Správy o tom, že Rusko kradne Ukrajine obilie s cieľom jeho ďalšieho predaja, sú „vierohodné“, uviedol americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. „Existujú dôveryhodné správy... že Rusko drancuje ukrajinský export obilia, aby ho predalo pre svoj vlastný zisk,“ povedal Blinken na konferencii amerického rezortu diplomacie o otázkach potravinovej bezpečnosti. Vojna má podľa Blinkena „zničujúci vplyv na globálnu potravinovú bezpečnosť“, pretože Ukrajina je jednou z obilníc sveta.

Denník The New York Times informoval, že množstvo nákladných plavidiel opustilo Ruskom kontrolované ukrajinské prístavy, pričom lode podľa amerických predstaviteľov viezli „ukradnuté ukrajinské obilie“. Spojené štáty podľa denníka upozornili na zásielky 14 krajín, väčšinou v Afrike, pretože mnohé z nich sú závislé od dovozu obilia. Podľa Blinkena ide o zámernú stratégiu ruského prezidenta Vladimira Putina prinútiť zvyšok sveta „ustúpiť mu“ a zrušiť sankcie proti Rusku. „Je to jednoducho vydieranie.“

Zdroj: TASR/Extra plus

Prezidenti Litvy a Lotyšska pri príležitosti utorkovej návštevy nemeckého kancelára Olafa Scholza vo Vilniuse vyzvali na posilnenie vojenskej prítomnosti NATO v pobaltských krajinách. V španielskom Madride sa koncom júna uskutoční samit Severoatlantickej aliancie, na ktorom sa má rozhodnúť o tom, či sa bude ďalej zvyšovať počet vojakov vo východnom krídle NATO.

Litovský prezident Gitanas Nauséda dúfa, že sa na madridskom samite podarí dohodnúť sa na ďalšom posilnení obrany Pobaltia. „Očakávame, že aj Nemecko má na zreteli celkovú bezpečnosť NATO, a preto tiež podporí zvýšenú prítomnosť NATO vo všetkých troch pobaltských štátoch,“ povedal lotyšský prezident Egils Levits.

Nauséda uviedol, že jeho krajina je pripravená hostiť na svojom území ďalších vojakov. Litva je popri Lotyšsku, Estónsku, Poľsku a Nórsku jednou z piatich členských krajín NATO, ktorá hraničí s Ruskom. Čoskoro by šiestou takou krajinou mohlo stať Fínsko, ktoré sa - rovnako ako Švédsko - usiluje vstúpiť do aliancie.

Zdroj: TASR/Extra plus

Prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera zrušil obvinenie z prečinu podplácania bývalému ministrovi financií a guvernérovi Národnej banky Slovenska Petrovi Kažimírovi Vedenie Generálnej prokuratúry (GP) SR o tom informovalo na tlačovej konferencii.

Zdroj: TASR/Extra plus

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán odmietol kritiku luxemburského premiéra Xaviera Bettela vo veci vyradenia hlavy ruskej pravoslávnej cirkvi z najnovšieho balíka sankcií EÚ. Maďarsko sa postavilo proti zaradeniu patriarchu Kirilla na čiernu listinu údajne z dôvodu ochrany náboženskej slobody. EÚ sa rozhodla ustúpiť a Kirilla na sankčný zoznam nezaradila. Brusel aj ďalšie krajiny EÚ však tohto najvyššieho predstaviteľa ruskej pravoslávnej cirkvi považujú za propagandistu Kremľa.

„Xavier Bettel, prekvapilo ma Tvoje vyhlásenie. Vieš, že Maďarsko vždy všetky dodrží dohody. Môžeme mať spory, aj ich máme, avšak Maďari hrajú vždy s otvorenými kartami,“ napísal luxemburskému premiérovi Orbán. Zdôraznil, že Maďarsko nikdy nepodporí zaradenie cirkevných predstaviteľov na sankčný zoznam a ich izoláciu od veriacich, pretože maďarská ústava chráni slobodu vyznania. „My chceme mier, a ten bez účasti cirkevných vodcov nie je možné dosiahnuť,“ dodal.

Zdroj: TASR/Extra plus

Prezidentka Zuzana Čaputová vrátila parlamentu na opätovné prerokovanie tzv. protiinflačný balík. Vetuje ho vo všetkých častiach, týkajúcich sa opatrení, ktoré by mali byť účinné od januára 2023. V prípade prelomenia veta sa obráti na Ústavný súd SR. Hlava štátu nerozporuje tie časti, ktoré majú umožniť okamžitú pomoc. Prekáža jej, že ustanovenia, ktoré majú platiť od nového roka, boli schválené v skrátenom legislatívnom konaní. Pri týchto častiach podľa nej neboli naplnené podmienky zrýchleného režimu.

Parlament schválil protiinflačnú pomoc z dielne ministerstva financií 24. mája. Opatrenia v rámci návrhu zákona o financovaní voľného času dieťaťa zahŕňajú 60 eur mesačne na voľnočasové aktivity detí, zvýšenie sumy daňového bonusu a prídavku na dieťa. Balík kritizovali zástupcovia samospráv i sociálni partneri. Naopak, prorodinné organizácie vyzývali prezidentku právnu úpravu podpísať. Koaličné strany avizovali, že v prípade vrátenia legislatívy do parlamentu svoj postoj nezmenia.

Zdroj: TASR/Extra plus

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev skritizoval ľudí, ktorí nenávidia Rusko, a nazval ich degenerátmi. A zaviazal sa, že bude pracovať na tom, aby „zmizli“. „Často sa ma pýtajú, prečo sú moje príspevky na Telegrame také tvrdé. Odpoveď znie: nenávidím ich. Sú to lotri a degeneráti,“ napísal na Telegrame Medvedev, blízky spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina. „Chcú našu smrť, smrť Ruska. A kým žijem, urobím všetko pre to, aby zmizli,“ dodal bez uvedenia ďalších podrobností.

Medvedev, ktorý bol prezidentom Ruska v rokoch 2008 – 2012, je v súčasnosti podpredsedom Rady bezpečnosti Ruskej federácie. Od začiatku invázie Ruska na Ukrajine 24. februára a následných sérií nebývalých západných sankcií zverejňoval Medvedev na sociálnych sieťach čoraz tvrdšie formulované príspevky. V máji uviedol, že Západ nemá očakávať, že Rusko bude ďalej posielať potravinové dodávky, ak na Moskvu uvalí „šialené“ sankcie.

Zdroj: TASR/Extra plus

Dovoľte mi vyjadriť sa k dvom udalostiam. Tou prvou je rozhodnutie prezidentky Čaputovej, že vetuje zákon z dielne Igora Matoviča, zákon, ktorý sa tvári, že kompenzuje rodinám obrovské zdražovanie. Hoci im v podstate nedáva nič. V roku 2022 je to zvýšenie rodinných prídavkov o 4 eurá mesačne, zvýšenie daňového bonusu o 23 eur a jednorazových 75 eur v máji ako zvýšený rodinný prídavok. To nevykryje ani zvýšenú cenu nafty a benzínu, nieto zdražovanie.

Druhou témou je nehorázna hádka medzi vraj premiérom Hegerom a ministrom hospodárstva Sulíkom, kto je zodpovedný za blamáž pri ochrane slovenských národných záujmov v Bruseli. Heger totiž vyrokoval pre Slovensko podmienky dovozu ruskej ropy, ktoré by sa dali prirovnať výsledku Napoleona pri Waterloo. Sulík dával spoločne s Korčokom Hegerovi podklady, na základe ktorých v Bruseli zradil všetko slovenské. Preto podávame návrh na vyslovenie nedôvery Sulíkovi za totálne babráctvo, lenivosť a že poškodil všetkých občanov Slovenska.

Zdroj: Facebook R. Fica/Extra plus

SaS sa nebude zúčastňovať na rokovaniach koaličných rád. Strana sa tak rozhodla v záujme upokojenia celospoločenskej situácie. Na zasadnutiach vlády sa predstavitelia strany zúčastňovať budú. „Našou prioritou je konštruktívny dialóg a nie počúvanie urážok od Igora Matoviča. Na koaličných radách sme od neho neustále vystavení opakovaným osobným útokom. Koalícia je však o rovnocenných partneroch, ak si to líder OĽaNO neuvedomuje, nevidíme žiaden zmysel chodiť na rokovania koaličnej rady,“ skonštatoval predseda SaS Richard Sulík. Na zasadnutiach vlády sa predstavitelia strany zúčastňovať budú. Strana tiež deklaruje, že všetci štyria jej ministri budú kedykoľvek a v plnom rozsahu k dispozícii premiérovi Eduardovi Hegerovi.

Zdroj: TASR/Extra plus

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová ostro odsúdila konflikt na Ukrajine: „Ide o brutálny útok, ktorý porušuje medzinárodné právo a pre ktorý neexistuje žiadne ospravedlnenie.“ Útok bol podľa nej „veľkou chybou“ zo strany Ruska. „Prirodzene som sa sama seba pýtala, čo sme mohli vynechať? Ja si tieto otázky kladiem stále,“ uviedla Merkelová a zopakovala, že ruskú vojenskú inváziu považuje za „veľkú tragédiu“.

Tiež povedala, že nebola naivná, pokiaľ ide o „nenávisť“ ruského prezidenta Vladimira Putina k západnému demokratickému modelu. Svojich kolegov niekoľkokrát varovala, že Putin chce zničiť Európsku úniu, ktorú podľa nej vníma ako sesterský projekt NATO. Merkelová ďalej uviedla, že sa nebude ospravedlňovať za úsilie zamerané na nájdenie diplomatického vyriešenia narastajúceho napätia, kým bola ešte kancelárkou. „Diplomacia nie je nesprávna len preto, že nefungovala. Takže nevidím dôvod, prečo by som mala povedať, že to bolo nesprávne, nebudem sa za to ospravedlňovať,“ dodala.

Zdroj: TASR/Extra plus

Poľsko v rámci jedného z najväčších kontraktov na vývoz zbraní za uplynulých 30 rokov dodá Ukrajine desiatky moderných samohybných húfnic typu AHS Krab. Oznámil to poľský premiér Mateusz Morawiecki. „Práve teraz podpisujeme jeden z najväčších, ak nie najväčší kontrakt na vývoz zbraní za ostatných 30 rokov,“ dodal Morawiecki počas tlačovej konferencie vo fabrike na výrobu ťažkej vojenskej techniky Huta Stalowa Wola na juhovýchode Poľska.

Prvých 18 kusov tejto bojovej techniky už odoslali na Ukrajinu a že poľskí a ukrajinskí vládni predstavitelia sa dohodli na dodaní ďalších 56 húfnic. Húfnica AHS Krab kombinuje podvozok juhokórejskej húfnice typu K9 Thunder a delovú vežu pôvodne vyvinutú pre britskú húfnicu AS90M Braveheart. Vývoj samohybnej húfnice sa odohral v rámci poľského zbrojného programu s názvom Regina, ktorého úlohou bolo nájsť náhradu za československé kolesové húfnice typu DANA (ShKH vz. 77). AHS Krab dokáže zasiahnuť cieľ až na vzdialenosť 40 kilometrov.

Zdroj: TASR/Extra plus

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová obvinila ruského prezidenta Vladimira Putina, že vpádom na Ukrajinu vystavil svet hrozbe hladomoru. Na pôde Európskeho parlamentu (EP) uviedla, že „potraviny sa stali súčasťou zastrašovacieho arzenálu Kremľa“. „Z Putinovej strany je to chladnokrvný, bezcitný a vypočítavý útlak obyvateľov najzraniteľnejších krajín sveta,“ povedala predsedníčka EK, podľa ktorej ruské invázne sily na Ukrajine útočia na sklady s obilím.

Podľa jej slov bude tento rok vystavených vysokému riziku potravinovej neistoty až 275 miliónov ľudí. O rovnakej téme hovoril v EP aj predseda Európskej rady Charles Michel. „Rusko využíva vo vojne potraviny ako zbraň - kradne obilie, blokuje prístavy a poľnohospodársku pôdu mení na bojisko,“ uviedol Michel, podľa ktorého v ukrajinských prístavoch uviazlo zhruba 20 miliónov ton obilia. Zároveň vyzval krajiny ohrozené potravinovou krízou, aby neverili tvrdeniam Ruska, že za rast cien potravín môžu západné sankcie.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že víťazstvo vo vojne na Ukrajine musí byť dosiahnuté na bojisku a cieľom jeho krajiny je získať späť kontrolu nad všetkými ukrajinskými územiami, ktoré v súčasnosti okupuje Rusko. „Stratili sme už príliš veľa ľudí na to, aby sme jednoducho postúpili naše územie Rusku,“ uviedol Zelenskyj na konferencii, ktorú zorganizoval denník FT. Zároveň dodal, že patová situácia na bojisku pre Kyjev nepredstavuje prijateľnú možnosť.

Ukrajina by podľa Zelenského vytlačením ruských vojsk z oblastí, ktorých sa zmocnili po 24. februári, dosiahla „vážne dočasné víťazstvo“. Hlavným cieľom Kyjeva je však stále získať späť kontrolu nad celým ukrajinským územím. „Musíme dosiahnuť úplnú deokupáciu nášho celého územia,“ vyhlásil Zelenskyj. Ukrajina dúfa, že jej Rusko pomôžu premôcť dodávky zbraní s dlhým dosahom zo Západu. Ide predovšetkým o raketové systémy HIMARS zo Spojených štátov a raketomety M270, ktoré Ukrajine prisľúbila Británia.

Zdroj: TASR/Extra plus

Slovensko by bolo ochotné poskytnúť Ukrajine tanky T-72 iba v prípade, že za každý tank dostane okamžitú náhradu v podobe tanku západného typu. Vyplýva to z vyjadrenia ministra obrany Jaroslava Naďa. „Reagujeme na ponuky, ktoré prichádzajú. Hľadáme riešenie, ktoré bude nápomocné pre Ukrajinu, a zároveň bude rešpektovať obranné potreby Slovenskej republiky,“ načrtol Naď. Húfnice Zuzana 2, ktoré Slovensko predalo Ukrajine, sú podľa ministra ešte na produkčnej linke. V blízkom čase sa má ukončiť výroba prvých z nich. Presné termíny dodania na Ukrajinu nechcel komentovať.

Zdroj: TASR/Extra plus

Opozícia má v piatok (10. 6.) predstaviť definitívne znenie referendovej otázky a začať zber podpisov za vyhlásenie referenda, ktoré by malo viesť k predčasným parlamentným voľbám. Vyhlásil to líder Smeru-SD Robert Fico. V stredu rokovali predstavitelia Smeru-SD s mimoparlamentnými stranami Hlas-SD, SNS a Republika. Tieto strany podľa Fica deklarovali politickú podporu referendu. Smer-SD ešte s opozičnými stranami diskutuje o podobe otázky vzhľadom na to, že má viesť k zmene Ústavy SR.

Referendom chcú podľa Fica dosiahnuť pád vlády aj zmenu Ústavy SR, ktorá by mala umožniť, aby bolo možné o konaní predčasných parlamentných volieb konať referendum alebo aby mohli byť schválené rozhodnutím NR SR. „Výsledkom referenda musí byť pád vlády, aby sa predčasné parlamentné voľby konali najneskôr v roku 2023,“ povedal Fico. Podpisy chcú vyzbierať do konca júla. Fico by chcel, aby prezidentka Zuzana Čaputová vyhlásila referendum na deň konania regionálnych volieb, ktoré majú byť 29. októbra.

Zdroj: TASR/Extra plus

Oficiálne vietnamské zdroje dnes informovali, že zatkli ministra zdravotníctva, primátora hlavného mesta a trestne stíhajú ďalších 60 vysokopostavených ľudí zo štátnych úradov za to, že počas pandémie účelovo nakupovali predražené testy na covid. Presuňme sa teraz o niekoľko tisíc kilometrov na Slovensko a spomeňme si na malú trnavskú firmu Eurolab lambda, cez ktorú štát nakúpil milióny kusov antigénových testov. Táto trnavská firma je jasne prepojená na Matoviča a na Sulíka.

Doteraz nie je jasné, prečo štát nenakúpil testy štandardne od výrobcu v Kórei, ale musel na to použiť sprostredkovateľa v podobe malej firmy z Trnavy bez akýchkoľvek predošlých skúseností, ktorá si na tomto nenáročnom biznise zarobila približne 5 miliónov eur do vrecka. Vietnam je zaujímavá krajina. V mnohom by sme sa ním skutočne mali inšpirovať. Napríklad vo vyšetrovaní zločinov, ktoré spáchala vláda počas pandémie. Indícií je aj u nás na stole dosť.

Zdroj: Telegram Smer-SD/Extra plus

Ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Andrij Meľnyk ostro skritizoval bývalú kancelárku Angelu Merkelovú za to, že ospravedlňovala svoju politiku voči Rusku počas 16 rokov vládnutia. Žiaľ, v jej prvom interview od výmeny nemeckej vlády pred šiestimi mesiacmi nebol „ani náznak sebakritiky, povedal Meľnik. „Vyjadrenia exkancelárky o neomylnosti jej ruského smeru politiky a o jej až príliš zhovievavom prístupe k diktátorovi (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi sú znepokojujúce,“ uviedol.

Meľnyk položil otázku, ako mohlo Rusko začať „najkrvavejšiu vojnu v Európe od roku 1945“, ak politika Nemecka voči Moskve v posledných desaťročiach bola „taká skvelá“. Putinovi sa vyslovene dvorili a Berlín vždy vyhovel šéfovi Kremľa, uviedol. Merkelovej terajšie vyhlásenia sú „veľmi poľutovaniahodné“, povedal veľvyslanec. „Pretože bez poctivého, obsiahleho prehodnotenia politiky Nemecka voči Rusku nie je možné vyvodiť správne závery pre budúce vzťahy s Moskvou a zastaviť jej agresiu,“ dodal Meľnyk.

Zdroj: TASR/Extra plus

Predseda mimoparlamentného hnutia Republika a europoslanec Milan Uhrík má vymazať časti statusu na sociálnej sieti o Pavlovi Čekanovi a jeho firme. Rozhodol o tom Krajský súd v Nitre, ktorý potvrdil predchádzajúce rozhodnutie okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia. Cieľom statusu nebola podľa súdu konštruktívna kritika Čekana a jeho firmy, ale úmyselné zneváženie vedca, vyvolanie nenávisti voči jeho osobe, ale aj poškodenie povesti jeho firmy. „Žalovanému pritom muselo byť zrejmé, aké negatívne emócie a štvavé nálady jeho status u jeho priaznivcov a podporovateľov vyvolá,“ skonštatoval.

Uhrík má podľa rozhodnutia vymazať časť statusu, kde Čekana vykreslil ako osobu, ktorá zbohatla na pandémii ochorenia COVID-19. Taktiež má odstrániť časť, kde kritizuje sídlo jeho firmy. Zároveň súd navrhovateľom priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Rozhodnutie súdu podľa hovorkyne Krajského súdu v Nitre nie je právoplatné.

Zdroj: TASR/Extra plus

Poľský prezident Andrzej Duda kritizoval nemeckého kancelára Olafa Scholza a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona za to, že aj napriek ruskej ofenzíve na Ukrajine naďalej vedú telefonické rozhovory so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. „Všetky tieto rozhovory, ktoré sa vedú s Putinom, ma udivujú,“ povedal Duda. „Tieto rozhovory neprinášajú vôbec nič,“ konštatoval Duda.

Duda sa domnieva, že rokovania západných lídrov s Putinom sú „istým druhom legitimizácie človeka zodpovedného za zločiny, ktoré na Ukrajine pácha ruská armáda“. Duda prirovnal súčasnú situáciu k druhej svetovej vojne a k nacistickému Nemecku za vlády Adolfa Hitlera. „A zhováral sa niekto počas druhej svetovej vojny týmto spôsobom s Adolfom Hitlerom? Hovoril niekto, že si musí zachovať svoju tvár? Že je potrebné to robiť tak, aby to nebolo pre Adolfa Hitlera ponižujúce?“ pýta sa Duda. „Všetci vedeli, že je nevyhnutné ho poraziť,“ dodal.

Zdroj: TASR/Extra plus

Európska únia vyčlenila ďalších 205 miliónov eur na humanitárnu pomoc Ukrajine. Oznámil to eurokomisár pre krízový manažment Janez Lenarčič v rámci svojej pracovnej návštevy Ukrajiny. Celková finančná humanitárna pomoc EÚ a hodnota vecnej pomoci v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu presahujú 700 miliónov eur. Z tejto sumy bolo 13 miliónov eur vyčlenených na projekty súvisiace s prijímaním ukrajinských utečencov v susednom Moldavsku

Okrem finančnej humanitárnej pomoci EÚ zmobilizovala aj ďalšie zdroje na poskytnutie pomoci Ukrajine. Prostredníctvom doteraz najväčšej mobilizácie Mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany všetkých 27 členských štátov, ako aj Turecko, Nórsko a Severné Macedónsko poskytli viac ako 38-tisíc ton pomoci vrátane potravín, ochranných odevov, ale aj strategického vybavenia, ako sú hasičské autá, nákladné autá, mobilné nemocnice a dodávky energií v hodnote 373 miliónov eur.

Zdroj: TASR/Extra plus

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že pre blokádu ukrajinských čiernomorských prístavov Ruskom môžu hrozbe hladu čeliť milióny ľudí. V televíznom vystúpení uviedol, že svet je na pokraji „hroznej potravinovej krízy“, keďže Ukrajina nemôže vyvážať veľké množstvo obilia, kukurice, oleja a iných produktov, ktoré mali na svetovom trhu stabilizačnú úlohu.

„Zatiaľ čo my hľadáme spôsoby, ako chrániť slobodu, iná osoba ju ničí. Táto osoba pokračuje vo vydieraní sveta s hladom,“ dodal. Tvrdenia o blokáde ukrajinských prístavov Ruskom sú podľa Moskvy zavádzaním krajín Západu. Putin uviedol, že situácia na svetovom potravinovom trhu sa bude zhoršovať pre britské a americké sankcie na ruské hnojivá.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov oznámil, že Rusko je v spolupráci s Tureckom pripravené garantovať bezpečnosť lodí, ktoré sa budú z ukrajinských prístavov plaviť cez Bosporský prieliv. Je však potrebné, aby Ukrajina odmínovala prístavy alebo vyznačila bezpečné koridory.

Zdroj: TASR/Extra plus