aljaška je naša! Viaceré bilbordy s týmto sloganom prekvapili obyvateľov sibírskeho mesta Krasnojarsk. Objavili sa vo štvrtok, deň potom, čo predseda Štátnej dumy Viačeslav Volodin tvrdil, že Rusko by si mohlo vziať späť Aljašku ako odvetu za ekonomické sankcie uvalené na Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu. Píše o tom portál Newsweek. Rusko predalo územie Spojeným štátom v roku 1867.

„Nech si Amerika navždy zapamätá: existuje časť územia, Aljaška... Keď sa začnú pokúšať disponovať s našimi zdrojmi v zahraničí, tak by najprv mali pouvažovať, že aj my si máme čo vziať späť," vyhlásil Volodin počas zasadnutia Dumy. Guvernér Aljašky Mike Dunleavy však na Twitteri odkázal: „Ruským politikom, ktorí sa domnievajú, že si môžu vziať späť Aljašku: Veľa šťastia."

Zdroj: Newsweek/Extra plus

Na festivale politickej piesne Pohoda na trenčianskom letisku sa zúčastnila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Zaznelo tam jej vyjadrenie, že za posledné roky ju najviac zarmútila „miera nenávisti k jej osobe, s ktorou sa stretla“. Na jej slová zareagovala predsedníčka strany NAS Anna Belousovová.

„Svojou odpoveďou len dokázala, že ona na funkciu prezidenta nedorástla. Je to odpoveď sebastrednej osoby, ktorá v čase obrovskej krízy s negatívnymi až drastickými sociálnymi dôsledkami na spoločnosť, v čase vojny, v čase globálnych zmien likvidujúcich istoty ‚starého sveta‘, začne vyplakávať nad tým, ako ju ľudia nemajú radi.

V tej vašej odpovedi je zároveň skrytá aj príčina tej nelásky ‚poddaných‘, pani prezidentka. Lebo vy im nie ste schopná rozumieť. A preto nie ste schopná im ani pomôcť. Na funkciu prezidenta nestačí mať kopu poradcov, naklonených médií a vplyvných zahraničných spojencov. Dobrý prezident musí mať predovšetkým rád svoj národ, rád viac ako seba!“

Zdroj: FB A. Belousovovej/Extra plus

Ukrajina vyjadrila „hlboké sklamanie“ z rozhodnutia Kanady vrátiť opravenú turbínu používanú v plynovode Severný prúd 1 (Nord Stream 1) vedúci z Ruska do Nemecka. Ukrajinské ministerstvá energetiky a zahraničných vecí vyzvali kanadskú vládu, aby zmenila svoje rozhodnutie. Vrátenie turbíny by podľa ich vyhlásenia znamenalo prispôsobenie sankcií uvalených na Moskvu „rozmarom Ruska“.

Kanadské ministerstvo prírodných zdrojov oznámilo, že turbínu po opravách vykonaných v Kanade vrátia do Nemecka s cieľom zaistiť pokračovanie energetických dodávok dovtedy, kým Európa nebude môcť ukončiť svoju závislosť od ruského zemného plynu. Kanadská vláda uviedla, že vydáva „časovo obmedzené a odvolateľné povolenie“ na vyňatie vrátenia turbíny zo sankcií, ktoré zaviedla proti Rusku.

Zdroj: TASR/Extra plus

Parlament Českej republiky podporí sériou aktivít priority českého predsedníctva v Rade EÚ. Uviedla to predsedníčka Poslaneckej snemovne Markéta Pekarová Adamová. Spomenula aj význam Vyšehradskej štvorky v rámci EÚ po tom, ako ročné predsedníctvo V4 od 1. júla prebrala Slovenská republika. Vyjadrila sa, že v posledných mesiacoch maďarského predsedníctva V4 boli aktivity zoskupenia utlmené a prišlo k sérii zrušených stretnutí. „Nie je možné ignorovať, že jeden z našich partnerov v tejto skupine má k vojne, ktorú bezdôvodne rozpútal Vladimir Putin, iný prístup ako tie ostatné,“ vysvetlila.

Členovia V4 by podľa nej mali hľadať spoločnú cestu napríklad s baltskými krajinami, prípadne s ďalšími, ktoré vidia, „kto je v tomto konflikte jasným agresorom a teda aj to, s kým netreba obchodovať“. Dodala, že je na Maďaroch samotných, ako sa bude ich krajina ďalej vyvíjať. „Neteší nás, že aj keď sme v jednej rodine európskych krajín a v NATO, máme v tejto veci niekoho, kto lavíruje,“ odkázala.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ukrajina má našu plnú podporu, a preto jej vstup do EÚ vrátane Moldavska plne podporujem, vyhlásil slovenský minister vnútra Roman Mikulec na rokovaní ministrov vnútra členských krajín Európskej únie v Prahe. Slovensko podľa Mikulca venuje vysokú pozornosť hrozbám, ktoré vyplývajú z ruskej agresie na Ukrajine. „Od začiatku krízy je každá osoba, ktorá prekročí vonkajšiu hranicu Európskej únie, kontrolovaná v národných informačných systémoch, ako aj v informačných systémoch EÚ a Interpolu,“ vysvetlil Mikulec. Pripomenul, že Slovensko vyslalo dve skupiny forenzných expertov na pomoc pri vyšetrovaní vojnových zločinov na Ukrajine.

Eurokomisárka pre vnútorné veci Ylva Johanssonová hovorila o možných dôsledkoch vojny na bezpečnosť Európskej únie: „Budeme čeliť pašovaniu strelných zbraní z vojnových území do EÚ, ale aj obchodovaniu s ľuďmi. V rámci EÚ musíme preto prehodnotiť bezpečnostnú politiku a zintenzívniť spoločné operatívne akcie; potrebujeme pracovať v on-line priestore.“

Zdroj: TASR/Extra plus

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v pondelok v Budapešti zvolal 135 poslancov parlamentu z frakcií vládnych strán Fidesz a KDNP, aby ich informoval o vývoji európskej hospodárskej krízy a o inflácii, ako aj o vývoji cien energií. Premiér na konzultáciách s poslancami podčiarkol, že jeho kabinet bude v nadchádzajúcich mesiacoch pokračovať aj v čase krízy v práci na ochrane pracovných miest, rodín a dôchodcov, ale aj na ochrane nízkych režijných nákladov domácností.

Maďarský ministerský predseda minulý týždeň na Facebooku poznamenal, že rastúce ceny energií oslabujú Európu. „Počas vojny už pomaly nebude otázka, koľko stoja energie, ale či vôbec bude k dispozícii plyn alebo ropa. Maďarsko má dodávky energií zabezpečené. Máme a budeme mať zemný plyn a máme zaručené aj dodávky ropy,“ napísal Orbán.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ukrajina zhromažďuje miliónové bojové sily vybavené západnými zbraňami s cieľom opätovne dobyť juh krajiny obsadený ruskou armádou. Uviedol to ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov pre britský denník The Times. Podľa ministra nariadil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ozbrojeným silám, aby opätovne dobyli pobrežné oblasti, ktoré sú životne dôležité pre hospodárstvo krajiny.

„Chápeme, že z politického hľadiska je to pre našu krajinu veľmi potrebné. Prezident dal najvyššiemu armádnemu veliteľovi príkaz vypracovať plány. Následne si svoju úlohu robí generálny štáb, ktorý hovorí, že na dosiahnutie tohto cieľa potrebujeme XYZ,“ povedal Reznikov. „Píšem listy partnerom v partnerských krajinách, generáli hovoria o tom, prečo potrebujeme tieto druhy zbraní, a potom budú urobené politické rozhodnutia,“ priblížil minister.

Zdroj: TASR/Extra plus

Šéf Kremľa Vladimir Putin podpísal v pondelok výnos, ktorý uľahčí získanie ruského občianstva obyvateľom celej Ukrajiny. Výnos nariaďuje, aby bolo „všetkým občanom Ukrajiny“ zaručené „právo požiadať o získanie občianstva Ruskej federácie zjednodušeným spôsobom“. AFP pripomína, že Putin už v máji urýchlil proces získavania ruského občianstva pre obyvateľov dvoch ukrajinských oblastí - Chersonskej na juhu, ktorá je takmer celá pod úplnou kontrolou ruských síl, a Záporožskej na juhovýchode, ktorú Moskva kontroluje čiastočne.

O mesiac neskôr sa tam údajne začali rozdávať prvé ruské pasy, píše agentúra AP. V roku 2019 bol takýto dekrét prijatý po prvý raz, a to pre obyvateľov Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky. Ruské pasy v týchto oblastiach odvtedy údajne dostalo vyše 720-tisíc osôb. Putin tvrdí, že ruské jednotky chcú oslobodiť po rusky hovoriace obyvateľstvo Donbasu.

Zdroj: TASR/Extra plus

Eduard Heger sa bude usilovať o vyriešenie koaličnej krízy a o pokračovanie štvorkoalície. Premiér o tom napísal na sociálnej sieti po tom, ako Sulík na sociálnej sieti zverejnil list určený predsedovi vlády. „Prekvapilo ma, že osobný list, ktorý som dnes obdržal od Richarda Sulíka cez chatovaciu aplikáciu Signal, predseda SaS vzápätí zverejnil na sociálnej sieti,“ uviedol Heger s tým, že Sulík mu mal stanovisko odovzdať osobne. Premiér kritizuje i to, že z médií sa dozvedel aj o vypovedaní koaličnej zmluvy stranou SaS.

Z takéhoto prístupu sa Hegerovi javí, že Sulíkovi nejde o hľadanie riešenia za spoločným stolom. „Ale skôr o snahu viesť predčasnú politickú kampaň s cieľom dosiahnuť lepší volebný výsledok, aký mala SaS vo voľbách v roku 2020,“ doplnil. Postup strany SaS považuje za nekorektný voči partnerom a nezodpovedný voči občanom. „Napriek tomu budem pokračovať v snahách o vyriešenie tejto koaličnej krízy a pokračovaní štvorkoalície,“ dodal Heger.

Zdroj: TASR/Extra plus

Dovoz ruskej ropy do Indie vzrástol minulý mesiac na rekordných približne 950-tisíc barelov denne. Ruská ropa sa tak podieľala na celkovom indickom dovoze tejto suroviny takmer pätinou. Pozícia Ruska, ktoré od sankcií západných krajín presmerováva vývoz surovín do Ázie, sa zlepšila aj za celý 2. kvartál. Podiel ruskej ropy na dovoze tejto komodity do Indie dosiahol v 2. štvrťroku 14,1 percenta, čím sa Rusko dostalo v rebríčku najväčších dodávateľov na tretie miesto.

Podľa analytikov sa India chce vyhnúť rovnakej chybe, akú urobila v minulosti, keď pristúpila na americké sankcie proti Iránu a dovoz ropy z tejto krajiny zastavila. Potom už len sledovala, ako susedná Čína, jej najväčší regionálny konkurent, pokračuje v nákupoch iránskej ropy a ekonomicky z toho ťaží. Aj keď si India cení dobré vzťahy s USA a Západom, jej predstavitelia tvrdia, že na prvom mieste sú záujmy krajiny. A v tejto súvislosti uviedli, že Rusko je v rámci energetickej spolupráce väčším priateľom ako USA.

Zdroj: TASR/Extra plus

Predseda vlády Eduard Heger dostal pozvanie na stretnutie od prezidentky Zuzany Čaputovej. „Predseda vlády dostal pozvanie a plánuje stretnutie s prezidentkou, presný termín budeme komunikovať po jeho stanovení,“ priblížili z Úradu vlády SR. Prezidentka avizovala, že sa chce v súvislosti s aktuálnou politickou krízou stretnúť s premiérom, počas diskusie na festivale Pohoda. Zaujíma ju, ako bude zabezpečený riadny chod ústavných orgánov.

Spor v koalícii sa opäť vyostril po tom, ako poslanci NR SR prelomili veto prezidentky pri tzv. protiinflačnom balíku z dielne ministra financií a lídra OĽANO Igora Matoviča. SaS minulý týždeň vypovedala koaličnú zmluvu, požaduje vypracovanie novej do konca augusta a odchod Matoviča z vlády. OĽANO požiadavku odmieta. SaS avizovala, že pri nenaplnení jej podmienok podajú ministri zo strany demisiu. Matovič hovorí, že liberáli takto v septembri povalia vládu. Podľa SaS však ich demisia nebude znamenať pád vlády, predčasné voľby a ani koniec koalície.

Zdroj: TASR/Extra plus

Richard Sulík a generálny riaditeľ SPP Richard Prokypčák zvolali tlačovú konferenciu k aktuálnej situácii s plynom na Slovensku. Informovali, že Slovenský plynárenský priemysel už má v zásobníku dostatočné množstvo zemného plynu na pokrytie nadchádzajúcej vykurovacej sezóny. „V ktoromkoľvek zásobníku sa nachádza viac plynu, než budeme potrebovať,“ vyhlásil minister hospodárstva.

Spolu so zásobami iných slovenských firiem je zabezpečená spotreba pre všetkých odberateľov vrátane firiem. „Oproti celoročnej spotrebe máme v zásobníkoch 49 percent plynu,“ povedal Sulík. Ďalšie natláčanie plynu do zásobníka by podľa neho nebolo efektívne, pretože množstvo je dostatočné aj v prípade, keby sa dodávky plynu z Ruska neobnovili. SPP bude podľa Sulíka nakupovať ďalší plyn na uskladnenie iba v prípade, že to bude cenovo výhodné.

Zdroj: TA3/Extra plus

Európska únia od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z 24. februára zmrazila ruské aktíva v hodnote 13,8 miliardy eur. Eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders pred utorkovým neformálnym stretnutím ministrov spravodlivosti členských krajín EÚ v Prahe uviedol, že ide o prostriedky od ruských oligarchov a ďalších subjektov. Dodal, že veľká časť zmrazených aktív, viac než 12 miliárd, pochádza z piatich členských krajín EÚ. Tieto krajiny odmietol menovať.

Pracovná skupina REPO (Russian Elites, Proxies and Oligarchs) na konci júna uviedla, že zmrazila finančné prostriedky ruskej centrálnej banky a ruských oligarchov v celkovej hodnote 330 miliárd dolárov (312,47 miliardy eur). Európska únia zmrazila aktíva 98 spoločnostiam a 1 158 jednotlivcom vrátane ruského prezidenta Vladimira Putina a ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Týmto jednotlivcom takisto zakázala vstup na územie EÚ.

Zdroj: TASR/Extra plus