Väčšina Poliakov by rada videla posilnenie právomocí jednotlivých členských štátov Európskej únie na úkor federalizovanejšej EÚ. Vyplýva to z prieskumu agentúry SW Research zverejneného v sobotu v poľskom denníku Rzeczpospolita. V prieskume 38,1 percenta opýtaných uviedlo, že poľská vláda by mala presadzovať viac právomocí pre jednotlivé členské štáty EÚ v rámci únie.

Menšia skupina opýtaných, 26 percent, je presvedčená, že vláda by sa mala snažiť o posilnenie právomocí orgánov Európskej únie. Ďalšia veľká skupina respondentov, 26,4 percenta, nemá názor na to, akú politiku by mala poľská vláda presadzovať v otázke budúceho vývoja Európskej únie. Iba 9,5 percenta opýtaných by si želalo vystúpenie Poľska z Európskej únie. Agentúra SW Research urobila prieskum na vzorke 800 online respondentov od 12. júla do 13. júla 2022.

Zdroj: TASR/Extra plus

Nie vyhlásením a pálením vatier si slovenský národ vydobyl zvrchovanosť, ale tým, ako sme sa prihlásili k hodnotám demokracie, slobody, ľudských práv a spravodlivosti a dokázali ich aj napĺňať. V súvislosti s 30. výročím prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR to uviedla koaličná strana Za ľudí. Až vďaka tomu sme sa podľa nej dokázali úspešne začleniť do vyspelej Európy a dnes sme hrdým, sebavedomým a úspešným národom v srdci Európy, ktorému záleží na dobrých vzťahoch so svojimi susedmi a spojencami.

„Jedným z kľúčových úspechov slovenského národa je, že sa koncom 90. rokov dokázal vymaniť zo zovretia politikov, ktorí účelovo rozdúchavali národnostné vášne a hnali našu krajinu na kraj slobodnej a demokratickej Európy,“ uviedla strana.

Zdroj: TASR/Extra plus

Podpredseda Smeru-SD Richard Takáč v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike uviedol, že vláda sa mesiace háda a nevie sa na ničom dohodnúť. Premiér Eduard Heger mal podľa neho zvolať rokovanie, z ktorého sa neodíde bez dohody. Nezaradený poslanec Národnej rady SR Ján Blcháč z mimoparlamentného Hlasu-SD pripomenul, že jeho strana už predložila viacero návrhov.

„Vláda by mala teraz makať, nie že počkáme do 9. augusta,“ namieta. Takáč to vníma podobne. Vláda podľa neho jednoducho nevie ľuďom pomôcť. „Tu by mala byť vláda a premiér, ktorý zvolá okrúhly stôl, zavrú sa a pokiaľ sa nedohodnú, nepôjdu na dovolenky,“ podčiarkol.

Zdroj: TASR/Extra plus

Konflikt na Ukrajine ukazuje, že dominancia Západu sa blíži ku koncu, keďže sa Čína v partnerstve s Ruskom dostáva do postavenia superveľmoci. Uviedol to bývalý britský premiér Tony Blair. Blair povedal, že svet sa nachádza v historickom zlomovom bode, ktorý je porovnateľný s koncom druhej svetovej vojny alebo pádom Sovietskeho zväzu. Tentoraz však podľa jeho slov Západ zjavne nie je na vzostupe.

„Blížime sa ku koncu západnej politickej a ekonomickej dominancie,“ uviedol bývalý britský premiér počas prejavu v Ditchley Parku. „Svet bude prinajmenšom bipolárny a možno aj multipolárny. Najväčšia geopolitická zmena tohto storočia príde z Číny, nie z Ruska,“ pokračoval Blair.

Konflikt na Ukrajine podľa jeho slov ukázal, že Západ sa nemôže spoliehať na Čínu v tom, že sa bude správať tak, ako by to západný svet považoval za racionálne. „Postavenie Číny ako superveľmoci je prirodzené a opodstatnené,“ povedal Blair. Západ by nemal dovoliť, aby ho Čína vojensky predbehla, dodal.

Zdroj: TASR/Extra plus

Premiér Eduard Heger aj po sobotňajšom (16. 7.) stretnutí s lídrom SaS Richardom Sulíkom považuje za jediné riešenie vnútropolitickej situácie udržanie štvorkoalície. Naďalej si myslí, že Sulík by mal urobiť krok dozadu. „Predseda vlády Eduard Heger sa stretol s Richardom Sulíkom a niekoľko hodín spolu hovorili o vnútropolitickej situácii. Predseda vlády stále považuje za jediné riešenie udržanie štvorkoalície a myslí si, že Richard Sulík by mal urobiť krok dozadu. S partnermi bude počas leta diskutovať za zatvorenými dverami a verejnosť oboznámi až s konečným výsledkom,“ uviedol tlačový a komunikačný odbor Úradu vlády SR.

Sulík označil sobotňajší rozhovor s premiérom za rozsiahly a konštruktívny, SaS však naďalej trvá na svojich podmienkach, čiže na novej koaličnej zmluve a odchode ministra financií Igora Matoviča z vlády. Ak sa ich požiadavky nenaplnia, ministri SaS opustia k 31. augustu vládu.

Zdroj: TASR/Extra plus

Washington „sa opäť uchýlil k neúspešnej politike iránofóbie a snaží sa vyvolať napätie a krízy v regióne“, povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Náser Kanání po návšteve amerického prezidenta Joea Bidena v Izraeli a Saudskej Arábii. Americký prezident sa zúčastnil na samite Rady pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu (GCC), kde tieto štáty zdôraznili snahu zabrániť Iránu vo vývoji jadrových zbraní. Teherán popiera snahu o výrobu jadrovej zbrane. „Tieto nepravdivé obvinenia sú v súlade s poburujúcou politikou Washingtonu v regióne,“ povedal Kanání.

Biden s izraelským premiérom Jairom Lapidom podpísal bezpečnostnú deklaráciu. Washington sa v nej zaviazal, že „nikdy nedovolí Iránu nadobudnúť jadrové zbrane“. Táto deklarácia je podľa Kanáního príkladom „klamstiev a pokrytectva“ Spojených štátov, pretože „zatvárajú oči pred sionistickým (izraelským) režimom ako najväčším držiteľom arzenálu jadrových zbraní v regióne“.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ak by sa voľby do NR SR konali začiatkom júla, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 20 percent. Nasleduje SaS so 14,7 percenta a Smer-SD so 14,6 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ako pre TV Joj. Progresívne Slovensko by skončilo štvrté so ziskom 9,8 percenta. Nasleduje OĽaNO s 9,2 a KDH so ziskom 7,2 percenta hlasov. Do parlamentu by sa dostalo aj Sme rodina so šiestimi percentami a tiež Republika (5,4).

Pred bránami parlamentu by ostala SNS so ziskom 4,1 percenta a tiež strana Za ľudí s 2,2 percenta. Do NR SR by sa nedostali ani Maďarské fórum (1,8), Dobrá voľba a Umiernení (1,5), ĽSNS (1,5) či Aliancia (1,1). Pod hranicou jedného percenta by sa ocitli Socialisti.sk (0,3), Spolu (0,2), Strana zelených (0,2), Národná koalícia (0,2).

Hlas-SD by podľa výsledkov prieskumu získal v parlamente 35 mandátov, SaS 26 a Smer-SD 25. Progresívne Slovensko by malo 17 kresiel a OĽaNO 16. S 12 poslancami by bolo v parlamente KDH. Sme rodina by obsadilo desať kresiel a Republika deväť.

Zdroj: TASR/Extra plus

Diplomatické napätie medzi Srbskom a Chorvátskom sa zvýšilo po tom, ako Chorvátsko srbskému prezidentovi Aleksandrovi Vučičovi nepovolilo súkromnú návštevu bývalého koncentračného tábora Jasenovac. Chorvátske úrady uviedli, že o plánovanej Vučičovej návšteve sa dozvedeli z neoficiálnych zdrojov. Chorvátsky minister zahraničných vecí Gordan Grlič Radman označil za „neprijateľnú“ skutočnosť, že to Srbsko oficiálne neoznámilo chorvátskej vláde.

Návšteva vládneho predstaviteľa inej krajiny podlieha podľa chorvátskeho ministerstva zahraničných vecí oficiálnym pravidlám. „Toto nebol výlet na pobrežie. Prezident krajiny je chránená osoba,“ povedal Grlič Radman. Rozhodnutie Chorvátska však vyvolalo pobúrenie v Srbsku a predstavitelia jeho vlády ho označili za škandalózne. Srbská premiérka Ana Brnabičová ho označila za protieurópske a nekultúrne a za „brutálne narušenie slobody pohybu osôb“. „Neviem, ako budú vyzerať naše vzťahy v budúcnosti. Toto vysiela desivý odkaz,“ povedala.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ sa dohodli na poskytnutí ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 500 miliónov eur. Celková vojenská pomoc Európskej únie Kyjevu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu po tejto tranži dosiahne výšku 2,5 miliardy dolárov. Ako pripomína DPA, zmluvy o fungovaní EÚ neumožňujú poskytovanie peňazí z rozpočtu únie na vojenské projekty. Tieto príspevky Ukrajine tak prichádzajú v podobe polmiliardových tranží podľa osobitného mechanizmu, v rámci ktorého EÚ prepláca vojenskú pomoc Ukrajine, poskytovanú jednotlivými krajinami.

Zdroj: TASR/Extra plus

Európski diplomati sa v Bruseli zhodli na viacerých okruhoch pomoci pre Ukrajinu. Ide o ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 500 miliónov eur, potravinovú pomoc, asistenciu pri stíhaní vinníkov zodpovedných za vojnové zločiny a tiež povojnovú obnovu Ukrajiny. Účastníci zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci sa zhodli na tom, že ruská agresia má ďalekosiahle globálne vplyvy na potravinovú a energetickú bezpečnosť.

„Dnes je v 53 krajinách sveta 193 miliónov ľudí, ktorí žijú v potravinovej neistote – o 40 miliónov viac ako vlani. Je preto namieste diskusia o tom, ako pomôcť Ukrajine, a najsilnejšie posolstvo je, že nemôžeme byť unavení z poskytovania pomoci Ukrajine,“ uviedla štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí SR Ingrid Brocková. Potvrdila, že diplomati schválili už piaty balík pomoci cez európsky mierový nástroj, konkrétne vojenskú pomoc v hodnote 500 miliónov eur. Celkovo EÚ schválila už 2,5 miliardy eur vojnovej pomoci pre Kyjev.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ruský plynárenský koncern Gazprom vyhlásil takzvaný stav vyššej moci na dodávky zemného plynu do Európy, pričom vyhlásenie sa týka minimálne jedného veľkého zákazníka. V liste Gazpromu zo 14. júla sa uvádza, že Gazprom nie je pre „mimoriadne okolnosti“, ktoré nie sú pod jeho kontrolou, schopný plniť svoje záväzky v oblasti dodávok, pričom klauzula vyššej moci sa vzťahuje retroaktívne na dodávky suroviny od 14. júna. Zdroj z trhu s plynom, na ktorý sa Reuters odvolal, informoval, že list poukazuje na dodávky prostredníctvom plynovodu Severný prúd 1.

K využitiu takzvanej vyššej moci (force majeure) sa firmy uchyľujú vtedy, ak sa dostanú do situácie, ktorú nie sú schopné ovplyvniť a plniť záväzky. Rozhodnutím využiť spätne klauzulu vyššej moci sa tak Gazprom chráni pred prípadnými kompenzáciami za výpadky v dodávkach, ktoré nasledovali po uvedenom termíne. Táto situácia však s veľkou pravdepodobnosťou ešte zvýši napätie medzi Ruskom a západnými krajinami.

Zdroj: TASR/Extra plus

Prvá dáma Ukrajiny Olena Zelenská sa stretla v Spojených štátoch s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom. Manželka ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského plánuje vo Washingtone aj schôdzku s prvou dámou USA Jill Bidenovou. Americké ministerstvo zahraničných vecí najprv ohlásilo a vzápätí zrušilo plánovaný krátky príchod Blinkena a Zelenskej pred fotografov na Pennsylvania Avenue pred Bielym domom. Odráža to skutočnosť, že Zelenská do Washingtonu nepricestovala ako oficiálna predstaviteľka vlády v Kyjeve. S Bidenovou sa Zelenská stretne v utorok a v stredu vystúpi s prejavom pred poslancami aj v kongresovej sále Kapitolu.

Zdroj: TASR/Extra plus

Dolná komora ruského parlamentu sa bude zaoberať návrhom zákona o zákaze propagovania „netradičných sexuálnych vzťahov“. Ide o rozšírenie zákona prijatého v Rusku v roku 2013 „na ochranu detí a mládeže pred sociálnopatologickými javmi a informáciami potláčajúcimi tradičné rodinné hodnoty“. Táto právna norma je na Západe označovaná ako „zákon proti gayom“. Nový návrh, ktorý predložilo šesť komunistických a konzervatívnych poslancov, počíta so zákazom verejnej diskusie o LGBTI vzťahoch v pozitívnom alebo neutrálnom svetle.

V súlade s návrhom by mal platiť zákaz uvádzať v kinách akékoľvek filmy, ktoré by mohli byť považované za popieranie rodinných hodnôt a propagovanie „netradičných sexuálnych vzťahov“. Predseda Dumy Viačeslav Volodin už začiatkom júla vyhlásil, že po vystúpení Ruska z Rady Európy „sa požiadavky na legalizáciu manželstiev osôb rovnakého pohlavia v Rusku stali minulosťou“. „Pokusy vnútiť našej spoločnosti cudzie hodnoty zlyhali,“ napísal Volodin na sieti Telegram.

Zdroj: TASR/Extra plus

Európska únia začala prístupové rokovania s Albánskom a so Severným Macedónskom. Na sociálnej sieti Twitter to oznámila predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. „EK vás pri tom celý čas podporovala. Budeme tak robiť aj naďalej,“ uviedla na Twitteri. Von der Leyenová zagratulovala albánskemu premiérovi Edimu Ramovi a predsedovi vlády Severného Macedónska Dimitarovi Kovačevskému. „Na toto občania vašich krajín čakali tak dlho, tak tvrdo na tom pracovali – a toto je to, čo si zaslúžia,“ povedala šéfka EK.

Všetkých 27 členských štátov EÚ sa dohodlo na začatí prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom po tom, ako Skopje vyriešilo spor so susedným Bulharskom. Bulharsko ako členský štát EÚ v roku 2020 zablokovalo prístupové rokovania so Severným Macedónskom pre bilaterálny spor o históriu a jazyk oboch krajín. Zastavilo tým však aj prístupový proces Albánska, keďže EÚ podmieňovala pokrok v rokovaniach s Tiranou výsledkami rokovaní so Severným Macedónskom.

Zdroj: TASR/Extra plus

Zuzana Čaputová vyhovela štyrom žiadostiam slovenských dobrovoľníkov o vstup do ukrajinskej armády. Jej výnimka je podmienkou, aby takéto konanie nebolo podľa slovenskej legislatívy trestné. Štvoricu čaká v najbližšom čase cesta na Ukrajinu. Prezidentka doteraz posudzovala desať žiadostí občanov, ktorí prejavili záujem o službu v ukrajinskej armáde. Zvyšných šesť žiadostí zamietla.

Žiadosti o službu v cudzích ozbrojených silách preverujú aj rezorty obrany, vnútra a zahraničných vecí. Ministerstvo obrany zisťuje vojenskú minulosť žiadateľa, v spolupráci s ministerstvom vnútra tiež, či nie je trestaný alebo stíhaný, prípadne nepatrí k radikálnym skupinám. Prihliada sa i na oficiálnu zahraničnú politiku a záujmy Slovenska. Záznam v registri trestov je často dôvodom neschválenia žiadosti.

V ukrajinskej armáde pôsobia príslušníci desiatok krajín. Jej súčasťou je aj medzinárodná légia. Ruská strana hovorí, že na týchto ľudí nebude prihliadať ako vojakov, hrozí im tak trest smrti.

Zdroj: Noviny TV JOJ/Extra plus

Toky ruského plynu cez plynovod Nord Stream 1 sa 21. júla obnovia. Plynovod, cez ktorý Rusko transportuje viac ako tretinu dodávok zemného plynu do Európskej únie, bol 11. júla odstavený na desať dní na pravidelnú, každoročnú údržbu. Wall Street Journal pritom s odvolaním sa na európskeho komisára Johannesa Hahna napísal, že Európska komisia neočakávala opätovné spustenie plynovodu po údržbe. Ale zdroje agentúre Reuters povedali, že sa očakáva obnovenie prevádzky plynovodu načas, len s kapacitou menšou, ako je jeho približne 160 miliónov kubických metrov denne.

Ruský štátny energetický gigant Gazprom minulý mesiac znížil export plynu cez toto potrubie len na 40 percent kapacity, pričom to odôvodnil nedodaním turbíny, ktorú nemecký Siemens Energy poslal na opravu do Kanady. Ruské noviny Kommersant informovali, že Kanada poslala turbínu do Nemecka lietadlom 17. júla po dokončení opravných prác. Podľa zdrojov je nepravdepodobné, že by bola turbína inštalovaná do 21. júla.

Zdroj: TASR/Extra plus

Sýria, ktorá je blízkym spojencom Ruskej federácie, oznámila ukončenie diplomatických vzťahov s Ukrajinou. Tento krok zdôvodnila tvrdením, že ide o reakciu na obdobné rozhodnutie Kyjeva. „Sýrska arabská republika sa rozhodla ukončiť diplomatické vzťahy s Ukrajinou v súlade s princípom reciprocity a v reakcii na rozhodnutie ukrajinskej vlády,“ povedal pre štátnu sýrsku agentúru SANA nemenovaný predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil ukončenie diplomatických vzťahov so Sýriou koncom júna. K takémuto kroku Kyjev pristúpil po tom, ako Damask oficiálne uznal nezávislosť a suverenitu dvoch proruských republík na východe Ukrajiny. Republiky v Donbase, Donecká ľudová republika (DĽR) a Luhanská ľudová republika (LĽR), vznikli v apríli 2014. Šéf Kremľa Vladimir Putin uznal ich nezávislosť 21. februára – teda tri dni pred začiatkom vojenskej invázie na Ukrajinu. Sýria sa stala mimo Ruska prvou krajinou, ktorá uznala ich nezávislosť.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že plynárenská spoločnosť Gazprom si splní všetky svoje povinnosti, a vysmial sa Západu, že sa spolieha na zelenú energiu. „Gazprom si plnil, plní si a bude si plniť všetky svoje povinnosti,“ povedal Putin. Posmešne sa vyjadril na adresu Západu, ktorý sa snaží znížiť svoju závislosť od fosílnych palív a prejsť na zelenú energiu.

„Sú to veľkí experti v oblasti netradičných vzťahov a v oblasti energie, rozhodli sa prejsť aj na netradičné druhy energie - slnko a vietor. Oni si sami všetko zatvárajú a potom hľadajú niekoho, koho by mohli za to obviniť - bolo by to na smiech, keby to nebolo smutné,“ povedal Putin. Ruský prezident tiež povedal, že Západ musí zrušiť obmedzenia uvalené na vývoz ruského obilia. „My zariadime vývoz ukrajinského obilia, ale zároveň vychádzame z faktu, že budú zrušené všetky obmedzenia, súvisiace s leteckým exportom ruského obilia,“ uviedol Putin.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ukrajina musí vyhrať vojnu proti Rusku do začiatku zimy, aby zabránila svojmu susedovi usadiť sa dlhodobo na jej území, povedal v utorok vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. „Pre nás je veľmi dôležité, aby vojna nepokračovala aj v zime. Lebo po zime, keď budú mať Rusi ďalší čas na upevnenie pozícií, to bude pre nás určite ťažšie. Je veľmi dôležité nedať im tú možnosť,“ povedal Jermak pre ukrajinský týždenník Novoje vremia.

Zopakoval aj postoj Kyjeva, že západní spojenci Ukrajiny by jej mali dodávať ďalšie zbrane. Doplnil, že sa spolieha na sľuby Spojených štátov, že dodajú pomoc za niekoľko miliárd dolárov, a to vo forme zbraní a ekonomickej podpory. „Naším cieľom je víťazstvo,“ uviedol Jermak.

Zdroj: TASR/Extra plus

Najbohatšou parlamentnou stranou bolo ku koncu roka 2021 hnutie OĽaNO s majetkom v celkovej hodnote 11 620 717,75 eura. Druhou v poradí je opozičný Smer-SD, majetok strany tvoril 10 033 658,27 eura. Vyplýva to zo záverečných správ politických strán zverejnených na webe Ministerstva vnútra (MV) SR. OĽaNO podľa záverečnej správy neeviduje žiadne príjmy z členských príspevkov ani z darov. Zo štátneho rozpočtu dostalo 3 344 703,18 eura. Členské príspevky Smeru-SD tvorili sumu 16 446,10 eura, zo štátneho rozpočtu dostala strana 2 487 499,56 eura.

Tretia v poradí z hľadiska celkového majetku je SaS, tvorí ho 4 481 938,70 eura. Príjmy z členských príspevkov získala strana v hodnote 26 875 eur, uvádza tiež dary vo výške 8 047 eur. Príspevok pre stranu zo štátneho rozpočtu tvoril 915 221,58 eura. Nasleduje hnutie Sme rodina s majetkom 4 464 778,04 eura. Štátny príspevok pre hnutie tvoril 1 205 380 eura, z členských príspevkov vyzbieralo Sme rodina sumu 5 229 eur.

Zdroj: TASR/Extra plus