Extra plus
3.19K subscribers
4.79K photos
11 videos
2 files
3.8K links
Celoslovenský politicko-spoločenský magazín Extra plus je na mediálnom trhu od roku 2000. Kladie dôraz na politické, spoločenské, ekonomické i kultúrne dianie na Slovensku a v zahraničí.
Download Telegram
Jednotky misie NATO v Kosove (KFOR) sú pripravené zasiahnuť, ak bude ohrozená stabilita Kosova po najnovších nepokojoch na kosovsko-srbskej hranici, upozornil generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg po diskusii so srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom. „Hovoril som s prezidentom Srbska Vučičom o napätí v severnom Kosove,“ oznámil Stoltenberg na svojom účte na Twitteri. Podľa neho sa všetky zainteresované strany musia zapojiť do konštruktívneho dialógu pod vedením EÚ a svoje nezhody riešiť diplomatickou cestou.

„Ak bude ohrozená stabilita, NATO - KFOR je pripravené zasiahnuť, čo je v súlade s mandátom OSN,“ vysvetlil Stoltenberg. Sily NATO pôsobiace v Kosove majú 3 775 vojakov z 28 krajín. Stoltenberg hovoril aj s kosovským premiérom Albinom Kurtim, pričom zdôraznil potrebu vyhnúť sa jednostranným krokom, ktoré by zhoršili súčasnú napätú situáciu.

Zdroj: TASR/Extra plus
Vymyslený politický proces proti predstaviteľom Smeru-SD sa nedá viesť zákonne. Vyhlásil to líder strany Smer-SD Robert Fico na sociálnej sieti. Tvrdí, že o tom vie aj špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Ten podľa Fica reakciou na generálneho prokurátora Maroša Žilinku verejne potvrdil, že urobí všetko, aby zlikvidoval predstaviteľov Smeru-SD a každého, kto je so Smerom spájaný. „Napriek tomu, že generálny prokurátor v pondelok (1. 8.) konštatoval v politickom procese proti Smeru-SD pod názvom Súmrak vážne prieťahy, Lipšic poslal svojho nadriadeného pána Žilinku, jemne povedané, do hája,“ povedal.

Tvrdí, že Lipšic koná nezákonne a plní pokyny lídra OĽaNO Igora Matoviča. „Nás chcú zatvoriť za tlačové konferencie proti Matovičovi a Kiskovi na 20 rokov do väzenia, aby nás naveky umlčali,“ vyhlásil expremiér, podľa ktorého je to súčasťou vládneho programu. Lipšic podľa spoluobvineného policajného exprezidenta Tibora G. stojí za samotnými procesmi, a preto sa stavia do úlohy obhajoby.

Zdroj: TASR/Extra plus
Severná Kórea odsúdila návštevu predsedníčky Snemovne reprezentantov USA Nancy Pelosiovej na Taiwane a označila ju za „drzé zasahovanie“ Washingtonu do vnútorných záležitostí iného štátu. Ministerstvo zahraničných vecí KĽDR vyjadrilo podporu dôraznému protestu Číny, keď deklarovalo, že Pelosiovej návšteva „vyvoláva vážne znepokojenie medzinárodného spoločenstva“.

„Súčasná situácia jasne ukazuje, že drzé zasahovanie USA do vnútorných záležitostí iných krajín a ich úmyselné politické a vojenské provokácie sú v skutočnosti hlavnou príčinou narušenia mieru a bezpečnosti v regióne,“ citovala hovorcu ministerstva KĽDR oficiálna Kórejská ústredná tlačová agentúra (KCNA). „Taiwan je neoddeliteľnou súčasťou Číny a otázka Taiwanu sa týka vnútorných záležitostí Číny,“ dodal hovorca rezortu diplomacie KĽDR.

Zdroj: TASR/Extra plus
Donald Trump prijal predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána. „Prezident Trump je naším dôležitým spojencom, obaja sme odhodlaní bojovať proti nelegálnej migrácii, presadzujeme nízke dane, a čo je najdôležitejšie, sme za mier,“ uviedol Orbán po schôdzke v Trumpovom sídle v meste Bedminster. Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal: „Skvelý čas strávený s mojím priateľom Viktorom Orbánom, predsedom vlády Maďarska. Diskutovali sme o mnohých zaujímavých témach - len málo ľudí vie tak veľa o tom, čo sa v dnešnom svete deje.“

Business Insider podotkol, že stretnutie Trumpa s Orbánom sa uskutočnilo len krátko po tom, ako sa maďarský ministerský predseda v prejave na 31. letnej univerzite Maďarov v rumunskom meste Baile Tušnad dotkol aj otázky miešania rás. Maďarský premiér vystúpil 19. mája aj na konferencii CPAC. „Problémom v Amerike i západnej Európe je dominancia progresívnych liberálov,“ vyhlásil vtedy Orbán, ktorý liberalizmus Západu prirovnal ku komunistickej diktatúre.

Zdroj: TASR/Extra plus
Slováci výrazne kritickejšie hodnotia stav politiky a kvality demokracie. Hlavný problém videli vlani v neefektívnom fungovaní vlády a nejednotnosti vládnej koalície, ako aj v chaotickej a nepresvedčivej komunikácii vládnych rozhodnutí. Poukazuje na to sociologička Zora Bútorová z Inštitútu pre verejné otázky (IVO). Poukázala, že takmer tri štvrtiny Slovákov zastávali začiatkom tohto roka názor, že sa spoločnosť vyvíja nesprávnym smerom. Názor prevažoval podľa nej medzi prívržencami všetkými politických strán okrem dvoch zo štvorice vládnych strán, OĽaNO a SaS.

Ľudia minulý rok považovali za najpálčivejšiu tému pandémiu ochorenia COVID-19 a dôsledky. „Konštantne vysoké miesto v rebríčku naliehavosti si udržal problém fungovania zdravotníctva,“ povedala Bútorová. Priblížila, že problém životnej úrovne a sociálnych istôt ustúpil vlani do pozadia. „Aby prepukol v plnej sile začiatkom roka 2022 v súvislosti s blížiacou sa infláciou a zvyšovaním životných nákladov,“ doplnila.

Zdroj: TASR/Extra plus
Ukrajinská armáda porušuje medzinárodné právo a ohrozuje civilistov tým, že si vytvára základne a manipuluje so zbraňami v obývaných oblastiach. Upozornila na to ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI). Generálna tajomníčka AI Agnes Callamardová konštatovala, že brániť svoju krajinu nezbavuje ukrajinskú armádu povinnosti dodržiavať medzinárodné humanitárne právo. Zdôraznila, že jej taktiku neospravedlňujú ani nevyberané útoky ruských síl.

Obytné štvrte, kde si ukrajinskí vojaci urobili základne, sú podľa správy AI vzdialené niekoľko kilometrov od frontových línií, pričom existovali aj alternatívne riešenia, ktoré by neohrozovali civilistov. Vojaci navyše nevyzvali obyvateľov na evakuáciu napriek tomu, že začali útočiť na ruské sily, ktoré paľbu opätovali. Odborníci z AI boli svedkami toho, že ukrajinskí vojaci si „de facto“ základne vytvorili aj v piatich nemocniciach a 22 školách, ktoré boli síce zatvorené, no nachádzali sa v obývaných oblastiach.

Zdroj: TASR/Extra plus
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odsúdil ľudskoprávnu organizáciu Amnesty International za to, že ospravedlňuje „teroristické“ činy Ruska. Reagoval tak na správu AI, podľa ktorej Kyjev ohrozuje civilistov umiestňovaním vojakov bojujúcich proti ruskej armáde v obytných oblastiach. AI sa pokúsila „amnestovať tento teroristický štát a presunúť zodpovednosť z agresora na obeť“, uviedol Zelenskyj. „Neexistuje žiadna okolnosť, na základe ktorej by sa akýkoľvek ruský útok proti Ukrajine stal oprávneným. Agresia proti nášmu štátu je nevyprovokovaná, invazívna a teroristická,“ dodal.

AI v správe uviedla, že ukrajinská armáda porušuje medzinárodné humanitárne právo a ohrozuje civilistov tým, že si vytvára základne a manipuluje so zbraňami v obývaných oblastiach. Obytné štvrte, kde si ukrajinskí vojaci urobili základne, sú podľa AI niekoľko kilometrov od frontových línií. Správu AI kritizovali aj minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba a minister obrany Olexij Reznikov.

Zdroj: TASR/Extra plus
Americký predstaviteľ obvinil Moskvu, že sa chystá predložiť falošné dôkazy o útoku na väznicu Olenivka. Má to vyzerať tak, že smrť ukrajinských vojnových zajatcov spôsobila samotná Ukrajina. Z útoku na väznicu v meste Olenivka na východe Ukrajiny sa navzájom obviňujú Kyjev a Moskva. Podľa Ruska k útoku došlo v noci 29. júla. Zahynulo vyše 50 ukrajinských zajatcov vrátane príslušníkov Azova.

Nemenovaný americký predstaviteľ pre AFP povedal, že správy tajných služieb naznačujú, že Rusko pred prípadnými návštevami cudzích vyšetrovateľov nastraží dejisko útoku vo väznici tak, aby vina padla na ukrajinské ozbrojené sily. Predstaviteľ tieto dôkazy bližšie nešpecifikoval. „Očakávame, že pred príchodom novinárov a prípadných vyšetrovateľov na miesto útoku sa ruskí predstavitelia pokúsia tento incident nastražiť na ukrajinskú armádu,“ povedal Američan. Rusko vyhlásilo, že útok na svojich vlastných zajatých bojovníkov podnikla Ukrajina.

Zdroj: TASR/Extra plus
Hnutie OĽaNO nebude momentálne špekulovať o ďalších scenároch vývoja koaličnej krízy, uviedol predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš. Reagoval tak na vyjadrenia poslankyne Jany Žitňanskej, že jednou z možností vyriešenia koaličnej krízy je vznik opozičnej zmluvy medzi SaS a zvyškom koalície. Hnutie podľa Šipoša nikoho z vlády nevyhadzuje a nikomu nedáva ultimáta. Sústreďuje sa na prácu a plnenie programu. „Špekulovať o ďalších scenároch vývoja, pokiaľ by koaličný partner naozaj naplnil vyhrážky a zbavil sa vládnej zodpovednosti, v tomto momente nebudeme,“ poznamenal.

„Keď nevieme fungovať ako štvorkoalícia, možno s nejakými personálnymi zmenami, tak sa potom rozprávajme napríklad o tom, či nevieme fungovať na báze nejakej opozičnej zmluvy,“ poznamenala Žitňanská. Strana SaS však vylučuje akúkoľvek formu opozičnej zmluvy. Premiér Eduard Heger deklaruje, že počas leta budú v koalícii rokovať. Predpokladá, že výsledok bude zrejme známy až v „posledných hodinách“.

Zdroj: TASR/Extra plus
Čínske ministerstvo zahraničných vecí zavádza sankcie proti predsedníčke americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej a jej najbližšej rodine. Stalo sa tak po tom, čo jej návšteva Taiwanu vyvolala hnev Pekingu. Rezort diplomacie v Pekingu vyhlásil, že Pelosiovej návštevu Taiwanu vníma ako „vážne zasahovanie do vnútorných záležitostí Číny a vážne podkopávanie jej suverenity a územnej celistvosti“.

AFP pripomína, že Čína v posledných rokoch uvalila sankcie na viacerých predstaviteľov Spojených štátov. Ako dôvod uviedla, že tieto osoby konali proti jej kľúčovým záujmom. Predošlé sankčné opatrenia - vrátane zákazu vstupu do Číny a obchodovania s čínskymi subjektmi - sa vzťahovali napríklad na bývalého ministra zahraničných vecí USA Mikea Pompea či Petra Navarra, obchodného poradcu exprezidenta Donalda Trumpa. Čína označila Pelosiovej cestu na Taiwan za neprijateľnú eskaláciu väzieb medzi Washingtonom a súčasnými lídrami Taiwanu.

Zdroj: TASR/Extra plus
Čínske ministerstvo zahraničných vecí v piatok pozastavuje dialóg so Spojenými štátmi vo viacerých oblastiach vrátane klimatickej zmeny, vojenských záležitostí či spolupráce pri prevencii drogovej trestnej činnosti. Ide o reakciu Pekingu na cestu Nancy Pelosiovej na Taiwan, ktorá podľa Číny znamená podkopávanie jej suverenity a územnej celistvosti. Čína prerušuje aj spoluprácu pri repatriácii nelegálnych migrantov, súdnej pomoci a nadnárodnej trestnej činnosti.

AFP pripomína, že Čína a USA - dve krajiny produkujúce najviac emisií uhlíka - vlani na samite COP26 v Glasgowe predstavili prekvapivú klimatickú dohodu. Prisľúbili v nej, že v tomto desaťročí budú spolupracovať na urýchlení boja proti klimatickej zmene a pravidelne sa budú stretávať. Čína označila Pelosiovej cestu na Taiwan za neprijateľnú eskaláciu väzieb medzi Washingtonom a súčasnými lídrami Taiwanu, podporujúcimi nezávislosť tohto ostrova.

Zdroj: TASR/Extra plus
Líder SaS Richard Sulík navrhoval šéfovi OĽaNO Igorovi Matovičovi, aby v koalícii pokračovali bez Borisa Kollára a jeho strany Sme rodina. Napísal to Matovič v najnovšom príspevku na sociálnej sieti, kde pridal aj súkromnú SMS komunikáciu medzi ním a Sulíkom. Matovič sa odvolával sa rozhovor Denníka N. V tom Sulík tvrdil, že na jeseň minulého roka písal šéfovi OĽaNO správu a chcel „zakopať vojnovú sekeru“. Na to prišla od Matoviča odpoveď v znení „hm“.

Minister financií sa ohradil. „Áno, krátka správa, ktorú mi napísal Richard Sulík 18. 9. 2021, sa začínala vetou: ‚Ahoj, možno nastal čas zakopať vojnovú sekeru.‘ ... Ale končila sa omnoho podstatnejším návrhom, citujem: ‚Ak sa rozhodneš vyprevadiť Borisa z koalície, môžeš rátať s 20 hlasmi klubu SaS.“ napísal podľa Matoviča šéf SaS. Ďalej uvádza, že Richard Sulík ho za dva roky koalície približne desaťkrát vážne oslovil s tým, aby „vyhodili Borisa z koalície“ a desaťkrát sa ho opýtal, „na čo nám je v koalícii Remišová?“.

Zdroj: TV Noviny Markízy/Extra plus
Generálny prokurátor Maroš Žilinka nepodá návrh na rozpustenie ĽSNS. Upozornila na to televízia Markíza, TASR to potvrdil hovorca Generálnej prokuratúry (GP) SR Dalibor Skladan. „Generálny prokurátor SR nateraz nezistil podmienky na podanie žaloby na rozpustenie politickej strany Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko podľa paragrafu 384 Správneho súdneho poriadku,“ uviedol Skladan.

Návrhom na rozpustenie parlamentnej ĽSNS sa už Najvyšší súd SR raz zaoberal, a to v roku 2019. Návrh vtedajšieho generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára z mája 2017 zamietol. O tom, že by sa mala generálna prokuratúra opäť zaoberať možným návrhom na rozpustenie ĽSNS, hovorili v tomto roku napríklad vládne strany SaS aj Za ľudí či mimoparlamentné hnutie Progresívne Slovensko.

Zdroj: TASR/Extra plus
Ruský prezident Vladimir Putin a jeho turecký kolega Recep Tayyip Erdogan sa dohodli na zintenzívnení obchodu a podpore politickej, hospodárskej i energetickej spolupráce so zameraním na dopravu, poľnohospodárstvo, cestovný ruch a stavebníctvo. Lídri sa stretli v ruskom čiernomorskom letovisku Soči. Ich spoločný rozhovor trval približne štyri hodiny. „Napriek súčasným regionálnym a globálnym výzvam lídri opätovne potvrdili svoju spoločnú vôľu ďalej rozvíjať rusko-turecké vzťahy,“ uviedol Kremeľ.

Ruský vicepremiér pre energetiku Alexandr Novak povedal, že ide o veľmi dôležitú dohodu, s väzbami zameranými na dosiahnutie „novej úrovne rozvoja“ naprieč „prakticky všetkými sektormi“. Putin a Erdogan zdôraznili význam „úprimných a dôveryhodných vzťahov“, potrebných na dosiahnutie regionálnej a globálnej stability, uviedol Kremeľ. Hovorili aj o obnovení dodávok ukrajinského obilia, pričom poukázali na „konštruktívne vzťahy“ oboch krajín, ktoré podľa nich umožnili realizáciu tejto dohody.

Zdroj: TASR/Extra plus
USA pripravujú ďalšiu vojenskú pomoc pre Ukrajinu vo výške jednej miliardy dolárov. Detaily balíka pomoci by mali byť oznámené budúci pondelok (8. augusta). Podľa Reuters by mal obsahovať muníciu do mobilných raketových systémov HIMARS, až 50 pásových obrnených transportérov M113 a muníciu do systémov protivzdušnej obrany NASAMS. Americký prezident Joe Biden ešte tento balík nepodpísal a jeho hodnota i konkrétny vojenský materiál sa tak môže do budúceho týždňa zmeniť, dodáva agentúra.

Spojené štáty naposledy oznámili nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 550 miliónov dolárov v pondelok (1. augusta). Hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby vtedy novinárom povedal, že hodnota vojenskej pomoci USA pre Ukrajinu od nástupu prezidenta Bidena do funkcie tak presiahne osem miliárd dolárov.

Zdroj: TASR/Extra plus
Z krízy v americko-čínskych vzťahoch sa dá dostať jedine tak, že Spojené štáty „okamžite napravia svoje chyby“, povedal vysokopostavený predstaviteľ čínskeho veľvyslanectva vo Washingtone Ťing Čchüan. Vzťahy medzi oboma krajinami sa zhoršili po návšteve predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej na Taiwane. Čína následne spustila rozsiahle vojenské cvičenia v Taiwanskom prielive.

Ťing Čchüan narážal na protest Bieleho domu proti vojenským akciám Pekingu. Američania označili čínske vojenské manévre v Taiwanskom prielive za nezodpovedné a v rozpore s udržaním mieru a stability v regióne. Ťing Čchüan však reagoval, že mier a stabilitu ohrozujú Spojené štáty. „Narušiteľom poriadku je tu americká strana,“ povedal. „Z tejto krízy sa dá dostať iba tak, že americká strana okamžite podnikne opatrenia, ktorými napraví svoje chyby a odstráni vážne dôsledky Pelosiovej návštevy,“ dodal.

Zdroj: TASR/Extra plus
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan potvrdil, že Turecko bude za časť dodávok ruského zemného plynu platiť v rubľoch, informuje agentúra AFP. Približne štvrtina ropy, ktorú vlani doviezli do Turecka, pochádzala z Ruska. V prípade zemného plynu bol tento podiel zhruba 45-percentný. Turecký prezident ani ruskí činitelia nespresnili, akú časť dodávok plynu bude Turecko platiť v rubľoch.

Spojené štáty aj Európska únia sa snažia vyvinúť tlak na krajiny, ktoré dovážajú energie z Ruska, aby nevyhoveli Moskve tým, že jej začnú platiť v rubľoch. Takýmto spôsobom chcú obmedziť schopnosť Ruska viesť vojnu proti Ukrajine. Platby v rubľoch totiž Rusku umožňujú vyhnúť sa obmedzeniam týkajúcim sa dolárových transakcií s Moskvou, ktoré sa USA snažia zaviesť v bankách pôsobiacich na globálnej úrovni. Turecko dosiaľ na Rusko neuvalilo sankcie za jeho inváziu na Ukrajinu, ako to urobili západné krajiny. Ankara sa miesto toho zasadzuje za mierové rozhovory Moskvy s Kyjevom.

Zdroj: TASR/Extra plus
Minister obrany Jaroslav Naď zvažuje odchod z politiky, podľa vlastných slov je z nej znechutený. Povedal to v diskusii na festivale Atmosféra. Oznámiť to mal už aj premiérovi Eduardovi Hegerovi a tiež lídrovi hnutia a ministrovi financií Igorovi Matovičovi. „Nikdy nebudem človek, ktorý by nebol lojálny, ale keď sa rozhodnem odísť z politiky, tak úplne. To sa môže stať zajtra, človek toho už má plné zuby. Reálne hovorím, úprimne, že zvažujem, čo ďalej,“ povedal Naď.

Nepáči sa mu, že niektorí politickí lídri uprednostňujú stranícke alebo osobné priority pred prioritami krajiny. Podľa Denníka N mal Naďa ľudsky sklamať napríklad poslanec Juraj Krúpa, ktorý nedávno odišiel z OĽaNO a vstúpil do klubu SaS. Kritizoval tiež návrh zákona Gyorgyho Gyimesiho o dúhových vlajkách. Na margo koaličnej krízy podľa denníka poznamenal, že „neformálne stretnutia prebiehajú neustále“, stranu SaS však chce mať vo vláde.

Zdroj: TASR/Extra plus
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pochválil armádu za úspešné odrážanie útokov ruských jednotiek. Zároveň vyzdvihol kľúčovú úlohu, ktorú vo vojne zohrávajú zbrane dodané západnými krajinami. Zelenskyj uviedol, že ukrajinské jednotky „zaznamenali dôležité výsledky v ničení logistiky ruskej armády“. Dodal, že každý útok na sklady munície či veliteľské stanovištia nepriateľa „zachraňuje životy nás všetkých, ukrajinských vojakov a civilistov“.

Ukrajinský prezident poďakoval Spojeným štátom, ktoré nedávno oznámili, že Kyjevu poskytnú ďalšie zbraní v hodnote 550 miliónov dolárov. Zároveň požiadal spojencov o ďalšie dodávky vojenskej pomoci. Zelenskyj opätovne obvinil Rusko z terorizmu a povedal, že „ruskí teroristi použili po prvýkrát atómovú elektráreň na účely teroru“, čím odkázal na piatkové ostreľovanie Záporožskej atómovej elektrárne, z ktorého sa navzájom obviňujú Moskva a Kyjev.

Zdroj: TASR/Extra plus
Päť tureckých bánk sa pripája k ruskému platobnému systému Mir, uviedol podľa agentúry Bloomberg turecký prezident Recep Tayyip Erdogan na spiatočnej ceste z ruského Soči, kde rokoval so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Výhody z toho budú mať tak ruskí turisti, ako aj Turecko, povedal Erdogan. Platobný systém Mir je ruská analógia k zahraničným službám, ako sú Visa alebo Mastercard. Obaja menovaní poskytovatelia kreditných kariet po napadnutí Ukrajiny Ruskom podnikanie v Rusku pozastavili.

Zdroj: Pravda/Extra plus