Mimoparlamentná SNS vyzýva ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS), aby bezodkladne začal rokovania s Gazpromom o dodávkach plynu. Súčasne mu podáva pomocnú ruku pri týchto rokovaniach. "Minister hospodárstva Sulík svojvoľne v máji oznámil, že Slovenský plynárenský priemysel prechádza na odbery iných dodávateľov plynu už toto leto," uviedla SNS. Zároveň tvrdí, že sny o odbere skvapalneného plynu zo Spojených štátov amerických sa postupne rozplývajú. "Spojené štáty nie sú schopné dodržiavať termíny a ceny skvapalneného plynu sú niekoľkokrát väčšie ako cena plynu z Ruskej federácie. Severské štáty nie sú schopné dodržiavať objemy dodávok. Minister Sulík hazarduje s cenou plynu na budúci rok a už dnes alibisticky oznamuje, že pre niektoré domácnosti môže byť plyn drahší ako 50 percent," poznamenali národniari. SNS vyzýva ministra hospodárstva, aby nehazardoval s cenami plynu slovenských domácností a veľkoodberateľov.

Zdroj: TASR/Extra plus

Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa zaujímala o odborné názory na ústavnosť referendových otázok, ktoré ako súčasť petície predstavila opozičná strana Smer-SD. V piatok (17.6.) o nich hovorila s viacerými ústavnými právnikmi a expertmi. Informovala o tom na sociálnej sieti.

Opozičný Smer-SD spustil minulý týždeň petičnú akciu k referendu, všeľudové hlasovanie by chcel spojiť s jesennými voľbami 29. októbra.

Prvá otázka má znieť: "Súhlasíte s tým, že vláda SR má bezodkladne podať demisiu?". Druhá otázka má znieť: "Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady (NR) SR je možné uskutočniť referendom alebo uznesením NR SR?". Politickú podporu referendu podľa predsedu strany Roberta Fica deklarovali mimoparlamentné strany Hlas-SD, SNS a Republika.

Zdroj: TASR/Extra plus

Slovensko bude rokovať s Českom o podmienkach ochrany svojho vzdušného priestoru. Ministerstvo obrany Českej republiky o tom informovalo na webovej stránke po sobotnom stretnutí slovenského ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽANO) a českej šéfky rezortu obrany Jany Černochovej. "Minister Naď mi odovzdal list, žiadosť, aby sme na nejakú dočasnú dobu boli schopní zaistiť ochranu vzdušného priestoru Slovenskej republiky. Teraz budeme rokovať o podmienkach," uviedla Černochová. Ako spresnil slovenský minister, pôjde o trilaterálny projekt Česka, Slovenska a Poľska. "Som veľmi vďačný, že sa Česi a Poliaci rozhodli pomôcť prevziať zodpovednosť za náš vzdušný priestor," skonštatoval. Minister obrany SR už koncom apríla informoval, že Poľsko je pripravené po uzemnení stíhačiek MiG-29 a do dodania nových stíhacích lietadiel F-16 chrániť vzdušný priestor SR. Neskôr rezort potvrdil, že o ochrane slovenského neba plánuje rokovať aj s Českou republikou.

Zdroj: TASR/Extra plus

Vojna na Ukrajine by mohla trvať celé roky, varoval generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. V rozhovore pre nedeľňajšie vydanie nemeckého denníka Bild zároveň opätovne vyzval západné krajiny, aby poskytovali Kyjevu podporu dlhodobo. "Musíme byť pripravení na to, že to bude trvať roky," povedal Stoltenberg. "V našej podpore Ukrajine nesmieme poľaviť, aj keď je cena vysoká – nielen z hľadiska vojenskej podpory, ale tiež z dôvodu rastúcich cien energií a potravín." Šéf NATO pre Bild zdôraznil, že ceny potravín a pohonných hmôt nie sú ničím v porovnaní s cenou, ktorú denne platia Ukrajinci na frontovej línii. Podľa jeho slov "by sme museli zaplatiť ešte vyššiu cenu", ak by ruský prezident Vladimir Putin dosiahol svoje ciele na Ukrajine. V interview zopakoval apel, aby členské krajiny NATO naďalej dodávali zbrojnú techniku Kyjevu, čo podľa neho "zvyšuje pravdepodobnosť, že Ukrajina dokáže vytlačiť Putinove jednotky z Donbasu".

Zdroj: TASR/Extra plus

Slovenská národná strana ocenila najvyšším straníckym vyznamenaním Radom Martina Rázusa Ing. arch. Jaroslava Pašku in memoriam.

„Jaroslav Paška bol nebojácnym politikom, ktorý tri desaťročia hájil farby Slovenskej národnej strany. Zastupoval ju nielen v slovenskom parlamente ale i v Bruseli. Často otváral nadčasové témy. S Jaroslavom Paškom sme sa nečakane rozlúčili minulý rok. Najvyššie stranícke vyznamenanie Rad Martina Rázusa je ocenením jeho práce, poďakovaním a vzdaním úcty.

Jaroslav Paška bol prvým podpredsedom Slovenskej národnej strany. Na znak úcty k jeho osobe sa Slovenská národná strana zaviazala prostredníctvom svojho predsedníctva, že už nebude menovať do funkcie prvého podpredsedu žiadnu tretiu osobu. Jaroslav Paška ostane pre nás symbolom skromnosti a čestnosti,“ uviedla vo vyhlásení strana SNS.

Zdroj: SNS/Extra plus

Maďarská vláda rozhodla o predĺžení platnosti nariadenia o úradných cenách základných druhov potravín a pohonných látok do 1. októbra. Podľa spravodajcu TASR v Budapešti to oznámil vo štvrtok na Facebooku predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.

Aktuálne moratórium na úvery a zmrazenie úrokových sadzieb v rámci série opatrení, ktorých cieľom je ochrana obyvateľstva, predĺžil kabinet až do 31. decembra 2022.

Maďarská vláda od 15. novembra 2021 nariadila úradnú cenu základných druhov pohonných látok vo výške 480 forintov (1,21 eura) za liter a v rámci politiky znižovania režijných nákladov domácností dostávajú obyvatelia energiu už dlhšiu dobu za fixnú cenu. Začiatkom tohto roka Orbánov kabinet rozhodol aj o regulovaní cien šiestich potravinových produktov.

Zdroj: TASR/Extra plus

Protiinflačný balíček opatrení na pomoc rodinám, ktorý prezidentka Zuzana Čaputová vrátila do parlamentu, musí byť znova schválený či už v pôvodnom znení alebo aj s akceptovaním pripomienok hlavy štátu. V diskusnej relácii RTVS o 5 minút 12 to povedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina). Poslanca Národnej rady (NR) SR a podpredsedu Hlasu-SD Richarda Rašiho Krajniak vyzval, aby zákon podporili.
"Keď je dobrá vec, tak ju podporme," povedal Krajniak. Sme rodina preto podľa neho zahlasuje za prelomenie veta prezidentky. "Sme pripravení ho prelomiť s akceptovaním pripomienok pani prezidentky, ak bude taká dohoda. Ak nebude taká dohoda, tak aj bez akceptovania pripomienok, pretože chcem, aby od 1. júla dostali rodiny s deťmi pomoc," dodal minister.

Zdroj: TASR/Extra plus

Minister financií Igor Matovič (OĽANO) urobí všetko pre to, aby bol prorodinný balíček v Národnej rade SR prijatý a veto prezidentky Zuzany Čaputovej prelomené. Matovič je presvedčený, že prezidentka nepodpísala protiinflačný balíček, pretože ide z jej strany o pomstu. Tvrdí, že prezidentka si vzala za rukojemníkov rodičov s deťmi. S jej rozhodnutím "hlboko" nesúhlasí. V prípade, že bude budúci týždeň v parlamente prelomené veto prezidentky a tá sa obráti na Ústavný súd SR, Matovič tvrdí, že sa jeho rozhodnutia neboja. "Ak bude ústavný súd rozhodovať tak, ako rozhodoval doteraz, tak rodiny podrží," povedal minister financií s tým, že je potrebné prelomiť veto a nechať rozhodnúť ústavný súd. V prípade, ak by bol Matovič v parlamente, tak by za odvolanie ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) nehlasoval. "Aj keby si to zaslúžil," povedal. Zároveň dodal, že Heger je lepším premiérom, ako bol on.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ak by sa prezidentské voľby konali budúci víkend, 15 percent ľudí by za prezidentku určite volilo Zuzanu Čaputovú a pre ďalších 31 percent ľudí by bola jednou z kandidátok, ktorej voľbu by zvažovali. Podľa prieskumu by získala maximálne 46 percent hlasov. Rovnaký počet ľudí uviedlo, že by ju za prezidentku nevolilo. Najväčšiu obľúbenosť si Čaputová drží medzi voličmi Progresívneho Slovensko, vysokú podporu má aj u voličov OĽaNO, z ktorých by ju volilo alebo zvažovalo voliť 80 percent a u voličov SaS, ktorých by bolo 70 percent. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre reláciu Na telo televízie Markíza pripravila agentúra Focus.

Zdroj: Na telo/Extra plus

Na Slovensku je v rámci posilnenej predsunutej prítomnosti NATO aktuálne 1089 spojeneckých vojakov. Schválený mandát umožňuje pôsobenie spolu najviac 3000 vojakov aliancie. Zo Spojených štátov prišlo na Slovensko 354 vojakov, z Nemecka 275, Česká republika, ktorá je veliacou krajinou skupiny, vyslala zatiaľ 246 vojakov, Holandsko má aktuálne na Slovensku 111 a Slovinsko 103 vojakov.

Výstavba kontajnerového a stanového mesta v Lešti a Sliači, ktorú už odobrila vláda, je momentálne v štádiu prípravy verejného obstarávania. „Po jeho uskutočnení sa začne s realizačnou časťou projektu, pričom dodávky by sa mali uskutočňovať vo viacerých fázach. Predpokladáme, že lokality by mali byť vybavené stanmi a kontajnermi v požadovanej kapacite do konca roka 2022,“ uviedla hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková. Vláda na vybudovanie ubytovacích kapacít vyčlenila pre rezort vyše 31 miliónov eur.

Zdroj: TASR/Extra plus

Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus vyzval vlády štátov sveta, aby nenadobúdali dojem, že pandémia choroby COVID-19 sa skončila. Upozornil, že riziká objavenia sa nových nebezpečných variantov nového koronavírusu zostávajú reálne. Podľa agentúry DPA Tedros uznal, že počet nahlásených prípadov covidu a úmrtí klesol o 90 percent v porovnaní s ich maximom v januári. Konštatoval, že aj na základe toho boli v mnohých krajinách zrušené obmedzenia. Upozornil však, že dojem, že pandémia sa skončila, je mylný.

Počas svojho vystúpenia v Indonézii konštatoval, že WHO je stále veľmi znepokojená nedostatočným testovaním na covid. Upozornil, že pre nízku mieru testovania a sekvenovaniu „nevnímame vývoj vírusu“. Tedros tlmočil i obavy, že ponaučenie z pandémie vyvolanej koronavírusom SARS-CoV-2 vyprchá a „cyklus paniky a opomenutí sa bude opakovať“.

Zdroj: TASR/Extra plus

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell vyhlásil, že voči Rusku by mala byť vyvodená zodpovednosť, ak bude naďalej blokovať vývoz životne dôležitého obilia z Ukrajiny.
„Je nepredstaviteľné, že milióny ton pšenice sú zablokované na Ukrajine, zatiaľ čo ľudia vo zvyšku sveta trpia hladom. Toto je skutočný vojnový zločin,“ povedal Borrell novinárom po príchode na zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxemburgu. „Nedokážem si predstaviť, že to bude trvať ešte dlhšie,“ dodal. „Vyzývame Rusko, aby odblokovalo ukrajinské čiernomorské prístavy,“ apeloval.

Borrell je presvedčený, že potravinovú krízu nespôsobujú sankcie, ktoré proti Moskve zaviedla EÚ pre ofenzívu na Ukrajine. „Naše sankcie nie sú zamerané na potraviny, ich predmetom nie sú hnojivá,“ povedal Borrell. „Problémom je ruská blokáda ukrajinského obilia,“ konštatoval. Ukrajina patrí k najväčším producentom obilia na svete. Vývoz cez ukrajinské prístavy sa však zastavil. V silách je zablokovaných vyše 20 miliónov ton obilia.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ukrajinská armáda v pondelok údajne zasiahla vrtné plošiny v Čiernom mori. Prostredníctvom aplikácie Telegram o tom informoval predstaviteľ proruských úradov na Kryme Sergej Aksionov. Agentúra AFP poznamenala, že ide o prvý hlásený zásah proti pobrežnej energetickej infraštruktúre na Kryme od 24. februára, keď Rusko začalo svoju tzv. špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine. Ukrajinská strana sa k vyhláseniam o útoku na vrtné plošiny v Čiernom mori zatiaľ nevyjadrila.

Podľa Aksionova sa v čase údajného útoku na plošinách nachádzalo celkovo 12 ľudí, z ktorých päť sa podarilo zachrániť a traja boli zranení. Pátranie po ostatných pokračuje aj v spolupráci s ruským ministerstvom obrany a Federálnou bezpečnostnou službou (FSB), dodal Aksionov. Aksionov nešpecifikoval, ktoré plošiny boli útokom postihnuté. Spoločnosť Černomorneftehaz ťaží plyn a ropu v deviatich ložiskách, nachádzajúcich sa v Čiernom a Azovskom mori, ako aj na Kryme.

Zdroj: TASR/Extra plus

Advokáta Mareka P. prepustili z väzby. V pondelok o tom rozhodol dozorový prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. „Vykonaním predmetných výsluchov dôvod väzby pominul, preto prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry obvineného z väzby prepustil,“ informoval hovorca Generálnej prokuratúry SR Dalibor Skladan. U obvineného boli súdom konštatované iba dôvody tzv. kolúznej väzby, ktoré mali trvať do vykonania výsluchu presne konkretizovaných osôb. Národná kriminálna agentúra (NAKA) zadržala advokáta Mareka P. 20. apríla. Obvinený je zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny.

Zdroj: TASR/Extra plus

EÚ musí vyvinúť diplomatické úsilie vo svete, aby vysvetlila, že za zvyšujúcimi sa cenami potravín nie sú jej sankcie proti Rusku, ale ruská agresia proti Ukrajine. Uviedol to minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok v rámci zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxemburgu. Korčok potvrdil, že hlavnou témou bola snaha EÚ pomôcť Ukrajine pri vývoze jej obilia. Zdôraznil, že krajiny eurobloku musia lepšie koordinovať všetky kapacity a vyviezť obilie na sever po železnici, najmä do Poľska, a na juh do Rumunska.

Dodal, že na prevoz ukrajinských obilnín je pripravené aj Slovensko, ale je to aj vec konkurencieschopnosti, cien za prepravu obilia a problémom je tiež menší dostatok vagónov, ktorými disponuje slovenská strana. Korčok zároveň upozornil, že vo svete vzniká dojem, akoby hlavným vinníkom rastu cien obilnín boli sankcie EÚ, čo podľa neho nie je pravda. „My sami cítime, že musíme so zvyškom sveta hovoriť podrobnejšie, že problémom nie sú sankcie, ale ruská agresia,“ spresnil.

Zdroj: TASR/Extra plus

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Martin Klus privítal v pondelok na pôde rezortu diplomacie v Bratislave žiakov Základnej školy Karloveská 61. „Už celá generácia mladých ľudí nezažila Slovensko pred vstupom do Európskej únie, oni sa už do mierovej, demokratickej a prosperujúcej EÚ narodili, a preto sú výhody nášho členstva pre nich samozrejmosťou. O to dôležitejšie je vysvetľovať im, že toto všetko nie je nič automatické a ľahko o to môžeme prísť, ak sa o náš spoločný európsky domov nebudeme zaujímať a starať,“ uviedol štátny tajomník M. Klus.

Veľký význam preto štátny tajomník pripisuje vzdelávaniu detí a študentov o fungovaní EÚ a osvete o európskych hodnotách, ktoré sú aj po dekádach inšpiráciou. Dôkazom je aj záujem viacerých európskych krajín o členstvo v EÚ.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ruský prezident Vladimir Putin sa obáva „iskry demokracie“, ktorá by mohla zasiahnuť aj jeho krajinu. Vyhlásil to nemecký kancelár Olaf Scholz. „Putin má očividne strach z toho, že iskra demokracie by mohla padnúť aj na Rusko,“ povedal Scholz v rozhovore pre nemecký denník Münchner Merkur. Ruský prezident podľa Scholza práve preto už roky presadzuje politiku, ktorá má za cieľ rozklad NATO a EÚ: „Chce sa vrátiť k politike zón vplyvu. To sa mu však nepodarí.“

„Ruský prezident musí takisto prijať skutočnosť, že v jeho susedstve je spoločenstvo demokracií a právnych štátov, ktoré sa čoraz viac vzájomne zbližujú,“ dodal kancelár. Scholz takisto opätovne zdôraznil, že Rusko musí stiahnuť svoje sily z Ukrajiny. „Je jasné, že nadiktovaný mier podľa Putinovej vôle je neprijateľný,“ povedal Scholz. Sankcie EÚ proti Rusku zostanú podľa kancelára v platnosti tak dlho, ako bude potrebné.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predstaviteľom Africkej únie povedal, že africký kontinent je rukojemníkom ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá spôsobuje nedostatok potravín a vyvoláva obavy z potravinovej krízy. „Afrika je vlastne rukojemníkom. Je rukojemníkom tých, ktorí rozpútali vojnu proti našej krajine,“ povedal Zelenskyj prostredníctvom videokonferencie.

Svetová potravinová kríza potrvá podľa jeho slov tak dlho ako ruská „koloniálna vojna“. „Vedieme komplexné rokovania na viacerých úrovniach s cieľom odblokovať ukrajinské prístavy. Zatiaľ však pokrok nenastáva,“ povedal Zelenskyj. Ukrajina patrí k najväčším producentom obilia na svete. Kyjev tvrdí, že v ukrajinských prístavoch je v súčasnosti uviaznutých viac ako 20 miliónov ton obilia.

Zdroj: TASR/Extra plus

Generálny tajomník OSN António Guterres na stretnutí signatárov Zmluvy o zákaze jadrových zbraní (TPNW) vo Viedni vyzval na jadrové odzbrojenie: „Poďme zlikvidovať tieto zbrane skôr, ako zlikvidujú ony nás.“ Dodal, že súčasný arzenál 13-tisíc jadrových hlavíc vo svete predstavuje vzhľadom na konflikty a atmosféru nedôveru vážnu hrozbu.

Prezident Medzinárodného výboru Červeného kríža Peter Maurer na stretnutí vo Viedni označil Zmluvu o zákaze jadrových zbraní za „míľnik“. Táto zmluva, ktorá nadobudla účinnosť vlani v januári, zaväzuje krajiny, aby sa nezapájali do žiadnych činností súvisiacich s jadrovými zbraňami. Rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg na stretnutí zdôraznil naliehavosť úplného jadrového odzbrojenia. Rakúsko bolo jedným z iniciátorov tejto zmluvy. K 20. júnu 2022 zmluvu o zákaze jadrových zbraní ratifikovalo alebo k nej pristúpilo 65 štátov. Cieľom tejto medzinárodnej dohody je rozšíriť Zmluvu o nešírení jadrových zbraní z roku 1970.

Zdroj: TASR/Extra plus

Slovenský premiér Eduard Heger v hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o príležitostiach, ktoré sa pri plánovanej obnove Ukrajiny vytvárajú aj pre slovenské firmy, podnikateľov i zamestnancov. „Keď spojíme ukrajinskú húževnatosť, pracovitosť a ukrajinské prírodné zdroje so západným kapitálom, s podnikavosťou a so západnými technológiami, povojnová obnova Ukrajiny bude znamenať významný príspevok k celosvetovému hospodárskemu rastu,“ skonštatoval Heger na sociálnej sieti. Ako vysvetlil, Ukrajina v spolupráci s Európskou úniou pripravuje plán povojnovej obnovy.

„Ak k tomu prirátame príspevky zo Spojených štátov, ale aj z medzinárodných finančných inštitúcií, máme pred sebou bezprecedentný investičný stimul pre 40-miliónový národ, ktorý si svoju slobodu a zvrchovanosť hrdinsky vybojoval v zápase s ruským agresorom,“ uviedol premiér. Myslí si, že podnikatelia, ale aj mimovládne organizácie by mali už dnes premýšľať o tom, čím môžu k povojnovej Ukrajine prispieť.

Zdroj: TASR/Extra plus