Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský nadsluhuje na svojom mieste. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to uviedol expremiér a šéf rezortu financií Igor Matovič. Poukázal na to, že je to otázka na premiéra Eduarda Hegera. Šéfa rezortu zdravotníctva Matovič skritizoval pre výstavbu nemocníc z plánu obnovy a pre vyhlásenia o platoch zdravotníkov. „Je nezodpovedné, ak cez médiá ponúka niečo, čo absolútne nemá vyrokované,“ dodal.

Lengvarský je zrelý na odvolanie tiež podľa poslanca Národnej rady SR Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD). Ten skonštatoval, že vláda si zobrala zdravotníkov ako rukojemníkov. „Namiesto toho, aby im pomohli, tak sa hádajú,“ priblížil.Matovič zdôraznil, že chce otázku platov zdravotníkov uzatvoriť do konca mesiaca, ako sa to predtým avizovalo. „Verím, že toto bude týždeň dobrých správ,“ doplnil. Pre platy zdravotníkov sa mohlo podľa Eštoka urobiť viac aj počas éry vládnutia strany Smeru-SD.

Zdroj: TASR/Extra plus

Námietky Ruska proti tomu, že Európska únia rozhodla o udelení štatútu kandidátskej krajiny Ukrajine a Moldavsku, poukazujú na slabosť Moskvy. Vyhlásil to ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Po desaťročiach politiky založenej na agresii, nátlaku a nedostatku rešpektu je jediné, čo Rusko v súčasnosti dokáže, vyhrážať sa iným štátom, uviedol šéf ukrajinskej diplomacie Kuleba. „Jediné, čo Rusko robí, je, že ukazuje svoju slabosť,“ zdôraznil.

Dodal, že Kyjev je na strane vlády a obyvateľov Moldavska, ktoré opätovne čelí hrozbám zo strany Moskvy. Ruské ministerstvo zahraničných vecí odsúdilo rozhodnutie lídrov EÚ, ktorí na samite v Bruseli odsúhlasili udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine a Moldavsku. Gruzínsku bola na samite ponúknutá perspektíva členstva v EÚ. Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová tento krok označila za pokus o zásah do sféry vplyvu Moskvy v rámci Spoločenstva nezávislých štátov, tvoreného bývalými sovietskymi republikami.

Zdroj: TASR/Extra plus

Štát navrhuje vyplatiť v aktuálnom roku zamestnancom v štátnej a verejnej správe jednorazový príspevok vo výške 500 eur na osobu. Celkovo by malo ísť o balík pomoci vo výške 200 miliónov eur. Na tlačovej konferencii to uviedli predseda vlády SR Eduard Heger a minister financií SR Igor Matovič. Premiér upozornil, že je to návrh, s ktorým vláda pôjde do budúcotýždňových rokovaní so sociálnymi partnermi, ako posun nad rámec dohody v rámci kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. „Čaká nás ešte veľa rokovaní, ale chceli sme dať najavo, že prichádzame s riešeniami,“ zdôraznil šéf kabinetu.

Príspevok sa nevzťahuje na zdravotníkov, vojakov či pracovníkov v sociálnych službách. „Tieto skupiny riešime samostatne, predstavíme aj v tomto prípade riešenia,“ uistil premiér. Náklady na zvýšené výdavky majú podľa Matoviča pokryť mimoriadne zdroje. Garantuje vyplatenie príspevku, ktorý sa týka i učiteľov.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že Rusko v priebehu niekoľkých mesiacov poskytne Bielorusku operačno-taktické raketové systémy Iskander-M. Ide o systémy, ktoré sú schopné niesť aj jadrové hlavice. Z Putinovho vyjadrenia vyplýva, že o raketové systémy požiadal Lukašenko a ruské vedenie sa mu rozhodlo vyhovieť. „V priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov presunieme do Bieloruska taktické raketové systémy Iskander-M, ktoré môžu používať balistické aj riadené strely, a to v ich konvenčnej i jadrovej verzii,“ vyhlásil Putin.

Komplex Iskander-M bol vyvinutý v roku 2011 a je modernizovanou verziou operačno-taktického raketového komplexu Iskander, ktorý nahradil zastaraný komplex Točka-U. Iskander-M je určený predovšetkým na ničenie veliteľských stanovíšť a komunikačných centier, letísk, raketových systémov a delostrelectva na vzdialenosť do 500 kilometrov. Iskander-M vyvinula spoločnosť KBM v meste Kolomna ležiacom vyše 100 kilometrov juhovýchode od Moskvy.

Zdroj: TASR/Extra plus

Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa opätovnou kandidatúrou ešte nezaoberá. „Na takéto rozhodnutia mám ešte čas,“ uviedla v diskusnej relácii TA3 V politike, v ktorej hodnotila doterajšie trojročné obdobie vo funkcii. Kandidatúrou sa podľa vlastných slov nezaoberá aj preto, že nechce dávať zámienku vnímať jej aktivity ako kampaň za znovuzvolenie.

Zdroj: TASR/Extra plus

Člen predsedníctva strany Smer-SD Marián Kéry sa v diskusnej relácii RTVS o 5 minút 12 vyjadril k téme jednorazového príspevku pre zamestnancov v štátnej a verejnej správe. Odmenu pre štátnych zamestnancov síce víta, takisto však upozorňuje, že nejde o systémové riešenie. Prekvapuje ho, že takéto opatrenie zrazu zo strany OĽANO nie je podmienené zvýšením daní. Pýta sa, či nejde zasa len o politický marketing.

Témou bola aj otázka vzťahov v koalícii a výzva OĽANO smerom k SaS na zmierenie a odpustenie si predchádzajúcich vzájomných útokov. Kéry je presvedčený, že koalícia sa napriek rozporom znechucujúcim spoločnosť bude zubami-nechtami držať pri moci. „V tých stranách vedia, že mnohí by sa nikdy do parlamentu nedostali,“ skonštatoval.

Zdroj: TASR/Extra plus

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vyhlásila, že nie je proti referendu. Na Ústavný súd SR by sa obrátila len s jednou otázkou, ktorú ako súčasť petície predstavila opozičná strana Smer-SD. Otázka o bezodkladnej demisii vlády podľa nej vykazuje znaky neústavnosti. Ak by súd skonštatoval, že daná časť nie je v poriadku, vyhlásila by referendum len o možnosti skrátenia volebného obdobia Národnej rady SR referendom alebo uznesením NR SR.

„Ak súd skonštatuje, že je to v poriadku, bude referendum o oboch otázkach. Ak nie, bude referendum len o druhej otázke. Samozrejme, predpokladom je dostatočný počet podpisov,“ dodala. Zároveň odmietla tvrdenia o tom, že zmarila referendum. „Ja nie som proti nemu. Je podľa mňa dobrým demokratickým nástrojom,“ dodala.

Zdroj: TASR/Extra plus

Predseda parlamentu a šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár podá do 25. augusta návrh ústavného zákona, ktorý by umožnil skrátenie volebného obdobia. Sme rodina by podľa neho takýto zákon podporila aj vtedy, ak by ho predložila opozícia. „Keď takýto návrh bude, tak ho podporím, aj keby som mal položiť koaličnú zmluvu,ô skonštatoval. Poslanec NR SR a podpredseda opozičnej strany Hlas-SD Richard Raši poukázal, že Kollár v minulosti takýto návrh nepodporil.

V súvislosti s napätými vzťahmi v koalícii sa Kollár obáva, že by vláda padla, ak by SaS koalíciu opustila. Vie si predstaviť existenciu menšinovej vlády s podporou SaS a nezaradených poslancov, odmieta však „visieť na špagáte fašistov“.

Zdroj: TASR/Extra plus

Strana SaS o odchode z koalície neuvažuje. Predsedníčka poslaneckého klubu SaS v Národnej rade SR Anna Zemanová to uviedla v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. „Určite nie,“ uviedla na otázku, či liberáli zvažujú odchod z koalície. Podľa Zemanovej je SaS v koalícii hlasom rozumu a je aj želaním voličov liberálov, aby to tak ostalo.

Špekulácie o možnom odchode SaS z koalície sa vynorili po opätovnom vyostrení vzťahov, súvisiace s hlasovaním o protiinflačnom balíku a verbálnych útokoch zo strany ministra financií a lídra OĽANO Igora Matoviča, ktorý, naopak, z „rozbíjania“ vzťahov obvinil SaS. Matovič vyzval SaS k zmiereniu, liberáli v reakcii upozornili, že ak by Matovičovi záležalo na urovnaní vzťahov, prestal by útočiť. Strana deklarovala, že ďalší postup ešte oznámi.

Zdroj: TASR/Extra plus

Predseda strany Smer-SD Robert Fico sa na Telegrame vyjadril k prezidentke Zuzane Čaputovej a jej postoju k prípadnému referendu o predčasných voľbách: „Pani prezidentka dobre vie, aká ťažká situácia je vďaka tejto neschopnej vláde na Slovensku. No ona plní pokyn, ktorý znie, že musí stoj čo stoj udržať túto vládu pri moci.

Vládu, ktorá slepo plní príkazy americkej ambasády. Cez víkend sa prezidentka Zuzana Čaputová poponáhľala s vyhlásením, že dá otázky referenda na ústavný súd. Ide tak o snahu zmariť dokonca už samotnú petičnú akciu, nieto ešte referendum. Pani prezidentka, prvá otázka, ktorá hovorí o okamžitom konci vlády, je v súlade s ústavou. Ale prehnaná aktivita je jasným dôkazom, koho záujmy plníte. Určite nie slovenskej verejnosti.“

Zdroj: Telegram strany Smer-SD/Extra plus

Ruský prezident Vladimir Putin plánuje v najbližších dňoch cestu do Tadžikistanu a Turkménska. Presné dátumy návštevy zatiaľ nie sú známe, informovala v nedeľu agentúra DPA. Agentúra poznamenala, že pre Putina to bude prvá cesta do zahraničia od začiatku februára, keď sa zúčastnil na otvorení zimných olympijských hier v Pekingu.

Ruská štátna televízia v nedeľu informovala, že Putin najprv poletí do Tadžikistanu, ktorý je vojenským spojencom Ruska, a absolvuje tam rokovania s prezidentom Emomalim Rachmonom.

Potom odcestuje do Turkménska, kde sa zúčastní na tzv. kaspickom summite. Do "kaspickej päťky" patria Rusko, Azerbajdžan, Kazachstan, Irán a Turkménsko. Tento summit je naplánovaný na stredu, uviedol podľa tlačovej agentúry TASS hovorca Dmitrij Peskov. Ruská televízia dodala, že po návrate z dôležitej cesty do Strednej Ázie sa Putin stretne s indonézskym prezidentom Jokom Widodom.

Zdroj: TASR/Extra plus

Severná Kórea obvinila v pondelok Spojené štáty, že v Ázii zakladajú vojenskú alianciu podobnú NATO a uviedla, že vytrvalý cieľ Spojených štátov zvrhnúť severokórejskú vládu ju núti budovať silnejšiu obranu.

Kritika Severnej Kórey (KĽDR) prichádza v období obáv súvisiacich s prípravami jej prvej jadrovej skúšky za uplynulých päť rokov a po tom, čo juhokórejský prezident Jun Sok-jol a americký prezident Joe Biden nedávno uzavreli dohodu o zaslaní ďalších amerických zbraní Soulu, ak to bude na odstrašenie KĽDR potrebné.

"USA nielen organizujú nehorázne spoločné vojenské cvičenia s Japonskom a Južnou Kóreou, ale robia plnohodnotné kroky na založenie NATO na ázijský spôsob," uviedlo severokórejské ministerstvo zahraničných vecí. Narážalo na nedávne vojenské cvičenia ozbrojených síl Spojených štátov, Južnej Kórey a Japonska. USA mali cvičenia aj s juhokórejskými ozbrojenými silami, na ktorých sa prvýkrát po vyše štyroch rokoch zúčastnila aj americká lietadlová loď.

Zdroj: TASR/Extra plus

Nemecký kancelár Olaf Scholz V pondelok varoval pred rozdelením sveta na dva bloky v dôsledku vojny na Ukrajine. Podľa neho ide o pascu, ktorú nastražil ruský prezident Vladimir Putin. Šéf spolkovej vlády to uviedol na okraj summitu skupiny G7 v exkluzívnom rozhovore pre televíznu stanicu ZDF.

"Nemali by sme padnúť do pasce nastraženej ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý tvrdí, že svet je rozdelený na globálny Západ - t. j. G7 a ich priateľov na severe - a všetkých ostatných. To nie je pravda," uviedol kancelár vo vysielaní ZDF. Scholz dodal, že aj z tohto dôvodu boli na summit G7 pozvané krajiny ako a Argentína, India, Indonézia, Juhoafrická republika či Senegal. Scholz povedal, že je dôležité diskutovať s týmito krajinami. "Treba prejaviť solidaritu, pretože ruská útočná vojna má dôsledky pre celý svet," uviedol Scholz. V tomto kontexte spomenul dôležitosť vytvárania nových energetických partnerstiev.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ceny plynu pre domácnosti od Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) vzrastú postupne počas nasledujúcich štyroch rokov o 76 %, pričom najvýraznejšie sa zvýšia na budúci rok, a to o 34 %. Platí to pre zákazníkov, ktorí podpíšu so štátnym dodávateľom štvorročnú zmluvu. Namiesto súčasných 43 eur za megawatthodinu (MWh) tak v roku 2026 odberatelia zaplatia 76 eur. Na stretnutí s novinármi to v pondelok uviedol minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Na budúci rok domácnosti zaplatia za MWh 57 eur. "Potom to ide na 65 eur, v roku 2025 na 62 eur a v roku 2026 na 76 eur za megawatthodinu," spresnil Sulík. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) stanoví na základe aktuálneho vývoja na burzách vyššie regulované ceny, no tie sa zákazníkov so zmluvami od SPP týkať nebudú. Podľa Sulíka podobné ceny ako SPP ponúkne svojim zákazníkom aj druhý najväčší dodávateľ plynu na Slovensku, ktorým je skupina ZSE, VSE a Innogy.

Zdroj: TASR/Extra plus

Opozičný Smer-SD považuje Borisom Kollárom (Sme rodina) avizovaný návrh ústavného zákona, ktorý by umožnil skrátenie volebného obdobia, za klamstvo. Poukazuje, že koaliční poslanci mali možnosť v minulosti niekoľkokrát zahlasovať za zmenu ústavného zákona s možnosťou skrátiť volebné obdobie.

"Prísť s takýmto návrhom v čase rozbehnutej petičnej akcie k referendu o demisii vlády a skrátení volebného obdobia považujeme za rovnaké klamstvo ako výstavbu nájomných bytov či 200 eur pre každé dieťa," uviedol vedúci tlačového oddelenia strany Smer-SD Ján Mažgút. Predseda parlamentu a šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár avizoval, že podá do 25. augusta návrh ústavného zákona, ktorý by umožnil skrátenie volebného obdobia.

Zdroj: TASR/Extra plus

Prezidentka Zuzana Čaputová bude zastupovať Slovensko na samite NATO v Madride. Odcestuje tam v utorok (28. 6.). TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec. Samit lídrov NATO sa oficiálne skončí vo štvrtok.

"Ide o jedno z najdôležitejších stretnutí lídrov Severoatlantickej aliancie za posledné obdobie, na ktorom budú diskutovať najmä o tom, ako ruská agresia na Ukrajine ovplyvnila bezpečnosť v Európe vrátane Slovenska," priblížil Strižinec. Doplnil, že lídri sa budú zaoberať aj reakciou Aliancie na nové bezpečnostné prostredie. V tejto súvislosti budú hovoriť o posilnení vojenskej prítomnosti na východnom krídle. Aliancia tiež podľa Strižinca prijme novú strategickú koncepciu na ďalšie desaťročie. "Všetky tieto diskusie sú kľúčové aj pre bezpečnosť Slovenskej republiky," podotkol.

Zdroj: TASR/Extra plus

Nie je dôvod na to, aby bolo Rusko označené za krajinu v platobnej neschopnosti, pretože Moskva peniaze má a je tiež ochotná platiť podľa dohodnutých pravidiel, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informovala o tom v pondelok agentúra AFP.

"Neexistujú dôvody na to, aby sme túto situáciu označili za platobnú neschopnosť," povedal Peskov novinárom. "Tieto tvrdenia o takzvanom defaulte sú absolútne nesprávne," dodal hovorca Kremľa s tým, že Moskva svoj dlh vyrovnala už v máji.

Zdroj: TASR/Extra plus

Akýkoľvek zásah súvisiaci so situáciou na polostrove Krym zo strany členského štátu Severoatlantickej aliancie sa rovná vyhláseniu vojny Rusku, ktorá by mohla viesť až k tretej svetovej vojne. Vyhlásil to podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v rozhovore pre ruský týždenník Argumenty i fakty, zverejnenom v noci na utorok na webovej stránke týchto novín. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. "Pre nás je Krym súčasťou Ruska, a to navždy. Akákoľvek snaha o zásah na Kryme je vyhlásením vojny našej krajine. Ak by toto spravila krajina, ktorá je členom NATO, znamená to konflikt s celou Severoatlantickou alianciou, tretiu svetovú vojnu – totálnu katastrofu," uviedol Medvedev, ktorý tak reagoval na otázku, prečo vstup Ukrajiny do organizácie NATO vníma Rusko ako väčšie nebezpečenstvo než začlenenie Fínska a Švédska do Aliancie.
Zdroj: TASR/Extra plus

Hnutie OĽANO zvolalo mimoriadne predsedníctvo k situácii v koalícii. Konať by sa malo do najbližšieho víkendu. Po rokovaní vlády v utorok to uviedol minister financií a líder hnutia Igor Matovič. "Situácia je vážna. Nedá sa ďalej takto fungovať, keď vám koaličný partner sabotuje rozhodnutia tým, že nechodí na koaličné rady," povedal Matovič s tým, že strane SaS sa ospravedlnil. Teraz čaká rovnaké gesto od SaS.

Matovič tvrdí, že dostal za štyri dni od SaS 354 útokov. "To už bolo príliš veľa aj na mňa. To boli týždne obrovskej nenávisti a útokov voči nám," poznamenal. Ak by osud koalície stál na jeho odchode alebo odchode ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS), Matovič by zvážil čokoľvek. Spor v koalícii sa opäť vyostril po tom, ako poslanci NR SR v stredu (22. 6.) prelomili veto prezidentky SR Zuzany Čaputovej pri tzv. protiinflačnom balíku z dielne ministra financií Igora Matoviča. SaS a Matovič sa následne obviňovali zo spolupráce s opozíciou a fašistami.

Zdroj: TASR/Extra plus

Hnutie OĽANO má dve náhrady za svojho nominanta na poste ministra zdravotníctva. Po utorkovom rokovaní vlády to uviedol líder OĽANO a minister financií Igor Matovič. Mená neprezradil. Myslí si, že odvolanie ministra sa bude riešiť možno v lete. "Neuzurpujem si, že by som sám rozhodoval o personálnych nomináciách. Sú to zvyčajne kolektívne rozhodnutia," podotkol Matovič.

Šéfa rezortu Vladimíra Lengvarského (nominant OĽANO) dlhodobo kritizuje. Ten v polovici júna potvrdil, že zachytil úvahy o svojej výmene. Premiér Eduard Heger (OĽANO) mu však povedal, aby si to zatiaľ nevšímal. Matovič označil návrat poslanca Mareka Krajčího (OĽANO) na post ministra za nepriechodný v koalícii.

Zdroj: TASR/Extra plus