Extra plus
2.77K subscribers
4.85K photos
11 videos
2 files
3.86K links
Celoslovenský politicko-spoločenský magazín Extra plus je na mediálnom trhu od roku 2000. Kladie dôraz na politické, spoločenské, ekonomické i kultúrne dianie na Slovensku a v zahraničí.
Download Telegram
Šéf zahraničnej politiky Európskej únie Josep Borrell vehementne obhajoval dodávky zbraní na Ukrajinu. Pre nemecký denník Frankfurter Allgemeinen Zeitung uviedol, že nerozumie ľuďom, ktorí v týchto dodávkach vidia predovšetkým predĺženie vojny: „Pýtam sa týchto ľudí: To, ako sa táto vojna skončí, nehrá žiadnu rolu? Majú Ukrajinci padnúť na kolená, roztrhaní na kusy Rusmi? To je to, čo chcete?“ „Vojny sa končia rokovaním. K rokovaciemu stolu sa však musí prísť z pozície sily, a teraz ide o to, aby sa Ukrajinci do tejto pozície dostali,“ dodal.

Šéf európskej diplomacie zároveň vylúčil, že by EÚ mohla pri takýchto rokovaniach vystupovať v úlohe sprostredkovateľa. „Rusi to nebudú akceptovať, rovnako ako by sme my v úlohe sprostredkovateľa neakceptovali Rusko,“ podotkol. „Turecko tu odvádza celkom dobrú prácu. Má dobré vzťahy na oboch stranách. Najlepšia by bola, samozrejme, OSN.“

Zdroj: TASR/Extra plus
Tranzit ruského plynu do Európy cez jeden z kľúčových vstupných bodov na ukrajinskom území, stanicu Sochranovka, sa v stredu zastavil. Doteraz ruský plyn aj napriek konfliktu normálne prúdil do Európy cez ukrajinské územie cez oba vstupné body Sochranovka aj Sudža, aj keď objemy boli väčšinu času nižšie, než predpokladajú tranzitné kontrakty.

Ukrajinský prevádzkovateľ plynovodov GTSOU deklaroval „vyššiu silu“ (force majeure) a uviedol, že od stredy sa zastavia dodávky plynu cez Sochranovku. Hovorca Gazpromu dodal, že nemá dôkazy o vyššej sile. Rezervácie na prepravu ruského plynu do Európy cez stanicu Sudža dosiahli v stredu 72 miliónov kubických metrov. To je výrazne menej v porovnaní s uplynulými rokmi. V utorok predstavoval celkový objem ruského plynu smerujúceho cez Ukrajinu do Európy 95,8 milióna kubických metrov. Dodávky cez Ukrajinu na Slovensko cez hraničný bod Veľké Kapušany by podľa aktuálnych údajov mali klesnúť o 18 percent.

Zdroj: TASR/Extra plus
Poľský premiér Mateusz Morawiecki označil ruského prezidenta Vladimira Putina za nebezpečnejšieho, než bol nemecký nacistický vodca Adolf Hitler či sovietsky líder Josif Vissarionovič Stalin. Podľa neho má Putin oproti Hitlerovi a Stalinovi k dispozícii ničivejšie zbrane a tiež sociálne siete, prostredníctvom ktorých „nakazil internet miliónmi dezinformácií“. Podľa neho je preto „jedinou šancou pre Rusko a civilizovaný svet deputinizácia – podobne ako kedysi v Nemecku denacifikácia“.

„Putinova ideológia ‚ruského svetaʻ je dnešným ekvivalentom komunizmu a nacizmu v 20. storočí,“ napísal Morawiecki. Táto ideológia podľa poľského premiéra vedie k tomu, že Rusko si pre seba vymýšľa osobitné práva, a tým predstavuje hrozbu nielen pre Ukrajinu, ale aj pre celú Európu. Morawiecki je preto presvedčený, že túto ideológiu treba „úplne vykoreniť“. „Ak Putina nezastavíme, pošle svoje vojská ďalej do Európy,“ varoval Morawiecki.

Zdroj: TASR/Extra plus
Európska komisia nemá návrh, ktorý by riešil negatívne vplyvy embarga na dovoz ruskej ropy, a preto bude maďarská vláda aj naďalej trvať na tom, aby dovoz ropy ropovodom dostal výnimku. Uviedol maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó. „Za návrh embarga budeme hlasovať iba v prípade, ak Brusel predloží návrh na riešenie tohto tohto problému, ktorý sám vytvoril,“ povedal šéf maďarskej diplomacie. Podľa jeho slov by bruselský návrh odstavenia dovozu ruskej ropy zruinoval energetickú bezpečnosť.

Maďarská vláda čaká od Európskej komisie riešenia nielen finančne nákladnej transformácie rafinérií a zvýšenia kapacity ropovodu z Chorvátska do Maďarska, ale aj budúcnosti maďarskej ekonomiky. „Zavedenie embarga na dovoz ruskej ropy by bolo reálne iba v takom prípade, že by platilo výhradne pre dovoz po mori a preprava ropovodom by dostala výnimku,“ zopakoval minister.

Zdroj: TASR/Extra plus
Úlohou súčasnej generácie je vrátiť Európu späť do rovnováhy. Inak zostane prísľub spoločnej Európy len ambíciou. Na sociálnej sieti to uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová. Rovnováha musí byť podľa Čaputovej medzi právami ľudí a záväzkami. Tiež medzi tým, čo potrebujú jednotlivci alebo európske štáty, a tým, čo je najlepšie pre Európu ako celok. Ľudia môžu mať rozdielne názory, ale všetci sú viazaní hodnotami slobody, solidarity, právneho štátu a liberálnej demokracie.

Pripomenula slová Donalda Tuska, že každá generácia lídrov musí bojovať za Európu. Povojnová generácia musela prebudovať západnú polovicu kontinentu. „Druhá generácia musela spojiť Západ a Východ po páde železnej opony. Úlohou tej tretej, našej generácie, je splniť prísľub spoločnej Európy,“ poznamenala. Súčasná generácia európskych lídrov je podľa prezidentky generáciou európskych strážcov a ochrancov, a to pred národným sebectvom aj extrémistickými ideológiami.

Zdroj: Ereport/Extra plus
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že konfliktu s Ruskom by sa predišlo, keby jeho krajina bola predtým členom Severoatlantickej aliancie. Povedal to počas videohovoru so študentmi z parížskej univerzity Sciences Po. „Ak by Ukrajina bola pred vojnou súčasťou NATO, nebola by vojna,“ povedal Zelenskyj prítomným študentom.

Ukrajinský prezident takisto varoval, že Kyjevu dochádza trpezlivosť viesť rozhovory s Ruskom. „S každou novou Bučou, s každým novým Mariupolom, s každým novým mestom, kde sú desiatky mŕtvych ľudí, prípady znásilnení, s každým novým zverstvom sa vytráca chuť a možnosť vyjednávať, ako aj možnosť riešiť túto otázku diplomatickým spôsobom,“ povedal. Zelenskyj tiež povedal, že chce obnoviť územnú celistvosť Ukrajiny skôr, ako skončí konflikt s Ruskom. „Keď získame späť všetko, čo nám patrí, ukončíme to,“ dodal.

Zdroj: TASR/Extra plus
Šéf ruskej špionážnej služby Sergej Naryškin prirovnal americké ministerstvo zahraničných vecí k propagandistickej mašinérii, ktorú v časoch druhej svetovej vojny skonštruoval nacistický minister propagandy Joseph Goebbels. Naryškin uviedol, že Spojené štáty šíria na sociálnej sieti Telegram nepravdivé informácie v snahe „diskreditovať“ a „dehumanizovať ruských politikov a vedenie ruskej armády v očiach ruských občanov“.

„Ich konanie má veľa spoločného s tradíciami ministerstva pre ľudovú osvetu a propagandu tretej ríše a s jeho šéfom Josephom Goebbelsom,“ uviedol Naryškin. Rusko podľa agentúry Reuters pravidelne obviňuje Západ z financovania a podporovania protikremeľského hnutia, pričom ruské orgány označili za „zahraničných agentov“ desiatky ľudskoprávnych organizácií a tlačových médií. Toto označenie udeľujú ruské úrady na základe zákona z roku 2012, podľa ktorého sa používa pri každej mimovládnej organizácii prijímajúcej peniaze zo zahraničia.

Zdroj: TASR/Extra plus
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila, že Rusko svojou „barbarskou vojnou proti Ukrajine a znepokojujúcim paktom s Čínou“ predstavuje v súčasnosti najpriamejšiu hrozbu pre svetový poriadok. Von der Leyenová to vyhlásila po rokovaní s japonským premiérom Fumiom Kišidom. Von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel sa v Tokiu zúčastnili na každoročnom kole rokovaní medzi Japonskom a EÚ, ktoré sa tentoraz konalo v čase rusko-ukrajinského konfliktu a obáv z vojenských ambícií Číny.

„Ruská invázia na Ukrajinu nie je len záležitosťou Európy, ale otriasa základmi medzinárodného poriadku vrátane Ázie. To nemožno tolerovať,“ povedal Kišida, ktorého vláda sa pripojila k sankciám Západu voči Moskve. Michel dodal, že partneri chcú prehĺbiť i „konzultácie o čoraz asertívnejšej Číne“. Podľa jeho slov sa Čína musí postaviť na obranu multilaterálneho systému, z ktorého profituje pri svojom rozvoji.

Zdroj: TASR/Extra plus
Príjmy Ruska z ropy tento rok aj napriek bojkotu vzrástli o 50 percent, uviedla Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA). Moskva každý mesiac v tomto roku získala takmer 20 miliárd USD (18,95 miliardy eur), keď objem predaja ropy a ropných produktov dosiahol okolo 8 miliónov barelov (1 barel = 159 litrov) denne, uviedla IEA vo svojej mesačnej správe. A to aj napriek tomu, že pre obchodné reštrikcie prijaté po ruskej invázii na Ukrajinu sa mnohí obchodníci a rafinérie vyhýbajú ruskej rope.

Dodávky z Ruska pokračujú, aj keď Európska únia pripravuje zákaz dovozu a medzinárodné koncerny, ako Shell či TotalEnergies, prisľúbili, že prestanú nakupovať ruskú ropu. Zvýšený záujem o zlacnenú ropu z Ruska majú Čína a India. Aj napriek všetkým problémom Moskva v prvých štyroch mesiacoch 2022 profitovala z vysokých cien ropy. EÚ bola aj napriek sankciám uvaleným na Moskvu v apríli stále najväčším trhom pre ruský export, keď sem smerovalo až 43 percent.

Zdroj: TASR/Extra plus
Spojené štáty a ich spojenci riskujú zvyšujúcou sa vojenskou podporou Ukrajiny vypuknutie konfliktu medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou. Na sociálnej sieti Telegram to napísal podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. „Členské štáty NATO dodávajú zbrane na Ukrajinu, cvičia vojakov na používanie vojenskej techniky zo Západu, posielajú žoldnierov a vykonávajú vojenské cvičenia v blízkosti našich hraníc, čím zvyšujú pravdepodobnosť priameho a otvoreného konfliktu medzi NATO a Ruskom,“ uviedol Medvedev.

„Takýto konflikt vždy niesol riziko, že sa zmení na plnohodnotnú jadrovú vojnu. Toto bude katastrofálny scenár pre všetkých,“ dodal bývalý ruský prezident. Rusko a Spojené štáty disponujú najväčším jadrovým arzenálom na svete. Moskva má podľa posledných údajov 6 257 jadrových hlavíc, zatiaľ čo tri štáty NATO – USA, Francúzsko a Spojené kráľovstvo – disponujú spoločne 6 065 jadrovými hlavicami.

Zdroj: TASR/Extra plus
„Mimoriadne ma teší záujem Švédska a Fínska stať sa súčasťou NATO. Keď sa tak reálne stane, bude to veľký deň pre silnejšiu obranu a bezpečnosť Európy. Treba uznať Putinovi, že jedna vec sa mu naozaj podarila, výrazne posilnil NATO,“ napísal minister obrany Jaroslav Naď obrany na sociálnej sieti. Šéfka parlamentného výboru pre európske záležitosti Vladimíra Marcinková dodala, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa podaril presný opak toho, čo chcel vojenským útokom docieliť: „Nerozdelil nás, spája nás do ešte stabilnejšieho a väčšieho celku.“

Snahy Fínska a Švédska o vstup do NATO sú podľa Andreja Stančíka dobrou správou pre celý svet: „Putinov ťah považujem za geniálny. Podarilo sa mu presvedčiť dve neutrálne krajiny, aby sa pridali do vojenskej obrannej aliancie.“ „Ničím nevyprovokovaný a neodôvodnený útok Ruska na Ukrajine tak vystrašil Fínsko, že prejavilo záujem o vstup do aliancie - a možno sa pridá i Švédsko,“ skonštatoval Tomáš Valášek.

Zdroj: TASR/Extra plus
Ruský prezident povedal, že západné sankcie proti Rusku vyvolávajú celosvetovú ekonomickú krízu. Vladimir Putin na stretnutí o ekonomických záležitostiach uviedol, že západné krajiny „poháňajú pri zavádzaní sankcií príliš veľké politické ambície a rusofóbia“, pritom tieto sankcie „poškodzujú ich vlastné ekonomiky a blahobyt ich vlastných občanov“.

Vyhlásil, že „sankcie vyvolávajú celosvetovú krízu“ a budú viesť k „vážnym následkom pre Európsku úniu a tiež pre niekoľko najchudobnejších krajín sveta, ktoré už čelia nebezpečenstvu hladu“. Podľa jeho slov sú „západné elity ochotné obetovať zvyšok sveta, aby si udržali celosvetovú nadvládu“. Ruský líder trvá na tom, že ruská ekonomika úspešne odoláva vplyvu západných sankcií a že ruské spoločnosti zaplnia medzery, ktoré zostali po stiahnutí západných podnikov.

Zdroj: TASR/Extra plus
Prezidentka SR Zuzana Čaputová vo štvrtok telefonovala s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Hovorili nielen o situácii na Ukrajine a o podpore, ktorú Ukrajinci potrebujú, ale aj o európskej perspektíve tejto krajiny. „Zuzana, cením si podporu, ktorú Slovensko Ukrajine a našim občanom dáva. A cením si aj náš dialóg, lebo má vždy konkrétne výsledky. Ďakujem Slovensku,“ povedal Čaputovej prezident Ukrajiny.

Prezidentka podotkla, že hovorili aj o európskej perspektíve Ukrajiny. „Je vďačný za to, že Slovensko podporuje Ukrajinu aj v tejto ich ambícii. Reagoval tak na naše včerajšie stretnutie s poľským prezidentom Dudom, ktorému som navrhla, aby sme spoločne viedli dialóg s tými členmi Európskej únie, ktorí majú ku kandidátskemu statusu Ukrajiny zdržanlivejší postoj,“ poznamenala Čaputová. Zelenskyj zároveň pozval Zuzanu Čaputovú na návštevu Ukrajiny. Informoval o tom v príspevku zverejnenom na sociálnej sieti Twitter.

Zdroj: TASR/Extra plus
Európska únia poskytne Ukrajine ďalších 500 miliónov eur na dodávky zbraní a ďalšieho vojenského vybavenia. Oznámil to šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, ktorý sa zúčastňuje na zasadnutí ministrov zahraničných vecí skupiny G7 v Nemecku. Celková výška vojenskej pomoci EÚ pre Ukrajinu by sa tak zvýšila na dve miliardy eur. Borrell zároveň vyjadril presvedčenie, že krajinám Európskej únie sa už v najbližších dňoch podarí dohodnúť na šiestom balíku sankcií proti Rusku, ktorý by postupne zaviedol embargo na dovoz ruskej ropy.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian v piatok vyhlásil, že medzi štátmi G7 panuje „veľmi silná jednota“ v tom, že budú poskytovať Kyjevu dlhodobú pomoc pri obrane suverenity Ukrajiny. Táto podpora bude podľa neho pokračovať, až kým Ukrajina v tomto boji nezvíťazí, píše AFP.

Zdroj: TASR/Extra plus
Najvyšší súd (NS) SR prepustil exministra vnútra Roberta Kaliňáka z väzby na slobodu. Senát 5T zrušil predchádzajúce aprílové uznesenie Špecializovaného trestného súdu jednomyseľne. „Trestné stíhanie obvineného považuje senát NS SR vo všetkých bodoch, ktoré sa mu kladú za vinu, za dôvodné, avšak sťažnostný súd – na rozdiel od sudcu pre prípravné konanie, žiadne dôvody kolúznej väzby u obvineného nezistil,“ skonštatovala hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová.

Rozhodnutiu o väzbe predchádzalo podľa hovorkyne oznámenie zaujatosti zo strany všetkých členov senátu, o ktorých iný senát tunajšieho súdu rozhodol 1. mája tak, že nie sú zaujatí. Následne senát rozhodol o námietke zaujatosti podanej obvineným Robertom Kaliňákom voči sudcovi Jurajovi Klimentovi tak, že nie je zaujatý.

Zdroj: TASR/Extra plus
Predseda britskej vlády Boris Johnson pochybuje, že bude možné opätovne normalizovať diplomatické vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom po tom, čo svojím príkazom zaútočiť na Ukrajinu „hrubo porušil“ ľudské práva a medzinárodné pravidlá. Johnson upozornil, že normalizácia vzťahov s Kremľom by bola chyba, pričom poukázal na udalosti po znovupripojení Krymského polostrova k Rusku pred ôsmimi rokmi.

Medzinárodné spoločenstvo vtedy síce konanie ruskej armády odsúdilo a uvalilo na Moskvu sankcie, zároveň však s Ruskom ďalej vyjednávalo a spolupracovalo, čo Kremeľ posmelilo v jeho agresii proti Ukrajine, myslí si Johnson. „Ak by teraz Ukrajinci uzatvorili s Putinom akúkoľvek dohodu, existuje riziko, že by urobil presne to isté. A oni to vedia. Takže nie, žiadna normalizácia vzťahov. Spojené kráľovstvo má v tom úplne jasno,“ povedal britský premiér. Británia v sobotu sľúbila ďalšiu vojenskú a humanitárnu pomoc Ukrajine za 1,3 miliardy libier (1,52 miliardy eur).

Zdroj: TASR/Extra plus
Rozšíriť Severoatlantickú alianciu o Fínsko a Švédsko by bola chyba, povedal turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. „Nemáme na to pozitívny názor,“ uviedol Erdogan v reakcii na správy, že Fínsko a Švédsko zvažujú vstup do NATO. Tieto štáty totiž podľa Erdogana slúžia ako útočiská pre členov Revolučného frontu ľudového oslobodenia či Strany kurdských pracujúcich, ktoré sú v Turecku zakázané. „Škandinávske krajiny sú ako penzióny pre teroristické organizácie,“ povedal Erdogan novinárom v Istanbule.

Turecký prezident ďalej poznamenal, že predchádzajúci lídri jeho krajiny „urobili chybu“, keď v roku 1952 súhlasili so vstupom Grécka do NATO. „My, ako Turecko, nechceme v tejto otázke urobiť ďalšiu takúto chybu,“ zdôraznil. Turecko, ktoré je členskou krajinou NATO, má v Čiernom mori námornú hranicu s Ukrajinou a Ruskom, pričom si udržiava dobré vzťahy s oboma krajinami. Ankara sa preto usiluje fungovať ako mediátor pri riešení konfliktu medzi Kyjevom a Moskvou.

Zdroj: TASR/Extra plus
Nemecký kancelár Olaf Scholz a ruský prezident Vladimir Putin absolvovali telefonický rozhovor. Putin nemeckému kancelárovi povedal, že mierové rokovania blokuje Kyjev, nie Moskva. Scholz vyzval Putina, aby „vzhľadom na závažnosť vojenskej situácie a dôsledky vojny na Ukrajine, najmä v Mariupole“, čo najskôr dosiahol „prímerie s cieľom zlepšiť humanitárnu situáciu a pokročiť v hľadaní diplomatického riešenia konfliktu“.

Scholz tiež Putinovi pripomenul, že Moskva nesie „zodpovednosť“ za prerušenie globálneho zásobovania potravinami. Nemecký kancelár v telefonáte rozhodne odmietol aj tvrdenie Moskvy, „že na Ukrajine je rozšírený nacizmus“. To, že tam „vládnu nacisti“, označil Scholz za nepravdivé. Kremeľ na margo telefonátu Scholza s Putinom informoval: „Pozornosť bola upriamená na pokračujúce hrubé porušovanie noriem medzinárodného humanitárneho práva militantmi vyznávajúcimi nacistickú ideológiu, ich používanie neľudských teroristických metód.“

Zdroj: TASR/Extra plus
Poslanec NR SR Andrej Stančík sa na sociálnej sieti vyjadril k vyhláseniu fínskeho prezidenta a premiérky, ktorí vyjadrili podporu vstupu do NATO. „Považujem to za dobrú správu a som rád, že naša aliancia sa posilní o vyspelú, demokratickú a vzdelanú krajinu, akou je Fínsko. Rovnako by malo nasledovať aj Švédsko. Ako členská krajina by sme ich snahy mali jednoznačne podporiť. Verím, že tak urobia všetky krajiny aliancie. Putinovi sa teda podaril geniálny ťah a presvedčil dve neutrálne krajiny, aby sa pridali do vojenskej obrannej aliancie. Na druhej strane, veď kto by čakal, že ak bezdôvodne napadnete susednú krajinu a začnete zabíjať jej obyvateľov, ostatní sa radšej pridajú do NATO? Putin ukazuje, že dokáže spájať. Celý svet proti nemu. Šach-mat!“, napísal poslanec Stančík na sociálnej sieti Facebook.

Zdroj: Facebook/Extra plus
Predseda strany SMER – SD Robert Fico zareagoval na sociálnej sieti Facebook na prepustenie Roberta Kaliňáka z väzby s titulkom - Matovičovci zlyhávajú na všetkých frontoch a nezostáva im nič iné, ako nás len pozatvárať, lebo my ticho nebudeme! „Roberta Kaliňáka dnes z väzby pustili, lebo sudcovia nevideli ani jeden jediný dôvod na jeho uväznenie. Vojna však pokračuje. Tak ako my budeme nekompromisní v kritike tejto zločineckej vlády, očakávame, že Matovičovci opäť zneužijú moc, vymyslia si ďalšie neopodstatnené obvinenie a pokúsia sa nás znova zatvoriť, aby sa nás zbavili.

Viac tu: https://www.facebook.com/robertficosk/videos/743746986625406/

Zdroj: Facebook/Extra plus