Extra plus
2.47K subscribers
4.9K photos
11 videos
2 files
3.91K links
Celoslovenský politicko-spoločenský magazín Extra plus je na mediálnom trhu od roku 2000. Kladie dôraz na politické, spoločenské, ekonomické i kultúrne dianie na Slovensku a v zahraničí.
Download Telegram
SaS počíta s každou alternatívou riešenia koaličnej krízy. Najpravdepodobnejšia je podľa slov lídra liberálov Richarda Sulíka demisia ministrov zo SaS na konci augusta. Uviedol to na stredajšej tlačovej konferencii. Predpokladá, že minister financií Igor Matovič (OĽANO) z vlády neodíde a požiadavky SaS sa nenaplnia.

"Toto sú vážne veci. Ide o to, ako bude naša krajina spravovaná. Teraz sa plašiť a naháňať aktérov k rozhodnutiam by bolo horšie ako počkať," reagoval Sulík na otázku, či má zmysel čakať do konca augusta. Deklaroval podporu vláde Eduarda Hegera (OĽANO). "Ale keď sa nedá, tak sa nedá," povedal s tým, že Matovič je prilepený na svojej stoličke. SaS však na jeho odchode trvá. Podľa Sulíka si preto musia v OĽANO zvážiť, či uprednostnia záujem krajiny alebo svojej strany.

Odmieta, že by SaS začala s predvolebnou kampaňou. Podčiarkol, že koalíciu opustili a majú právo predkladať do parlamentu aj ústavné zmeny.

Zdroj: TASR/Extra plus
Predseda Smeru-SD Robert Fico sa v utorok vyjadril k situácii s pozastavenými dodávkami ruskej ropy na Slovensko, do Českej republiky a do Maďarska. Našťastie, maďarský premiér Viktor Orbán prešiel cez rozum Zelenskému, ale aj Západu. „Dal pokyn maďarskej spoločnosti MOL, aby namiesto Ruska zaplatila tieto tranzitné poplatky Ukrajine. No čo už mala Ukrajina robiť, keď tieto poplatky prišli z členskej krajiny EÚ. Ukrajina musela túto platbu prijať a pravdepodobne ešte dnes bude ruská ropa cez Ukrajinu opäť tiecť. Predstavte si, že by tento problém riešil slovenský premiér Heger. Garantujem vám, že by sa na to vykašlal. Nechal by vyschnúť slovenské pumpy a ešte ako darček by možno pribalil pánovi Zelenskému rozmontovanú atómovú elektráreň či už z Mochoviec alebo Jaslovských Bohuníc. Nemáme suverénnu vládu. Keby som bol predseda vlády, to čo by som povedal Zelenskému by si nedal za klobúk. Nedovoľme, aby ukrajinský prezident ohrozoval národné a ekonomické záujmy SR.

Zdroj: Extra plus
Z výzvy na rozvoj dopravnej štruktúry, vďaka ktorej mohol Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) čerpať vyše 20 miliónov eur, nevyčerpal samosprávny kraj ani euro. Na stredajšej tlačovej konferencii to uviedol Adrian Polóny, ktorý bude v jesenných komunálnych voľbách kandidovať na predsedu BBSK. Súčasné vedenie kraja v reakcii uviedlo, že z eurofondov na rekonštrukciu ciest získalo trojnásobne vyššiu sumu.

"Lunter pripravil náš kraj o 20 miliónov eur. Za ušetrené peniaze, ktoré boli v podstate zadarmo darované tomuto kraju, mohli byť vybudované školy, opravené cesty, chodníky, prípadne nové ambulancie pre lekárov, ktorí nám chýbajú," skonštatoval Polóny.
Podľa Polónyho mal byť kraj neúspešný vo výzve vyhlásenej v roku 2018, ktorá mu na rozvoj dopravnej infraštruktúry umožňovala čerpať vyše 20 miliónov eur z európskych zdrojov. BBSK sa o financie uchádzal s viacerými projektami, ktoré sa týkali rekonštrukcie ciest a mostov v okresoch Brezno, Lučenec či Detva.

Zdroj: TASR/Extra plus
Europoslankyňa a bývalá predstaviteľka strany SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová nevylúčila vstup do prípadného nového politického projektu. Ako lídra si vie predstaviť súčasného ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka (nominant SaS) a v projekte by podľa nej mohol byť aj exminister financií Ivan Mikloš. Uviedla to v utorkovej (9. 8.) relácii televízie Joj Analýzy Na hrane.

Nová strana by sa mala podľa nej snažiť o nerozhodnutých voličov, ktorých počet bude narastať.

SaS je podľa europoslankyne personálne "vykuchaná", nemá potenciál a jej šéf Richard Sulík ju nemá komu odovzdať. Návrat do strany pre ňu nemá veľký zmysel. Ďuriš Nicholsonová tiež uviedla, že ju volal do mimoparlamentného Progresívneho Slovenska (PS) jeho šéf a podpredseda europarlamentu Michal Šimečka. "Nie som si istá, nakoľko by ma úprimne prijali vo vnútri PS tí ďalší ľudia," reagovala. Europoslankyňa si myslí, že SaS chce ísť do predčasných volieb a demaskovali sa tým, že predložili ústavný zákon o dôchodkoch.

Zdroj: TASR/Extra plus
Prvé zásielky pšenice by mali z ukrajinských čiernomorských prístavov vyplávať už na budúci týždeň. Uviedol to v stredu Frederick Kenney, dočasný koordinátor OSN v centre v Istanbule, ktoré bolo zriadené v súlade s dohodou o odblokovaní ukrajinských prístavov a obnovení vývozu obilia. Informuje o tom agentúra AFP. Prvých 12 lodí s obilím, ktoré od dosiahnutia dohody vyrazili z troch ukrajinských čiernomorských prístavov, viezlo podľa jeho slov 370.000 ton kukurice a ďalších potravinových komodít. Náklad lodí, ktorý dosiaľ tvorila najmä kukurica, by sa mal podľa Kenneyho v dohľadnej dobe zmeniť, pričom dominovať by už mala pšenica.

Podľa jeho slov sa tak stane ihneď, ako z ukrajinských vyplávajú všetky lode, ktoré tam boli uviaznuté od začiatku ruskej invázie a dorazia do nich nové, aby odviezli tohoročnú úrodu pšenice. Všetky tri ukrajinské prístavy podľa Kenneyho v dôsledku invázie podstate "zamrzli v čase".

Zdroj: TASR/Extra plus
Členské štáty Európskej únie (EÚ) už nemôžu dovážať uhlie z Ruska. O polnoci zo stredy na štvrtok sa totiž skončilo prechodné obdobie a začalo platiť embargo na import ruského uhlia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Embargo bolo súčasťou piateho balíka sankcií schváleného v apríli a plne vstúpilo do platnosti od štvrtka. Členské štáty EÚ sa dohodli na prechodnom období v dĺžke 120 dní, aby sa firmy z odvetvia mohli na to pripraviť. Cieľom embarga je oslabenie ekonomiky Ruska, ktoré vedie útočnú vojnu na Ukrajine.

Európska komisia (EK) v apríli uviedla, že embargo na dovoz uhlia môže Rusko stáť 8 miliárd eur ročne. Nemecký zväz dovozcov uhlia VdKi aj napriek embargu nepočíta s tým, že by v Európe mohol byť s uhlím problém, keďže na svetovom trhu je k dispozícii. Hlavnými dodávateľmi sú teraz Spojené štáty, Južná Afrika, Austrália, Indonézia a Kolumbia.

Zdroj: TASR/Extra plus
Prezident Policajného zboru Štefan Hamran odmieta kritiku opozičných politikov Denisy Sakovej (Hlas-SD) a Roberta Fica (Smer-SD). Podľa neho dôvera v políciu stúpa, najnovšie prieskumy agentúry AKO ukázali, že polícii dôveruje 62 percent ľudí. Poukázal, že od roku 2013 sa pohybovala dôvera okolo 40 percent. Policajný prezident to uviedol na štvrtkovej tlačovej konferencii.

Policajný prezident je presvedčený, že nielen policajný manažment by mal mať záujem na tom, aby stúpala dôvera v políciu. Aj od politikov očakáva, že nebudú vyvolávať kroky smerujúce k tomu, aby bola dôvera v políciu znižovaná. "Hanbil by som sa kritizovať nový policajný manažment, ak by som mal na čele policajného zboru nominantov, ktorých mali oni," doplnil Hamran.

V reakcii na kritiku exministerky Sakovej, ktorá na sociálnej sieti hodnotila nedostatok policajtov a zhoršujúcu sa nedôveru občanov v políciu a poukazovala, že v PZ chýba 2000 policajtov, uviedol, že to nie je novinka.

Zdroj: TASR/Extra plus
Švajčiarsko v stredu oznámilo, že Ukrajina ho požiadala, aby ju diplomaticky zastupovalo v Rusku. Bern však zdôraznil, že s takýmto krokom bude ešte musieť súhlasiť Moskva. Informuje o tom agentúra AFP. Neutrálne Švajčiarsko už od začiatku ruskej invázie dáva najavo, že je pripravené Ukrajine diplomaticky pomôcť a prevziať úlohu tzv. sprostredkovateľa.

Súhlas Ruska s mandátom ochrannej mocnosti by však mohol byť problematický, keďže Moskvu nahnevala skutočnosť, že Švajčiarsko nasledovalo príklad Európskej únie a uvalilo na ňu sankcie. Moskva teraz údajne spochybňuje, či je ešte možné považovať Švajčiarsko za neutrálne.

Zdroj: TASR/Extra plus
Líder OĽANO Igor Matovič zostane ministrom financií aj po uplynutí ultimáta od strany SaS. Uznieslo sa na tom predsedníctvo hnutia OĽANO, ako aj jeho poslanecký klub. OĽANO zároveň pozvalo predstaviteľov strán "pôvodnej" koalície na piatkové (12. 8.) stretnutie. Informovalo o tom hnutie OĽANO v stanovisku.

"Toto rozhodnutie je nemenné. Igor Matovič vyhral voľby. Dostal mandát na zostavenie koalície pre toto volebné obdobie. Je predsedom strany s najvyšším počtom poslancov v parlamente," odôvodnilo svoje rozhodnutie predsedníctvo a poslanci OĽANO.

Hnutie upozornilo, že Slovensko čelí bezprecedentným výzvam, ako je pandémia, vojna na Ukrajine, utečenecká kríza, extrémna inflácia či rast cien energií. "Je to čas, kedy je potrebné držať spolu, poskytnúť občanom potrebnú oporu a istotu, že ich vláda týmto náročným obdobím bezpečne prevedie," dodalo v stanovisku.

Zdroj: TASR/Extra plus
Slovenský minister obrany Jaroslav Naď na darcovskej konferencii pre Ukrajinu vo štvrtok v Kodani otvoril tému možnej finančnej podpory slovenskému obrannému priemyslu s cieľom navýšenia jeho výrobných kapacít v záujme poskytovania vojenskej pomoci Ukrajine. TASR o tom informovala hovorkyňa rezortu Martina Kovaľ Kakaščíková.

"Ukrajina bude potrebovať našu dlhodobú udržateľnú pomoc. Oceňujeme preto dnešnú príležitosť hovoriť s partnermi o čo možno najlepšom spôsobe realizácie tejto podpory," povedal Naď na konferencii, na ktorej sa z iniciatívy Ukrajiny, Británie a Dánska zúčastnilo 26 ministrov obrany. Vystúpil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a minister obrany Olexij Reznikov.

Naď privítal iniciatívu Británie podporiť Ukrajinu poskytovaním výcviku, techniky aj finančnej pomoci. "Britská strana vidí príležitosť rozšíriť rozsah a oblasti výcviku príslušníkov ukrajinskej armády – či už priamo na území Spojeného kráľovstva alebo inde v Európe," povedal Naď.

Zdroj: TASR/Extra plus
Premiér Eduard Heger (OĽANO) očakáva od koaličných partnerov, že na piatkové stretnutie prídu s presvedčením, že Slovensko potrebuje stabilnú vládu, ktorá sa opiera o fungujúcu parlamentnú väčšinu. Verí v ochotu spolupracovať. Zopakoval možnosť transparentnejších pravidiel fungovania koalície.

"Som presvedčený, že ak na dnešné stretnutie prídeme s ochotou spolupracovať v záujme Slovenska, budeme na dobrej ceste vyriešiť si naše vnútorné problémy," uviedol premiér na sociálnej sieti.

Upozornil, že Slovensko dnes čelí mimoriadnym udalostiam, a to očiste spoločnosti, vojne na Ukrajine, enormnému rastu cien energií či prítomnosti pandémie. "Chcem veriť, že bude splnená aj druhá podmienka na vyriešenie tejto krízy – a to, že sa budeme rešpektovať a počúvať. Je to naša povinnosť voči voličom, ktorí nám dali mandát vládnuť štyri roky a posunúť Slovensko dopredu," doplnil.

Zdroj: TASR/Extra plus
Bez SaS bude vláda Eduarda Hegera (OĽANO) nefunkčná a nebude mať v Národnej rade (NR) SR väčšinu. Predseda vlády to povedal po piatkovom rokovaní koaličných predstaviteľov v súvislosti s vládnou krízou. Heger apeloval na stabilitu a nájdenie riešení, ako zostať jednotní. Uviedol tiež, že všetky štyri strany sa v piatok zhodli, že pri schvaľovaní tzv. rodinného balíčka z dielne Igora Matoviča (OĽANO) nebola porušená koaličná zmluva. Rokovania predstaviteľov koalície budú podľa jeho slov pokračovať o týždeň.

"Bez SaS bude moja vláda nefunkčná, v parlamentne nebude mať väčšinu. Preto je dôležité, aby sme našli jednotu a spoluprácu uvedomujúc si ťažké časy, aby sme vedeli zabezpečiť patričnú podporu občanom SR v ťažkých časoch, ktoré prichádzajú," uviedol premiér. Podčiarkol dôležitosť uvedomovať si, že Slovensko a svet zažívajú bezprecedentnú krízu. "Ak na niečo nie je čas, nie je čas na destabilizáciu. Ak na niečo je čas, je čas na stabilitu a spoluprácu," zdôraznil.

Zdroj: TASR/Extra plus
V piatok o 20.00 h opäť začala prúdiť do Českej republiky ruská ropa. Informuje o tom TASR podľa správy českého servera Novinky.cz, ktorému to potvrdila riaditeľka kancelárie generálneho riaditeľa slovenského prepravcu ropy Transpetrol Linda Vaškovičová.

Na Slovensko tečie ruská ropa už od stredy. Dodávky prerušili minulý týždeň pre problémy s ruskými platbami za tranzit cez Ukrajinu. Príčinu prerušenia dodávok cez ropovod Družba odstránila jedna z európskych bánk, ktorá sa v piatok rozhodla spracovať platbu za tranzit ruskej ropy cez Ukrajinu. Platba pôvodne neprešla na Ukrajinu s tým, že ide o porušenie sankcií proti Rusku.

Ruský prevádzkovateľ ropovodov Transnefť podľa agentúry RIA Novosti, na ktorú sa odvolávajú Novinky.cz, v priebehu piatka uviedol, že banka dostala platbu za tranzit do Česka, čo neskôr potvrdila aj Ukrajina.

Zdroj: TASR/Extra plus
Moskva upozornila Spojené štáty, že v prípade, ak by označili Rusko za "štátneho podporovateľa terorizmu", viedlo by to k vážnemu poškodeniu či dokonca úplnému prerušeniu diplomatických stykov. Informovala o tom v sobotu agentúra Reuters. Riaditeľ sekcie ruského ministerstva zahraničných vecí pre Severnú Ameriku Alexandr Darčijev v piatok podľa štátnej tlačovej agentúry TASS povedal, že prijatím takéhoto rozhodnutia by Washington prekročil bod, z ktorého niet návratu. V júli dvaja americkí senátori navrhujúci prijatie zákona, ktorý by označil Rusko za štát podporujúci terorizmus, navštívili Kyjev a hovorili o záležitosti s prezidentom Volodymyrom Zelenským. Darčijev uviedol, že schválenie takéhoto návrhu by spôsobilo "najvážnejšie vedľajšie škody pre bilaterálne diplomatické vzťahy, až po zníženie ich úrovne a dokonca prerušenie", ako ho citovala TASS.

Zdroj: TASR/Extra plus
Expremiér a líder opozičného Smeru-SD Robert Fico a exminister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) sa pre svoje obvinenie v kauze Súmrak obrátili na generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Žiadajú o zrušenie obvinení podľa paragrafu 363 Trestného poriadku. Fico o tom informoval na sobotnej tlačovej konferencii s tým, že im špeciálna prokuratúra zamietla sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Kritizoval tiež policajného prezidenta Štefana Hamrana, ktorý podľa neho kryje zločincov na Národnej kriminálnej agentúre (NAKA).

"Hneď po tom, ako nám bolo oznámené, že prokurátor zamietol naše sťažnosti proti uzneseniam o vznesení obvinenia, teraz hovorím o Súmraku (...), sme spracovali kvalifikovaný podnet, ktorý bol podaný generálnemu prokurátorovi, kde ho žiadame, aby v súlade s ustanovením paragrafu 363 Trestného poriadku zrušil právoplatné uznesenia o vznesení obvinenia," povedal Fico. Podotkol, že v prípade sťažností rozhodoval "zaujatý" prokurátor Ladislav Masár.

Zdroj: TASR/Extra plus
Ukrajinská strana si prevzala prvé štyri kusy z ôsmich samohybných húfnic Zuzana 2. Tie sa Slovensko prostredníctvom štátnej akciovej spoločnosti Konštrukta Defence, patriacej pod rezort obrany, zaviazalo dodať Ukrajine na základe kontraktu na komerčný predaj, ktorý bol uzatvorený v júni.

"Na základe uzatvorenej obchodnej zmluvy si ukrajinská strana prevzala prvé štyri kusy 155 milimetrovej samohybnej kanónovej húfnice Zuzana 2," potvrdil riaditeľ štátnej akciovej spoločnosti Konštrukta Defence Alexander Gurský. Podľa ministra obrany SR Jaroslava Naďa (OĽANO) sa aj s prispením uzavretia tohto kontraktu Slovensko zaradilo medzi krajiny, ktorých pomoc je pre Ukrajinu najviac citeľná.

Dialóg s ukrajinskými partnermi je podľa Naďa pravidelný, intenzívny a vedený tak, aby bola naša pomoc pre Ukrajinu čo najefektívnejšia, najadresnejšia a v konečnom dôsledku život zachraňujúca.

Zdroj: TASR/Extra plus
Počas sobotného podujatia Stretnutie generácií v obci Kalište v Banskobystrickom okrese, ktorú počas druhej svetovej vojny vypálili nacisti, to povedal predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina). Ako uviedol, je veľmi dôležité, aby sme si takéto udalosti pripomínali. Mnoho ľudí z mladej generácie podľa neho nevie, čo sa v Kališti udialo. "Keď si to nebudeme pripomínať my, tak sa o to mládež ani nebude zaujímať. A nebude si vážiť našu históriu," zdôraznil.

Predseda vlády Eduard Heger (OĽANO) v sobotu pripomenul, že Kalište je miestom nesmierneho hrdinstva v srdci Slovenska. "Občania obce položili vlastný život, postavili sa zlu," podotkol s tým, že v súčasnosti je podľa jeho slov túžba po mieri omnoho bytostnejšia. "Práve preto, že vidíme vojnu u našich susedov na Ukrajine," konštatoval. Z rezortu obrany prišiel vzdať hold všetkým obetiam aj generálny tajomník Ministerstva obrany SR Peter Kozák.

Zdroj: TASR/Extra plus
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok znova vyzval štáty Európskej únie, aby zakázali vydávanie víz ruským občanom. Podľa jeho slov by tak mali zabrániť tomu, že sa EÚ stane "supermarketom" otvoreným pre všetkých s dostatkom financií na vstup. Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore uviedol, že jeho návrh sa netýka Rusov, ktorí potrebujú pomoc po tom, ako riskovali slobodu alebo život odporom voči politike prezidenta Vladimira Putina.

"Musia existovať záruky, že ruskí vrahovia alebo komplici štátneho terorizmu nebudú využívať schengenské víza," vyhlásil Zelenskyj. "Nesmieme zničiť samotnú myšlienku Európy – naše spoločné európske hodnoty. Európa sa nesmie premeniť na supermarket, kde nie je dôležité, kto vstúpi, a kde ide najmä o to, že ľudia jednoducho zaplatia za svoj tovar." Zelenskyj apeloval na zákaz vydávania víz tento týždeň aj v rozhovore pre denník Washington Post, v ktorom povedal, že Rusi by mali žiť vo vlastnom svete, pokým nezmenia svoju filozofiu.

Zdroj: TASR/Extra plus
Európa smeruje k nízkym hladinám nafty v skladovacích nádržiach počas zimy. To bude mať vážne dôsledky pre priemysel a vodičov na kontinente v súvislosti s pripravovanými sankciami Európskej únie na ruskú ropu a dodávky rafinovaných produktov.

Nafta spolu s ďalšími ropnými derivátmi, ako je vykurovací olej a plynový olej, sú životodarnou miazgou priemyslu. Majú široké využitie od zabezpečenia chodu tovární až po vykurovanie domácností okrem toho, že sa používajú ako motorové palivo.

Šesťmesačné rozpätie v prípade európskych termínových kontraktov na naftu dosiahlo v rámci tzv. backwardácie rekordných takmer 600 USD (583,37 eura) za tonu. Pri backwardácii sa cena kontraktu komodity obchoduje pod očakávanou spotovou cenou v čase splatnosti kontraktu. Inými slovami, trh je v backwardácii vtedy, ak je cena nasledujúceho kontraktu nižšia ako cena predchádzajúceho kontraktu. V dôsledku toho je pre obchodníkov neekonomické skladovať naftu.

Zdroj: TASR/Extra plus
Poľsko zvažuje, že po vzore Estónska a Lotyšska obmedzí vydávanie víz ruským občanom. Podporuje tiež, aby Európska únia pre vojnu na Ukrajine uvalila ďalšie sankcie na Rusko. "Poľsko pracuje na koncepcii, ktorá umožní nevydávať víza Rusom," povedal štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Piotr Wawrzyk v nedeľu pre agentúru PAP. Rozhodnutie podľa neho padne v najbližších týždňoch.

K novým opatreniam EÚ voči Rusku by podľa Wawrzyka mohlo patriť pozastavenie platnosti zmluvy o zjednodušenom vydávaní víz pre ruských občanov. "Proti tomu sú však veľké členské štáty vrátane Nemecka, Francúzska a Holandska," povedal Wawrzyk. Dodal, že Poľsko rokuje s ostatnými členskými krajinami a zistilo, že okrem troch pobaltských štátov sa s jeho názorom stotožňujú aj Slovensko a Česko. Nemecko a tiež Európska komisia odmietajú zastavenie vydávania turistických víz pre Rusov.

Zdroj: TASR/Extra plus